Rozdrvíme vás za každú cenu, varuje Čína taiwanských „separatistov“. Eskalácia zo strany USA by nebola múdra, tvrdí odborník

  • Napätie medzi Čínou a Taiwanom sa nekončí. K ďalšej eskalácii prispelo vojenské cvičenie Číny
  • Čínska armáda nacvičovala útočné a vyloďovacie operácie oproti Taiwanu
  • Varovala, že je odhodlaná zmariť akýkoľvek pokus o nezávislosť ostrova a „separatistov“ rozdrviť
  • Odborníci si myslia, že Čína chcela cvičením vyslať geopolitický signál. Ďalšia eskalácia zo strany USA by však bola kontraproduktívna
cvičenie Čína
reprofoto/抢滩登陆!闽南海域陆军合成部队实战演练
  • Napätie medzi Čínou a Taiwanom sa nekončí. K ďalšej eskalácii prispelo vojenské cvičenie Číny
  • Čínska armáda nacvičovala útočné a vyloďovacie operácie oproti Taiwanu
  • Varovala, že je odhodlaná zmariť akýkoľvek pokus o nezávislosť ostrova a „separatistov“ rozdrviť
  • Odborníci si myslia, že Čína chcela cvičením vyslať geopolitický signál. Ďalšia eskalácia zo strany USA by však bola kontraproduktívna

Napätie medzi Čínou a Taiwanom sa nekončí naopak eskaluje. Na začiatku týždňa čínska armáda nacvičovala útočné a vyloďovacie operácie v provincii Fu-ťien, ktorá leží na brehoch Taiwanského prielivu.

Provincia sa nachádza oproti Taiwanu a existujú obavy, že čínska armáda cvičením prakticky nacvičovala obávanú inváziu na ostrov.

Cvičenia sa zúčastnili elitní vojaci, ženisti aj špecialisti 

Oficiálne noviny čínskej ľudovej oslobodzovacej armády Ťie-fang-ťün pao v uviedli, že cvičenie sa uskutočnilo „v posledných dňoch“ v južnej časti provincie Fu-ťien, uvádza TASR.

Na manévroch sa zúčastnili príslušníci elitných úderných jednotiek, ženisti a útvary špecializujúce sa na lodné operácie. Podľa stručného oznámenia zverejneného na čínskej sociálnej sieti Weibo vojaci v niekoľkých vlnách nacvičovali obsadenie pláže a plnenie súvisiacich bojových úloh.

Oznámenie dopĺňal aj videozáznam, na ktorom vojaci v malých člnoch útočili na pláž, hádzali dymové granáty, prestrihávali obranné pozície z ostnatého drôtu a kopali zákopy v piesku. Zábery indikujú, že sa na cvičení zúčastnil len malý počet vojakov.

South China Morning Post (SCMP), ktorá sa odvoláva na komentár v oficiálnom periodiku čínskej armády PLA Daily, tvrdí, že čínska armáda varovala, že je odhodlaná zmariť akýkoľvek pokus o nezávislosť ostrova.

Armáda je odhodlaná rozdrviť všetky pokusy o oddelenie Taiwanu od pevninskej Číny. „Ak sa separatistické sily odvážia rozdeliť Taiwan od Číny akýmkoľvek menom a akýmkoľvek spôsobom, Ľudová oslobodzovacia armáda ho za každú cenu rozhodne rozdrví,“ cituje SCMP komentár.

Ide o geopolitický signál, myslí si bývalý vojak 

Cvičenie prišlo prikrátko potom, ako Čína vyslala do taiwanskej identifikačnej zóny protivzdušnej obrany za štyri dni 149 bojových lietadiel. Za jediný deň tieto lietadlá prekonali rekord bolo ich až 56. Medzi nimi aj bombardéry H-6, ktoré sú schopné niesť jadrové bomby.

Analytici sa zhodujú, že tieto cvičenia majú za cieľ vyslať geopolitický signál voči medzinárodnému spoločenstvu a zároveň unaviť a opotrebovať taiwanské bezpečnostné sily.

„Toto cvičenie pravdepodobne signalizuje zámer zaistiť, aby Taiwan nehľadal nezávislosť,“ uviedol pre vojenský magazín Stars and Stripes bývalý armádny dôstojník David Johnson, ktorý teraz pôsobí v  Stredisku pokročilých obranných štúdií vo Washingtone D.C.

zdroj: SITA/AP, Taiwan Ministry of Defense. Na snímke čínska stíhačka J-16

Jeff Kingston, riaditeľ ázijských štúdií na japonskej Temple University, uviedol, že zahájenie obranného cvičenia, zo strany USA by nebolo múdre, pretože by to mohlo ešte viac eskalovať celú situáciu. Prípadne americké cvičenie by tak mohlo byť kontraproduktívne. 

„Na všetkých stranách došlo k veľkému pózovaniu, ktoré v poslednom čase stupňovalo napätie, a bolo by vhodné, aby keby sa už ďalej nezvyšovalo,“ povedal.

Taiwanská prezidentka tvrdí, že nepodľahnú tlaku Číny 

Čína považuje Taiwan za svoju provinciu a razí tak princíp jednej Číny. Demokratickú vládu označuje za separatistickú. Taiwan ale fakticky nebol provinciou Číny.

Oba štáty vznikli po občianskej vojne v roku 1949, v dôsledku ktorej sa komunisti dostali k moci v pevninskej Číne a nacionalisti vedený generálom Čankajškom ušli na Taiwan.

Už viackrát sa predstavitelia Číny vyjadrili, že sa nebránia ani možnosti prevziať ostrov násilím.

zdroj: SITA/AP, Chiang Ying-ying. Na snímku taiwanskí vojaci

Čínsky prezident Si Ťin-pching povedal, že anexiu Taiwanu „je potrebné realizovať“ a doplnil, že by to bolo najlepšie dosiahnuť mierovými prostriedkami. Zároveň však varoval, že by nikto nemal podceňovať silné odhodlanie, vôľu a schopnosť Číňanov „brániť národnú suverenitu a územnú integritu“.

Taiwanská prezidenta Cchaj Jing-wen reagovala slovami, že jej krajina nepodľahne tlaku Pekingu a bude brániť svoje demokratické zriadenie. Súčasne však zdôraznila, že nemá záujem o konfrontáciu s Pekingom a dúfa, že sa vzájomné vzťahy opäť upokoja.

Predstavitelia Taiwanu sa vyjadrili, že sa obávajú invázie zo strany Číny, ktorá môže začať kedykoľvek. Ako najpravdepodobnejší však stanovili dátum do roku 2025.

Konečné rozhodnutie nebude na armáde, ale na politikoch 

Spojené štáty nevylúčili ani nepotvrdili, že by v prípade napadnutia Taiwanu prišli na pomoc ostrovu. USA pôsobia ako spojenec ostrovného štátu, pričom sú hlavným dodávateľom zbraní a obranných zariadení.

Pred nedávnom sa prevalilo, že Američania pomáhajú aj s výcvikom taiwanských jednotiek.

Nejasný postoj USA rozpútal obavy z vojenského konfliktu medzi Spojenými štátmi, ich spojencami a Čínou.

Hoo Tiang Boon, koordinátor čínskeho programu na škole medzinárodných štúdií S. Rajaratnam v Singapure, pre agentúru AP uviedol, že žiadna strana sa vojensky necíti byť pripravená na blízku konfrontáciu. Rozhodnutie ale nie je na armáde samotnej, ale na politikoch.

„To nebude na armáde,“ povedal. „Bude to na politikoch.“

Zdroje: SITA, TASR, South China Morning Post, Stars and Stripes, AP

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech