Ruská „hra o mier“: Lavrov stanovil tvrdé podmienky pre ukončenie vojny na Ukrajine

Rusko ukončí vojnu na Ukrajine za predpokladu, že zvyšok sveta uzná niekoľko častí Ukrajiny za ruské územie. Podľa agentúry TASS to povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, o čom informuje web TNCZ.

„Aby bol mier trvalý, nové územné skutočnosti, ktoré vznikli po anexii Krymu, Sevastopolu, Doneckej ľudovej republiky, Luhanskej ľudovej republiky, Záporožskej a Chersonskej oblasti k Ruskej federácii po referendách, musia byť uznané a formalizované v súlade s medzinárodným právom,“ povedal Lavrov v rozhovore pre indonézsky denník Kompas.

Ruské podmienky a NATO

Samozrejme, tu sa podmienky Ruska na mier neskončili. Ďalšou, ako už Moskva viackrát oznámila, je odstránenie základných príčin konfliktu. Medzi tie vraj patria hrozby pre Rusko, ktoré vznikli v dôsledku rozšírenia NATO a pokusov o zatiahnutie Ukrajiny do, podľa Lavrova, agresívneho vojenského bloku.

Ruský minister zahraničných vecí má pravdu, že Severoatlantická aliancia je vojenská, no nie je agresívna, keďže ide o výhradne obrannú dohodu medzi krajinami. NATO sa smerom na východ však naposledy rozšírilo v roku 2004, keď do Aliancie vstúpilo aj Slovensko.

Ukrajinskí vojaci kritizujú zastarané drony NATO: „Boj vo vzduchu je naša jediná výhoda“

So Slovenskom vstúpilo viacero krajín, medzi nimi Bulharsko a Rumunsko, ktoré sú doposiaľ druhou a treťou najvýchodnejšou krajinou. Prvé miesto patrí Turecku, ktoré sa spolu s Gréckom pridalo do Aliancie v roku 1952, čo je prvé kolo takéhoto rozšírenia.

Nie je teda jasné, aké rozšírenie má Lavrov na mysli. Od roku 2004 do začiatku konfliktu v roku 2014, keď Rusko začalo okupovať Krym, sa k NATO pridali dve krajiny, a to Albánsko a Chorvátsko v roku 2009. Moskva možno práve tieto dva štáty považuje za vojenské hrozby.

Bezpečnostné záruky pre… Rusko?

Lavrov dodal, že pre uzavretie mieru je nutné tieto údajné hrozby odstrániť. Ako by to Rusko chcelo dosiahnuť, nie je jasné. Podľa neho takisto musí vzniknúť nový systém bezpečnostných záruk pre Rusko a Ukrajinu.

Fínsko mení kontroverzný vojenský symbol. Dôvodom je spolupráca s NATO a snaha vyhnúť sa trápnym situáciám

Tiež nie je zrejmé, prečo by Rusko, ktoré zaútočilo na suverénnu krajinu, potrebovalo bezpečnostné záruky a hlavne, pred kým. Tieto požiadavky nie sú však práve najnovšie. Ukrajina podobné návrhy dlhodobo odmieta.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ich už viackrát odmietol, pripomína agentúra Reuters. „Ak hovoríme iba o stiahnutí armády z východu, tak to nemôžeme urobiť,“ povedal koncom augusta.

„Je to otázka prežitia našej krajiny vrátane našich najsilnejších obranných línií,“ dodal prezident Ukrajiny. Rusko momentálne podľa odhadov Američanov a verejne dostupných informácií kontroluje približne 88 percent Donbasu a 73 percent Záporožia a Chersonu.

Ľudské práva na Ukrajine a v Rusku

Lavrov tiež hovoril o obnovení a dodržiavaní ľudských práv na územiach, ktoré kontroluje Kyjev. Podľa správy OSN sa však ľudské práva od plnej invázie na Ukrajinu v roku 2022 závažne zhoršili. To vyvrcholilo systematickým potláčaním občianskej spoločnosti, píše BBC.

Medvedev varuje Rakúsko pred vstupom do NATO. Hovorí o narušení „ducha Viedne“

Vyšetrovanie podrobne opisuje nielen policajnú brutalitu, ale aj neustále pokusy umlčať kritikov a potlačenie nezávislých médií. Moskva má na dosiahnutie týchto cieľov používať nové represívne zákony.

Spravodajkyňu OSN pre ľudské práva v Rusku Marianu Katzarovu nepustili do Ruska. Správu teda vypracovala na základe rozhovorov s politickými skupinami, aktivistami a právnikmi. Našla podľa nej vierohodné správy o mučení, obvineniach zo se*uálneho násilia a vyhrážok se*uálnym zneužitím a dokonca až znásil*ením zo strany polície v Rusku.

V správe sa podrobne píše, ako zákony prijaté v posledných rokoch sú zamerané na ľudí a organizácie, ktoré vraj dostávajú zahraničnú podporu. Tie majú umlčať akúkoľvek opozíciu, a to na internete alebo fyzicky.

Porušovanie ľudských práv bolo počas vlády ruského prezidenta Vladimira Putina veľmi dobre zdokumentované. No správa OSN sa zamerala na obdobie od invázie na Ukrajinu, ktoré urýchlilo to, čo označila za postupný pád.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie