Romanov startup vypestoval mäso v laboratóriu. Ohúril svetovú špičku a predstavil ambiciózne ciele

Roman Lauš je mladý podnikateľ stojaci za netypickým startupom Mewery, ktorý má za sebou ďalší míľnik. Potom, čo sa mu podarilo vyrobiť kultivačné médium bez použitia zvieracích produktov na báze mikrorias, predstavuje prvý prototyp kultivovaného mäsa v strednej a východnej Európe.

Zároveň ide o svetovo unikátny prototyp kombinujúci bravčové bunky (75 %) s bunkami mikrorias (25 %). Tím brnianskych vedcov mäso kultivoval po dobu 10 týždňov. Spoločnosť pripravila prototyp kultivovaného bravčového mäsa vo svojej firemnej kuchyni, aby ho mohla aj ochutnať.

„Ochutnávka prototypu bola nutnou súčasťou, aby sme si mohli svedomito povedať, či je kultivované mäso senzoricky blízke konvenčnému mäsu. Naše hybridné mäso sme usmažili v oleji a získali sme tak chrumkavú guľôčku, ktorá chutila ako bravčový karbonátok. Treba povedať, že gulička nebola nijako ochutená, dokonca ani osolená, takže popisujem čistú chuť, na ktorej budeme ďalej stavať,“ približuje testovanie zakladateľ startupu Roman Lauš.

zdroj: Mewery

Koľko takýto prvý gastronomický zážitok svojho druhu stojí? Cena predstaveného prototypu sa pohybuje v stovkách eur. „Naša verzia ďalšieho prototypu bude však nižšia. Ide ale zatiaľ iba o veľmi malé množstvo, preto je cena vysoká. V tomto roku začíname s navyšovaním produkcie a tu počítame už s oveľa nižšou cenou,“ vypočítava Roman Lauš s tým, že znižovať náklady sa darí práve aj vďaka vývoju vlastného kultivačného média.

„V okamihu, keď budeme mať dokončený dizajn celého bioprocesu v plánovanej menšej produkčnej továrni, budeme sa blížiť cene prémiového konvenčného mäsa.“ 

Mikroriasa šetrí náklady a dodáva nutričné benefity

Ako je to možné? V kultivácii cicavčích buniek, teda tak, ako je typické z výskumných laboratórií, sa používajú drahé nutrienty, ktoré sú napríklad v prípade zložky označovanej ako FBS (Fetal Bovin Serum) živočíšneho pôvodu. Náhradou FBS a niektorých ďalších komponentov média za vlastné zložky vyvinuté Mewery sa ušetrí veľa peňazí.

zdroj: Mewery

Navyše mikroriasa ako taká dodáva mäsu nutričné benefity ako vitamíny, antioxidanty, minerálne látky, vlákninu a esenciálne mastné kyseliny. Ďalšou výhodou je, že výsledné mäso je v tomto prípade stopercentne bunkovým produktom, čo nie je bežné na trhu s alternatívnymi potravinami. Štandardom býva, že kultivované mäso tvorí zatiaľ len 30 až 50 % buniek, zvyšok je doplnený sójou, hráškovým proteínom či ďalšími substanciami.

Mikroriasa sa vo vedeckom procese vývoja Mewery produktu stala kľúčovým prvkom, ktorý má potenciál významne premeniť celý trh. Firma si preto podala patentovú prihlášku na celý proces výroby, zahŕňajúcu aj vývoj vlastného kultivačného média.

Historický úspech: Slovenský výskumník pre našu krajinu vybojoval významný grant ERC

„Máme už niekoľko variantov média, ktoré nám fungujú bez FBS a s ktorými ďalej pracujeme. Je to taká kuchárka. Niekde musíte pridať, inde ubrať a či sa to podarilo, zistíte, až keď tortu upečiete. Máme otypované špecifické parametre, ktoré sledujeme a porovnávame ich závislosti. Je to bioinformatika v praxi,“ popisuje zakladateľ startupu s tým, že aj výsledný pomer svalových buniek a mikrorias v mäse sa môže zmeniť.

zdroj: Mewery

Hotový produkt pre trh chce mať firma pripravený počas 2 rokov. Avšak zákazníci sa k nemu dostanú až potom, keď bude hotová zodpovedajúca legislatíva. Pripravenosť na potravinové alternatívy sa naprieč krajinami i kontinentmi značne líši.

Startup sa dostal medzi svetovú špičku

Mewery založil iba pred dvoma rokmi podnikateľ v IT Roman Lauš. Už v minulom roku sa mu vďaka unikátnemu prístupu kultivácie mäsa s využitím mikroriasy podarilo pritiahnuť pozornosť odborníkov aj investorov. Známy akcelerátor Big Idea Ventures zaradil Mewery do top 15 startupov sveta v rámci programu New Protein Fund. A zároveň doň investovali známe investičné fondy, ako napríklad Credo Ventures.

zdroj: Mewery

Aké sú ďalšie plány v Mewery? „Teraz intenzívne pracujeme na založení vlastnej biobanky, čo je v podstate úložisko buniek, z ktorých môžeme vykultivovať ďalšie mäso. Chceme si tak zaistiť viac-menej neobmedzený zdroj prasacích buniek, ktorý nás posunie bližšie k veľkej produkcii. S tým priamo súvisí zväčšovanie objemu kultivácie do veľkokapacitných kultivátorov už v tomto roku,“ uzatvára Roman Lauš s tým, že tento rok Mewery spúšťa väčšie investičné kolo.

Bene Meat Technologies

Priniesť na pulty našich obchodov náhradu mäsa sa snaží aj startup Bene Meat Technologies (BMT). Ide o spoločnosť, kde pracujú aj Slováci. „Dvaja z nich sa venujú bunkovému výskumu, jeden sa zaoberá problematikou signalizačných proteínov,“ priblížil pre Startitup Roman Kříž.

Pri výrobe používajú tzv. proces imortalizácie. Ide o proces, pri ktorom sa laboratórnym postupom dosiahne to, že bunky získajú možnosť nekonečného delenia. Laicky povedané – prestanú starnúť a delia sa stále ďalej.

„Ovládnutie tohto biologického postupu je nevyhnutným krokom pre výslednú technológiu výroby kultivovaného mäsa (KM) vo veľkom množstve,“ uvádza samotný startup.

BMT informuje o ďalšom dôležitom míľniku, aby bol produkt dostupnejší pre širšie masy. Po zvládnutej kultivácii svalových buniek v laboratórnych podmienkach a testovaní niekoľkých variantov bioreaktorov na výrobu KM výskumný tím startupu zvládol aj zaistenie mechanizmu nekonečného bunkového delenia.

zdroj: Bene Meat Technologies

„Z hľadiska efektivity výroby KM je množstvo vypestovaných buniek kľúčové. Možno to dosiahnuť rýchlym množením buniek, to však väčšinu buniek ‚opotrebováva’, ich vlastnosti sa menia a rýchlosť počtu delení klesá, až sa zastavia úplne (bunky zostarnú a ‚umrú’). Na výrobu KM potrebujeme bunky, ktoré je možné množiť donekonečna – v našom prípade do naplnenia bioreaktora,“ vysvetľuje Marek Širl, člen tímu BMT.

Výsledný produkt sa bude skladať z buniek tukových, svalových a spojivových. Výsledok bude identický s mäsom zo živých zvierat a týka sa to aj nutričných hodnôt. Kultivované mäso pritom nemôže byť kontaminované. Celá „mágia“ totiž bude prebiehať v bioreaktore v prísne aseptických podmienkach.

„Ak by sme chceli, máme v zásade to, čo iné firmy vydávajú za kultivované mäso – bunky zmiešané s rastlinnými proteínmi. My však smerujeme k plnohodnotnej alternatíve mletého hovädzieho a následne aj ku kultivovaným stejkom,“ hovorí Kříž.

zdroj: Bene Meat Technologies

Ako uvádza startup, veľkokapacitnej výrobe konečného produktu zatiaľ bráni vysoká cena „kultivačného média“ a rastových faktorov potrebných na výrobu. „Zatiaľ nám teoretické výrobné náklady (bez amortizácie zariadenia) vychádzajú na cca. 400 eur za kilo. Cieľom je dostať sa na zhruba desatinu,“ vysvetľuje Kříž.

Kedy by sme mohli vidieť produkt na pultoch v obchode? Záleží na tom, ako produkt definujeme. „Pokiaľ to má byť podoba mletého mäsa nielen pre rozmaznaných bohatých aktivistov, ale cenovo prijateľná alternatíva, tak cca. za 3 až 5 rokov. Všetko však záleží od toho, ako dobre sa podarí vyriešiť otázku cenovo prijateľného kultivačného média,“ vysvetľuje Kříž.

Startup funguje cca. tri roky a investície sa pohybujú rádovo v nižších desiatkach miliónov českých korún. Táto spoločnosť však v budúcnosti plánuje ovládnuť nielen český a slovenský trh. „Pre nás je trhom celý svet,“ zakončil.