Rožok za 11 centov môže byť minulosťou: Pekárne bijú na poplach, vyššie náklady pocíti každý Slovák

Slovenskí pekári upozorňujú na prudký rast cien energií, pohonných látok aj mzdových nákladov. Tvrdia, že bez zásahu štátu budú musieť drahšiu výrobu premietnuť do cien chleba a pečiva. V hre je aj budúcnosť menších domácich pekární a potravinová sebestačnosť Slovenska. Informovala o tom TASR.

Energie sú jedným z najväčších problémov

Čerstvý chlieb či obyčajný rožok patria medzi potraviny, ktoré si väčšina ľudí kupuje takmer automaticky. Ich cena však nezávisí iba od múky a práce pekára. Do konečnej sumy vstupuje aj energia potrebná na pečenie, palivo na každodenný rozvoz a mzdy zamestnancov, ktorí často pracujú v noci, cez víkendy či počas sviatkov.

Práve kombinácia týchto nákladov dostáva slovenské pekárne pod čoraz väčší tlak. Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) upozorňuje, že situácia sa stáva neudržateľnou a od vlády žiada bezodkladné opatrenia. Ak sa náklady nepodarí zmierniť, výrobcovia ich podľa zväzu budú musieť premietnuť do cien svojich produktov.

Najväčší problém predstavujú podľa pekárov energie. Predseda predstavenstva SZPCC Milan Lapšanský upozornil, že ceny plynu a elektriny v mnohých pekárňach v tomto roku vzrástli až o 50 %. Pohonné látky mali od začiatku leta zdražieť približne o tretinu. Vyššie ceny sa tak neprejavujú iba pri samotnom pečení, ale aj pri doprave čerstvých výrobkov do obchodov.

Plyn je pre pekárne mimoriadne dôležitý. Podľa zväzu totiž takmer všetky pekárske a cestovinárske pece na Slovensku fungujú práve na toto palivo. Ak jeho cena rastie, výrobcovia majú len obmedzený priestor, ako sa vyhnúť vyšším účtom. Elektrina je ďalšou položkou, ktorá zaťažuje prevádzku. K tomu sa pridáva každodenný rozvoz výrobkov do predajní naprieč Slovenskom.

Vyššie ceny pre podniky

Pravda v tejto súvislosti upozorňuje aj na rozdiel medzi domácnosťami a firmami. Kým domácnosti majú na budúci rok počítať s regulovanou cenou plynu 33,27 eura za megawatthodinu, podniky musia rátať s vyššími trhovými cenami. Podľa údajov, ktoré denník pripisuje ministerstvu hospodárstva, plyn na trhoch vzrástol o viac ako 170 % a elektrina o 100 %. Na začiatku novembra 2026 sa megawatthodina plynu predávala za viac ako 100 eur.

Rozdiel v podmienkach tak podľa denníka vytvára ďalší tlak na podnikateľov. Štát v posledných rokoch vynaložil na energopomoc viac ako štyri miliardy eur a návrh rozpočtu na budúci rok počíta s ďalšími 250 miliónmi. Pomoc však smeruje najmä k domácnostiam. Firmy, na ktoré sa regulácia nevzťahuje, sa musia pripraviť na vyššie náklady. Pravda zároveň cituje upozornenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorej podniky v podstate dotujú domácnosti.

Polovicu nákladov tvoria mzdy

Energie však nie sú jedinou položkou, ktorá pekárňam komplikuje situáciu. Podľa údajov zväzu predstavujú mzdové náklady približne polovicu všetkých nákladov pekární. Osobitným problémom je pritom charakter tejto práce. Až 80 % práce v pekárňach sa podľa SZPCC vykonáva v noci, počas víkendov a sviatkov. Zamestnancom za tieto zmeny patria príplatky, ktoré zvyšujú celkovú cenu práce.

Ďalší tlak má priniesť zvýšenie minimálnej mzdy a príplatkov, ktoré sú na ňu naviazané. Pekári preto dlhodobo žiadajú zmenu daňového a odvodového zaťaženia príplatkov. Ich cieľom je, aby zamestnancom zostala väčšia časť zarobených peňazí a zároveň sa znížili náklady zamestnávateľov.

Lapšanský zdôrazňuje, že pekári nemajú záujem umelo zvyšovať ceny. Výrobcovia však musia zaplatiť ľudí, energie aj každodennú distribúciu. Ak sa náklady nepodarí znížiť, podľa neho sa ich rast nevyhnutne premietne do cien, ktoré zaplatia zákazníci v obchodoch.

Pekári hovoria o vysokých prirážkach obchodov aj o rastúcom dovoze

Zväz upozorňuje aj na obchodné reťazce. Podľa pekárov sa k vysokým výrobným nákladom pridávajú výrazné obchodné prirážky, najmä zo strany zahraničných reťazcov. Výsledkom majú byť vysoké ceny výrobkov na pultoch, ktoré následne oslabujú odbyt domácich producentov.

SZPCC tvrdí, že slovenské výrobky postupne nahrádzajú dovážané pekárenské produkty, pri ktorých podľa zväzu nie je vždy jasný pôvod. Domáci výrobcovia tak podľa jeho predstaviteľov čelia dvojitému tlaku: na jednej strane im rastú náklady na výrobu, na druhej strane musia súperiť s dovážaným tovarom na pultoch obchodov. Zväz v tom vidí riziko pre potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť Slovenska.

Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov združuje viac ako 520 členov – od samostatne zárobkovo činných osôb až po veľké pekárne v jednotlivých regiónoch. Spolu zamestnávajú viac ako 12 200 pracovníkov. Ide teda o sektor, ktorého problémy sa netýkajú iba cien potravín, ale aj zamestnanosti a fungovania domácej výroby.

Rozdielne sadzby DPH

Do diskusie o cenách rožkov vstúpil aj Richard Sulík, keďže tejto téme sa venuje už roky. Vo videu na sociálnej sieti v máji tohto roka ukázal nákup niekoľkých druhov pečiva v Kauflande a kritizoval rozdielne sadzby DPH, ktoré sa na jednotlivé výrobky vzťahujú. Podľa jeho vysvetlenia stál základný rožok s hmotnosťou do 50 gramov 14 centov a vzťahovala sa naň päťpercentná DPH.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Richard Sulik (@richard_sulik)

Pri rožku s hmotnosťou 60 gramov už hovoril o 19-percentnej sadzbe. Pri sladkom pečive podľa neho rozhoduje aj obsah cukru, pričom uviedol 23-percentnú DPH. Pri olivovej štangle zasa upozornil na ďalšie kritériá, napríklad spôsob prípravy a množstvo soli. Sulík tvrdí, že takto nastavený systém komplikuje život podnikateľom a spotrebiteľom prináša len zanedbateľnú úsporu. Na príklade základného rožka vypočítal rozdiel na dva centy. Naopak, pri drahšom mäse podľa neho môže byť úspora výrazne vyššia.

Rozdielne sadzby preto označil za neefektívnu sociálnu politiku a navrhol ich zjednotenie. Jeho argumentom je, že štát by mal namiesto komplikovaného rozlišovania jednotlivých druhov potravín nastaviť jednoduchší systém DPH.

Čakanie na reakciu štátu

Zväz tvrdí, že na problémy upozorňuje predstaviteľov štátu už približne rok. Predkladá im návrhy nefinančných opatrení, ktoré by podľa jeho slov mohli zmierniť tlak na domácich výrobcov bez toho, aby si vyžadovali priame výdavky zo štátneho rozpočtu. Podľa Lapšanského však na tieto návrhy zatiaľ neprišla žiadna odpoveď.

Pekári žiadajú, aby sa výroba potravín stala jednou z hlavných tém vlády a aby štát prijal konkrétne rozhodnutia na podporu domácej produkcie. Lapšanský upozorňuje, že investície do novej jadrovej elektrárne samy osebe nevyriešia aktuálne ceny energií pre výrobcov. Slovensko podľa neho riskuje, že v budúcnosti bude síce vyvážať elektrinu, no čoraz viac základných potravín bude dovážať zo zahraničia.

Podľa pekárov preto nestačí hovoriť o podpore domácej výroby iba v politických vyhláseniach. Ak sa nepodarí stabilizovať podmienky pre podniky, ktoré vyrábajú základné potraviny, vyššie náklady sa môžu postupne prejaviť aj v nákupných košíkoch. Zatiaľ však zväz neuviedol konkrétnu predpoveď, o koľko by mohli ceny chleba či pečiva vzrásť. Upozorňuje predovšetkým na to, že bez opatrení bude tlak na zdražovanie pokračovať.

Milióny putujúce do zahraničia

Na slabnúcu podporu domácich pekárov upozorňuje aj rekordný objem peňazí, ktoré Slovensko posiela za dovoz zahraničného chleba a pečiva. V roku 2025 dosiahla hodnota dovezených pekárenských výrobkov historické maximum 214 miliónov eur. Podľa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov by sa za takúto sumu dalo postaviť až sedem nových pekární s kapacitou najväčšieho domáceho výrobcu. Stanovisko SZPCC v polovici októbra 2026 priniesla TASR.

Lapšanský tvrdí, že pri podpore slovenskej produkcie by sa tieto výrobky mohli vyrábať, predávať aj zdaňovať priamo na Slovensku. Domáci producenti pritom podľa zväzu zápasia s rastúcimi nákladmi na energie, príplatkami za nočnú a víkendovú prácu, nedostatkom zamestnancov aj zahraničnou konkurenciou.

Pekári preto volajú po konkrétnej štátnej stratégii, ktorá by posilnila domácu výrobu a znížila závislosť od dovozu. Kým slovenské pekárne riešia, ako zvládnuť čoraz drahšiu výrobu, za zahraničné výrobky odchádzajú zo Slovenska stovky miliónov eur.

S otázkami si oslovili aj SZPCC, ale do publikovania článku sme stanovisko nedostali. V prípade jeho doručenia budeme článok aktualizovať.