Robíš všetko podľa plánu, no aj tak si nešťastný. Expertky prezradili kľúč k spokojnejšiemu životu

Mnohí ľudia sa roky učia, že šťastie aj dobrá kariéra prídu vtedy, keď budú robiť všetko správne. Správna škola, správna práca, správny byt, správne úspechy. K tomu pribudne predstava, že stačí ešte trochu pridať, ešte chvíľu vydržať, ešte jeden cieľ splniť a potom príde pokoj.

V realite sa však latka často len posúva. Keď dosiahneme jednu vec, okamžite sa objaví ďalšia, a spolu s ňou aj tichý tlak, aby sme nestratili tempo. Lenže práve tento návod vie človeka priviesť do bodu, keď navonok všetko sedí, no vnútri sa ozýva únava, osamelosť alebo pocit, že život akosi nemá chuť.

Nie je to vždy dramatický pád, skôr postupné vyprázdnenie. Človek funguje, plní úlohy, vyzerá úspešne, no má problém povedať, čo ho naozaj teší, na čo je hrdý alebo čo mu dáva zmysel.

Práve v takomto momente sa ukáže, že spokojnosť nie je len o tom, čo dosiahneme, ale aj o tom, ako žijeme každý deň, s kým ho zdieľame a či sa vieme oprieť o vlastné hodnoty, nie iba o cudzie očakávania.

Keď všetko ide správne, no človek sa cíti zle

Aj autorka Stephanie Harrison opisuje, že dlhé roky naháňala predstavu, ako má vyzerať „správny“ život. Sama píše, že v roku 2013 bola na dne. „Bola som neznesiteľne osamelá. Denne som mávala panické ataky, vyvinulo sa u mňa stresom vyvolané autoimunitné ochorenie a takmer každý deň som cítila beznádej,“ uvádza v knihe New Happy.

Vtedy sa začala pýtať, prečo sa šťastie stále vyhýba aj ľuďom, ktorí robia všetko podľa pravidiel. Postupne dospela k tomu, že nasledovala nesprávny návod. Začala meniť život, presťahovala sa, študovala tému šťastia a budovala nové vzťahy.

Neskôr sa stala aj opatrovateľkou svojho partnera Alexa, keď ochorel, a práve v tom období si všimla paradox. „Bolo šokujúce porovnať moje ja z roku 2013, keď všetko išlo správne a aj tak som bola stratená a izolovaná, s mojím ja z roku 2018, keď všetko išlo zle a napriek tomu som cítila viac pokoja, radosti a zmyslu,“ píše. 

Tlak na výkon, izoláciu a súťaž

Harrison tento nesprávny návod pomenúva ako „staré šťastie“. Podľa nej stojí na troch oporách: individualizmus, kapitalizmus a dominancia. V praxi to znamená predstavu, že si máme vystačiť sami, že hodnota človeka sa meria úspechom a že musíme súťažiť a vyhrávať.

Harrison to prirovnáva k mýtu. „Staré šťastie je ako trojhlavá hydra, ktorá na vás cerí zuby, aby ste sa izolovali, pracovali ešte viac a dokazovali svoju hodnotu,“ píše.

Alternatívou je New Happy, teda „nové šťastie“. To nestavia na dokonalosti ani na vonkajšom schvaľovaní, ale na vnútorných cieľoch, ktoré sú v súlade s tým, kým sme. Harrison upozorňuje, že veľký omyl je veriť, že popularita, peniaze, estetika alebo uznanie sú automaticky cesta k spokojnosti. „To, čo nás robí šťastnými, je konať v súlade s naším pravým ja,“ píše. Do popredia dáva sebastarostlivosť, sebaprijatie a budovanie komunity.

Pomoc a komunita ako zdroj zmyslu

Zaujímavé je, že Harrison opisuje šťastie aj cez službu druhým. Spomína, že ľudia sa jej pýtali, či nie je šialené viesť firmu popri opatrovaní, no ona to vnímala opačne. „Bola to moja záchranná sieť, dopĺňala mi energiu, dávala zmysel a spájala ma s ľuďmi,“ píše.

Z tejto skúsenosti vyvodzuje, že keď je niekto v núdzi, vznikajú dve šance na radosť. Jedna pre človeka, ktorý pomoc dostáva, a druhá pre toho, kto pomáha.

Silná je aj jej myšlienka o bolesti. Tvrdí, že bolesť sa nedá vymazať, no dá sa zmeniť spôsob, ako ju nesieme. Keď ju prestala vnímať ako niečo, čo ju izoluje, a začala ju pomenúvať ako skúsenosť, ktorá spája ľudí, zrazu mala viac kontaktu s okolím. „Spojenie robí našu bolesť znesiteľnou,“ píše.

Nebež za svojimi snami

Do podobnej roviny sa dá prepojiť aj kariérna rada, ktorú zverejnila herečka Reese Witherspoon. Podľa CNBC sa rozprávala s mladou ženou, ktorá bola nespokojná v práci a nevedela pomenovať svoje talenty. Witherspoon jej povedala jednoduchú vetu. „Nemáte naháňať svoje sny, máte naháňať svoje talenty,“ odkázala.

Myšlienku podporuje aj koučka Amina AlTai, autorka knihy The Ambition Trap. Tvrdí, že je zlé stavať kariéru len na vášni, lebo vášeň je premenlivá a človek sa môže rýchlo vyčerpať. V podobnom duchu hovorí profesorka NYU Stern Suzy Welch, ktorá pracuje s pojmom vrodené dispozície. Podľa nej sa dobré smerovanie vytvára na priesečníku hodnôt, schopností a ekonomicky udržateľných záujmov.

A herečka Tracee Ellis Ross k tomu pridáva praktické uzemnenie. „Ľudia hovoria snívajte vo veľkom, ale ja som sa naučila snívajte vo veľkom a zároveň vedzte, že to budete vy robiť tú prácu,“ povedala v podcaste Aspire. Odporúča snívať tempom, ktoré sa dá dlhodobo udržať.

Keď sa tieto perspektívy spoja, vznikne zrozumiteľný obraz. Šťastie a spokojnosť sa častejšie rodia vtedy, keď človek pozná svoje hodnoty, vie pomenovať svoje schopnosti a má okolo seba vzťahy, o ktoré sa dá oprieť. Nie je to sólo výkon, ale niečo, čo sa dá budovať krok po kroku a s ľuďmi.

Čítaj viac z kategórie: Inšpiratívne príbehy