Rodné číslo ani bydlisko sa v obchodnom registri nezverejňuje, upozorňuje právnička. Ministerstvo tvrdí, že nemalo na výber

Nový Obchodný register SR mal podnikateľom aj verejnosti priniesť modernejšie služby a jednoduchší prístup k firemným dokumentom. Krátko po jeho spustení však otvoril oveľa citlivejšiu tému. V dokumentoch dostupných cez register sa totiž dajú nájsť rodné čísla, adresy fyzických osôb, vlastnoručné podpisy, podpisové vzory či dokonca čísla dokladov totožnosti.

Na problém upozornili médiá a situáciou sa už zaoberá aj Úrad na ochranu osobných údajov. Startitup preto oslovil Ministerstvo spravodlivosti SR a požiadal o stanovisko aj právničku Petru Galovičovú z advokátskej kancelárie Kaduc & partneri.

Odpovede odhaľujú zaujímavý právny problém. Kým zákon niektoré osobné údaje výslovne chráni pred zverejnením v samotnom registri, rovnaké údaje sa môžu dostať na internet ako súčasť dokumentov v zbierke listín. A práve spôsob, akým ich nový portál sprístupňuje, vyvoláva otázky.

K rodnému číslu sa dá dostať bez overenia identity

Samotná zbierka listín nie je novinkou. Je súčasťou obchodného registra a obsahuje dokumenty súvisiace s fungovaním spoločností. Nový portál však výrazne zjednodušil spôsob, akým sa používateľ k niektorým dokumentom dostane.

Ako sme upozornili v predchádzajúcom článku, človek sa nemusí identifikovať elektronickým občianskym preukazom ani dokazovať svoj vzťah k firme. V niektorých prípadoch stačí prepísať jednoduchý overovací kód.

V dokumentoch pritom môžu zostať údaje, ktoré ďaleko presahujú meno konateľa či sídlo spoločnosti. Médiá našli napríklad rodné čísla, adresy bydliska, podpisy a čísla občianskych preukazov. Starší spôsob prístupu k časti dokumentov vyžadoval od používateľa väčšiu aktivitu a identifikáciu. Dokument si musel vyžiadať a následne ho získal elektronickou cestou. Dnes môže byť cesta k rovnakým informáciám otázkou niekoľkých kliknutí.

Ministerstvo: Nerozhodli sme sa svojvoľne

Ministerstvo spravodlivosti odmieta interpretáciu, že by sa obchodný register sám rozhodol zverejniť osobné údaje: „Nejde o situáciu, keď by sa obchodný register svojvoľne rozhodol zverejňovať osobné údaje. Rozsah zverejňovania určil zákonodarca priamo zákonom. Úlohou obchodného registra je túto zákonnú povinnosť vykonať,“ uviedol rezort.

Ministerstvo zároveň zdôrazňuje, že verejnosť registra a ochrana súkromia nemusia stáť proti sebe: „Obchodný register musí rešpektovať pravidlá ochrany osobných údajov, zároveň však musí zabezpečiť verejnosť a dôveryhodnosť registra v rozsahu, ktorý mu ukladá zákon.“

Rezort dodáva, že naďalej platia zásady zákonnosti, transparentnosti, účelového viazania a minimalizácie osobných údajov. A práve tu vzniká podstatná otázka: Čo presne zákon prikazuje zverejniť a kde leží hranica?

Zákon chráni rodné číslo, register nie

Právnička Mgr. et Mgr. Petra Galovičová z advokátskej kancelárie Kaduc & partneri upozorňuje na rozpor, ktorý vzniká medzi údajmi v registri a obsahom zbierky dokumentov. „Samotný zákon o obchodnom registri pritom výslovne stanovuje hranice verejnosti údajov,“ vysvetľuje.

Podľa aktuálnej právnej úpravy sa totiž niektoré údaje v obchodnom registri nezverejňujú: „Samotný zákon o obchodnom registri pritom výslovne stanovuje hranice verejnosti údajov. Podľa § 100 ods. 2 sa v obchodnom registri nezverejňuje rodné číslo, bydlisko, iný identifikátor (pri zahraničnej fyzickej osobe), údaje o konečnom užívateľovi výhod ani údaje o zaistení majetkovej účasti,“ komentuje.

Zákon zároveň počíta s tým, že samotné listiny môžu osobné údaje obsahovať. Napríklad aj predchádzajúca úprava výslovne stanovovala, že rodné číslo zapísané v obchodnom registri sa nezverejňuje, hoci by ho dokumenty ukladané do zbierky listín mohli obsahovať.

Galovičová upozorňuje na praktický dôsledok súčasného nastavenia: „V praxi tak nastala situácia, keď údaj, ktorý zákon výslovne chráni pred zverejnením v rámci registrových údajov, je bez ďalšieho verejne dostupný ako súčasť dokumentu zverejneného v zbierke.“

To zásadne mení pohľad na celý problém. Nejde iba o otázku, či má byť zbierka dokumentov verejná, ale či musí verejnosť dostať aj úplnú, neanonymizovanú podobu osobných údajov, ktoré dokument obsahuje.

„Register na jeden klik“ mení podľa právničky situáciu

Dokumenty neboli úplne neprístupné ani v minulosti. Rozdiel však podľa Galovičovej spočíva v tom, koľko úsilia musí človek vynaložiť a či po sebe pri získaní dokumentu zanechá identifikovateľnú stopu.

„Aj doposiaľ si mohol listinu ktokoľvek vyžiadať osobne alebo elektronicky. Prístup k nej však predpokladal určitú aktivitu žiadateľa, ktorého bolo možné identifikovať. Dnes sú rovnaké dokumenty voľne dostupné komukoľvek na jeden klik bez identifikácie žiadateľa,“ vysvetľuje.

Ako možné riešenie spomína anonymizáciu rodných čísel, podpisov a údajov z dokladov totožnosti. Slovensko pdobný princíp využíva napríklad pri zverejňovaní dokumentov v Centrálnom registri zmlúv.

Rizikom nie je len jedno rodné číslo

Najväčší problém predstavuje kombinácia údajov. Meno, presná adresa, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a podpis na jednom mieste môžu výrazne uľahčiť sociálne inžinierstvo alebo pokusy o zneužitie identity.

To neznamená, že samotný dokument automaticky umožní niekomu zobrať úver na cudzie meno. Banky a ďalšie finančné inštitúcie používajú ďalšie mechanizmy na overovanie identity. Potenciálnemu podvodníkovi však takýto balík údajov poskytuje podstatne viac informácií.

Právnička preto upozorňuje: „Úplná a neobmedzená online dostupnosť dokumentov obsahujúcich osobné údaje fyzických osôb bez primeranej anonymizácie podľa nášho názoru vytvára bezpečnostné riziká, zjednodušuje automatizované získavanie údajov a potenciálne aj ich zneužitie.“

Práve toto bude teraz jedna z kľúčových otázok. Nie či má byť Obchodný register verejný, ale či verejnosť registra automaticky znamená aj neobmedzený prístup k rodným číslam, podpisom, adresám či číslam dokladov ukrytým v jeho dokumentoch.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika

Zdroj: Kaduc.sk