Milošovi Romanovi sa plní detský sen, hrá na olympiáde: Rodičov stálo veľa obety a peňazí, aby sme hrali hokej (ROZHOVOR)

Tréner reprezentácie Craig Ramsey mu dal minulý rok šancu, keď si rodáka z Kysúc najskôr vyskúšal pred svetovým šampionátom v prípravných zápasoch.

V nich sa útočník Oceliarov z Třinca Miloš Roman ukázal v pozitívnom svetle, dokonca v oboch zápasoch proti Rakúsku strelil góly. Zaujímavé je, že sa v oboch zápasoch gólovo presadil aj iný Kysučan – Adrián Holešinský, kysucké duo sa tak postaralo o väčšinu gólov v príprave.

Na šampionáte si potom Roman vyskúšal úlohu centra tretej formácie, kde spolu s krídlami Studeničom a Faškom-Rudášom (neskôr sa tie formácie pomenili) predvádzali počas šampionátu veľmi sympatický a bojovný výkon.

Tým si Roman zaistil miesto aj do kvalifikačných bojov o miestenku na zimnú olympiádu – k postupu prispel aj jedným gólom (obrázok nižšie).

zdroj: TASR/Martin Baumann. Na snímke akcia, ktorá sa skončila gólom Miloša Romana (Slovensko), zápasu D-skupiny olympijskej kvalifikácie na ZOH v Pekingu.

Darilo sa mu aj na klubovej úrovni. Po návrate zo zámorskej juniorskej súťaže – kde nastrieľal desiatky gólov a za sezónu mal viac ako bod na zápas – sa stal útočníkom Třinca a hneď vo svojej prvej sezóne medzi seniormi zdvihol nad hlavu český majstrovský pohár.

Napokon sa mu splnil, ako to opísal pre Startitup, jeho „detský sen“ a dostal miestenku aj na olympiádu.

„Je to veľká česť reprezentovať Slovensko na takomto obrovskom podujatí. Je to sviatok pre každého športovca, nádherné vidieť a zažiť na vlastnej koži. Už pri otváracom ceremoniáli som mal obrovské zimomriavky a neskutočné pocity… Som nesmierne šťastný, že to vyšlo, je to taký splnený detský olympijský sen,“ odpísal nám Miloš Roman iba niekoľko hodín pred svojim prvým zápasom na olympiáde.

Naši reprezentanti dnes premiérovo nastúpili proti Fínom. Miloš Roman bol na ľade počas oboch našich strelených gólov, ktoré si pripísal na konto slovenský talent Juraj Slafkovský – Roman mu na prvý gól nahrával a pripísal si asistenciu, pri druhom stál pred súperovým brankárom, čím mu bránil vo výhľade.

17-ročný Juraj Slafkovský sa stal najmladším slovenským strelcom v histórii olympijských turnajov, a zároveň najmladším strelcom zimnej olympiády od roku 1984. Napriek tomu, aj väčšiemu počtu striel z našej strany, sme Fínom dnes podľahli 2:6.

zdroj: TASR / Jaroslav Novák. Radosť z dnešného gólu profi Fínom

Rozhodli sme sa aktualizovať rozhovor, ktorý sme pôvodne spravili s Milošom Romanom v októbri minulého roka. Doplnili sme ho o pár olympijských otázok.

Okrem pocitov či ambícií nášho tímu na olympiáde sa dozvieš, aké boli začiatky mladého reprezentanta, či sa stretával s korupciou a kde vidí svoju budúcnosť – v Európe alebo by sa rád vrátil do zámoria? Taktiež, aké rozdiely vidí v hokeji v zámorí a na Starom kontinente, ako sa mu hrá pod Cragom Ramseym a ako vyzerá taký bežný deň a týždeň hokejistu.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Miloš Roman (@milosroman)

Viedol ťa niekto k hokeju alebo si sám povedal rodičom, že budeš hokejista?

K hokeju nás priviedli rodičia. Najskôr sme začali s krasokorčuľovaním. Brat bol prvý, ktorý začal, a mňa začali postupne brať na štadión s ním, keď som mal 4 roky.

V neskoršom veku sme chodili na krasokorčuľovanie a zároveň aj na hokej, no viac nás to ťahalo smerom k hokeju, tak sme pri tom aj ostali.

Rodičia nás viedli k športu od malička. Popri hokeji sme robili aj iné športy ako futbal, tenis, plávanie, judo. Najviac nás ale chytil hokej.

Rodičia z vás chceli krasokorčuliarov?

Bratovi bolo doporučené byť zo zdravotných dôvodov pravidelne v chladnejšom prostredí, a tak s ním začali rodičia chodiť na ľad a korčuľovať, k čomu som sa neskôr pridal aj ja.

Ich plán nebol, aby sme sa stali krasokorčuliarmi alebo hokejistami, ale skôr to, aby sme sa venovali športu.

V najvyššej slovenskej súťaži môžeme vidieť aj tvojho staršieho brata. Bolo podľa teba náročné vychovať dvoch hokejistov?

Určite ich to stálo množstvo obety, finančných prostriedkov a voľného času. Sme im za to nesmierne vďační. Veľakrát vstávali o štvrtej, aby nás odviezli na tréning do Třinca, potom do školy a poobede znova na ďalší tréning. Bolo to pre nich určite veľmi vyčerpávajúce a patrí im obrovské ďakujem.

 

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Miloš Roman (@milosroman)

Stretol si sa v hokeji s korupciou, že niekto dostával priestor na ľade, ale nie na základe jeho výkonu?

Niekedy tam ten pocit bol, ale nikdy som toho nebol svedkom, takže to nemôžem na 100 % potvrdiť. Niektorí chalani ale boli viac presadzovaní a mali to niekedy ľahšie, no skôr či neskôr sa odzrkadlí poctivá práca a to, kto tam je zaslúžene.

Už vo veľmi mladom veku si odišiel hrať do českého Třinca. Videl si ty, alebo tvoji rodičia, že tam to má väčší potenciál ako v Žiline?

Brat, keď mal ísť do 5. triedy, tak podľa klubu musel nastúpiť na hokejovú školu v Žiline. Rodičia s tým nesúhlasili, chceli, aby sme mali kvalitné normálne vzdelanie a v Žiline nám to umožnené nebolo. Najbližšie bol český Třinec a tak sa rodičia rozhodli, že nás budú voziť tam.

Ak by tento krok neurobili a ostali by ste hrať na Slovensku, myslíš, že by si sa takto kariérne posunul?

Myslím si, že to bolo kvalitnejšie zázemie. Náročné to bolo skĺbiť so školou či cestovaním a pre rodičov určite s ich robotou. Ale po športovej stránke sme mali možnosť odohrať kvalitné zápasy už v mladom veku v rámci Česka.

zdroj: TASR/ Jaroslav Novák. Na snímke sprava Miloš Roman (Slovensko) a brankár Cal Petersen (USA) vo štvrťfinálovom zápase USA - Slovensko na 84. majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji.

Ako sa z jedného z bratov stane obranca a z druhého útočník? Bolo vždy vidno, komu ktorá úloha sedí?

Obaja sme vždy vedeli hrať v obrane aj v útoku. Brat bol vždy výborný korčuliar a takých obrancov bolo málo, no stále dokáže zahrať aj v útoku.

Ja som takisto hral aj v obrane, no postupne som sa dostal do útoku, kde som napokon ostal až doteraz.

V 2018 ťa draftovalo Calgary Flames. Pár sezón si odohral v zámorí za juniorský tím Vancouver Giants. V čom bol pre teba zámorský hokej iný oproti stredoeurópskemu?

Bola tam úplne iná mentalita, snaha presadiť sa a ísť až na doraz. Tréningy boli vždy vo vysokom nasadení.

Hlavný rozdiel som pociťoval na ihrisku, bolo menšie a všetko bolo rýchlejšie, na všetko bolo menej času. Rýchlo som si ale zvykol.

Bolo aj viac osobných súbojov, opäť vďaka tomu, že to bolo všetko menšie. Boli to skvelé sezóny vo Vancouveri a celkovo mi dali veľa skúseností.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Miloš Roman (@milosroman)

Nedávno sa v zahraničí dosť riešila šikana v chlapčenských kolektívnych športoch. Stretol si sa s niečím takým aj v hokeji?

Ja osobne nie. Nováčikovia sa vždy prijímali do tímu nejakým spôsobom, či už sa spievalo alebo niečo sa vymyslelo. Keď som však videl, čo sa dostávalo na povrch a aké praktiky sa používali, tak s takým niečím som sa osobne naozaj nestretol.

Za Giants si strelil desiatky gólov, v sezóne 2018/2019 si mal dokonca viac než bod na zápas. Čo podľa teba ešte chýbalo k tomu vysnívanému štartu v NHL?

Calgary mi jednoducho neponúklo nováčikovskú zmluvu. Majú určité množstvo hráčov, s ktorými môžu mať podpísané zmluvy. Vždy si teda musia dobre premyslieť a rozhodnúť sa pri mladých hráčoch, či im ponúknu takzvanú nováčikovskú zmluvu, alebo nie. Mali dva roky právo sa rozhodnúť a rozhodli sa, že mi ju neponúknu.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Miloš Roman (@milosroman)

Napokon si sa vrátil do Európy a do Třinca. Mohla za to aj korona?

Áno. Vírusové obdobie korony ovplyvnilo úplne všetkých. Zámorské ligy sa nakoniec rozbehli veľmi neskoro – dlho všetko stálo a rozbehlo sa až potom niekedy vo februári – naopak v Třinci už ten záujem hrať bol a poznal som veľmi dobre prostredie, chalanov a aj trénerov. Vedel som do čoho idem a bolo dôležité, aby som mal možnosť hrať. V mojom veku je veľmi dôležité stále hrať zápasy.

S Třincom si vlani získal titul majstra Českej republiky. Rozhodol si sa teda správne?

Som za to veľmi vďačný. Niektorí hokejisti hrajú celú kariéru a nepodarí sa im získať titul. Každý hráč chce zdvihnúť pohár nad hlavu – hráme pre to, aby sme víťazili. Podarilo sa to hneď v prvom roku a to je skvelé, bol som naozaj veľmi šťastný.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Miloš Roman (@milosroman)

Následne si ťa Craig Ramsey vybral do slovenskej reprezentácie – hral si na majstrovstvách sveta aj v kvalifikácii na olympiádu. Ako sa ti hrá pod týmto trénerom v národnom drese?

Je to veľký profesionál, dáva veľký dôraz na detaily, maličkosti – v hernom systéme, nastavení na zápas i v pracovnej morálke. Nie sú to vždy veci len o tom, ako hráme na ľade, ale aj tom, ako sme nastavení. Vie nás správne namotivovať.

Vždy tvrdí, že sa musíme sústrediť na svoju hru a byť stále koncentrovaní. Na každý tréning vždy všetci prišli pripravení, naozaj si na tom potrpí.

Takisto aj z tej hokejovej stránky nám vždy dokáže povedať niečo nové, aspoň ja som si po každom zraze zobral od neho veľa, napríklad to, ako vnímať každú situáciu na ľade. Má veľký prehľad, čo sa deje, aká je atmosféra, a dokáže rozoznať, kedy treba pridať a kedy ubrať. Vie pracovať s hráčmi na veľmi vysokej úrovni.

Adaptoval som sa rýchlo na herný štýl, ktorý chce hrať. Všetko má premyslené. Ako hovorím, presne vie, kedy povzbudiť, nabudiť, ale aj krotiť emócie.

Som rád, že som dostal priestor a šancu hrať pod ním za reprezentáciu. Je to česť si obliecť slovenský dres a vždy som hrdý na to, keď môžem ísť reprezentovať Slovensko.

zdroj: TASR/ Jaroslav Novák

Dostal si miestenku aj na olympiádu. Musel si sa o ňu tvrdo „pobiť“?

Snažil som sa podávať, čo najlepšie výkony v klube počas roka, samozrejme aj na reprezentačných akciách a ostatné bolo na tréneroch, manažéroch ako sa rozhodnú. Ja som sa snažil len podávať maximum zo seba. Som nesmierne šťastný, že to vyšlo, je to taký splnený detský olympijský sen.

Je to veľká česť reprezentovať Slovensko na takomto obrovskom podujatí, sviatok pre každého športovca, nádherné to vidieť a zažiť na vlastnej koži. Už pri otváracom ceremoniáli som mal obrovské zimomriavky a neskutočné pocity.

Aké sú ambície slovenského tímu na tejto olympiáde?

Určite ísť do každého zápasu uspieť. Nemôžeme sa uspokojiť, že sme sa dostali na olympiádu, ale v každom zápase nechať všetko.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Miloš Roman (@milosroman)

Čo hovoríš na slovenských fanúšikov, vnímal si ich komentáre a reakcie k jednotlivým zápasom?

Nevnímal som komentáre ani ohlasy, ale vnímal som ich v Bratislave na štadióne. Boli úžasní, bolo ich počuť a zároveň bolo skvelé po dlhej dobre hrať pred ľuďmi v hľadisku. Ich podpora bola citeľná a veľmi nám to pomohlo. Máme perfektných fanúšikov.

(Kvalifikácia na olympijské hry sa hrala na Slovensku v Bratislave, poznámka redakcie.)

Kde sa vidíš v najbližších sezónach – chceš ostať v Třinci, alebo by si sa rád vrátil do zámoria?

Momentálne som v Třinci a sústredím sa na ďalšiu sezónu. Nedívam sa veľmi dopredu, máme pred sebou ťažkú sezónu a je potrebné ju zvládnuť. Byť sústredený na každý zápas je teraz mojou prioritou.

Máš nejaké najbližšie ciele, ktoré by si chcel dosiahnuť na klubovej či reprezentačnej úrovni?

Máme rozbehnutú sezónu a je dôležité vyhrávať, bolo by skvelé ísť v sezóne čo najďalej, ale nedívame sa príliš ďaleko a ideme prakticky od začiatku.

Chcem bojovať o miesto v reprezentácii na každý turnaj. Určite by bolo parádne byť súčasťou národného tímu na olympiáde, ale to je ďaleko. (Táto odpoveď pochádza ešte z minulého roka, ako už vieme, Roman sa na olympiádu dostal, pozn. redakcie.)

Každý chce zabojovať o NHL a zahrať si tam, ale ako som spomenul, je dôležité sa sústrediť na prítomnosť a byť pripravený na zápasy, ktoré nás teraz čakajú v rýchlom slede za sebou.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Miloš Roman (@milosroman)

Ako vlastne vyzerá tvoj týždeň, koľkokrát si na ľade a koľko času venuješ celkovej príprave?

Klasický tréningový deň máme rozdelený na suchú prípravu a tréning na ľade, po tréningu na ľade máme regeneráciu, strečing a každý si robí, čo mu vyhovuje.

Poobedie máme už voľno. Zápasy máme väčšinou v utorok, piatok a nedeľu. Doobeda máme rozkorčuľovanie na ľade a večer zápas.

Na štadión idem takmer každý deň. Upravujem si deň podľa potreby, ale v takom nabitom programe je veľmi dôležité regenerovať, k tomu aj cestovanie je náročné a treba to všetko vedieť správne vyvážiť.

Máš priateľku, nie je náročné udržovať takýto vzťah ako profesionálny športovec, ktorý o rok môže byť na opačnom konci sveta?

Stojíme pri sebe a dôverujeme si. Je to náročnejšie, ale išli sme do toho spolu a vie, že to je môj sen od malička – hrať profesionálne hokej. Takisto podporujem ja ju. Keby taká ponuka prišla, riešili by sme ju. Tam, kde je vôľa, tam je cesta a verím, že sa to dá zvládnuť.

Text sme zrevidovali, upravili, doplnili o nové informácie a vydali nanovo. Pôvodný rozhovor bol publikovaný 3. októbra 2021.