Rusi ju vyhladovali na smrť. Ukrajina smúti za národnou umelkyňou, ktorá prežila KGB aj komunizmus

Ukrajinská umelkyňa Ľuba Pančenko (Любовь Панченко) sa preslávila v 60. rokoch minulého storočia svojimi obrázkami plnými ľudových motívov. Za diela, ktoré oživili ukrajinskú kultúru, ju prenasledovala sovietska vláda.

Prežila represálie minulého režimu, počas okupácie ostala bez potrebnej pomoci 

Pre evidentné ukrajinské ľudové inšpirácie v jej tvorbe nikdy nemala výstavu počas sovietskej éry. Finančne sa spoliehala na svoju módnu tvorbu a vyšívanie. Vytvárala náčrty odevov, strihy, grafiky a dekoratívne maľby. Návrhy jej výšiviek uverejnil vtedajší hlavný ženský časopis Ukrajiny „Sovietska Žena“. Tieto vzory potom skopírovali majstri po celej krajine.

Vždy podporovala ukrajinský jazyk a kultúru. Pančenko maľovala pysanky (veľkonočné vajíčka), vyšívala národné kroje pre zbory a zbierala peniaze na pomoc politickým väzňom, ktorí si odpykávali tresty za „protisovietsku agitáciu a propagandu“. Jej účasťou sa v Kyjeve opäť oživila tradícia vianočného koledovania a ukrajinského vertepu (jasličky).

Počas ruskej invázie na Ukrajinu, sa Ľuba napriek prítomnosti okupantskej armády v dedine, kde bývala, rozhodla neopustiť svoj dom, a to aj napriek hladu a neustálej hrozbe smrti z rúk vojakov Ruskej federácie, ktorí rabovali, vraždili a znásilňovali všade naokolo.

Umelkyňu našli 2. apríla v jej dome, sediac, bez znakov života, zvierajúc historickú fotku, na ktorej boli pravdepodobne jej rodičia. Takéto dobové manželské fotky sú dodnes na Ukrajine cenené ako rodinné poklady a dedičstvá.

„Ľubu Mykhailivnu priviezli do nemocnice hlavného mesta 2. apríla, ale my sme o tom ešte nevedeli a hľadali sme ju všade: dostali sme nejaké iné adresy, boli rôzne fámy,“ povedala pre portál Ukrajina Moloda vedúca Múzea šesťdesiatych rokov v Kyjeve kurátorka Olena Lodzynska.

Podľa kurátorky múzea Oleny Lodzynskej po začatí okupácie zostala Ľuba úplne sama bez akéhokoľvek kontaktu s vonkajším svetom a pomoci, ktorá bola pre ňu potrebná v každodennom živote.

Keď začala vojna, príbuzní jej prestali pomáhať, pretože sa báli. Nemala pri sebe mobilný telefón. Umelkyňa v nemocnici povedala: „Nechcem počuť ani vidieť Rusov“.

Starosta Buče tvrdí, že k jej smrti prispela ruská okupácia 

Podľa niekoľkých výpovedí, ktoré Pančenko povedala personálu a reportérom po hospitalizovaní v nemocnici, odmietala pustiť Rusov do svojho domu.

Stodola pri jej dome bola vypálená a zničená. Tlaková vlna jej na dome poškodila dvere a okná. Jej malý pes Čumak priviedol ľudí do Ľubinho domu, keď Rusi opustili Buču.

„V nemocnici ju museli kŕmiť roztokom a dlho nejavila známky života. Spočiatku nemohla jesť sama, až neskôr dokázala prijímať potravu po troškách a trochu rozprávať. Umelkyňa nám poďakovala za návštevu a bola veľmi šťastná, že vidí kvety, ktoré sme priniesli. Odovzdala som jej pozdravy od jej starých priateľov zo šesťdesiatych rokov, ktorí ju z rozličných príčin nemohli navštíviť…“ povedala Olena Lodzynska pre Kyiv Post. Hlad počas okupácie úplne vyčerpal jej telo.

Starosta Buče Anatolij Fedoruk informoval verejnosť, že Ľuba Pančenko zomrela 30. apríla vyhladovaná a utrápená ako výsledok okupácie.

„Naša komunita dnes utrpela veľkú stratu – Buča a celá Ukrajina stratila ďalší obrovský a jedinečný talent, široko ďaleko známy svojou veľkorysosťou. Vo veku 85 rokov zomrela čestná občianka mesta, nositeľka Ceny Vasilija Stusa, módna návrhárka Ľuba Pančenko,“ napísal starosta Buče Fedoruk.

Pančenko bola podľa neho jedným z vlastencov šesťdesiatych rokov, ktorí napriek tlaku Kremľa rozvíjali ukrajinskú kultúru počas sovietskej cenzúry, aj napriek represiám voči nej samotnej.

Celá jej práca mala výrazný tradičný ukrajinský nádych, a preto bola Ľuba Michajlovna prenasledovaná a jej práca bola potláčaná v rámci snahy vtedajšieho sovietskeho režimu o umlčanie tejto umelkyne.

„KGB nedokázala zlomiť Ľubinu lásku, no umelkyňa počas novej ruskej invázie veľmi trpela,“ dodáva starosta Buče. V mene obce vyjadril sústrasť rodine a priateľom.

Pančenko darovala všetko svoje tvorivé dedičstvo a diela, ktoré sa v jej dome dochovali pred vojnou, Múzeu šesťdesiatych rokov.