Rusko buduje novú továreň na komponenty pre kľúčovú zbraň. Experti varujú pred hrozbou pre celú Európu

Rusko pripravuje výrazné rozšírenie výroby útočných dronov, ktoré by mu podľa expertného odhadu umožnilo vyrábať približne 28-tisíc strojov ročne navyše. Kľúčom k plánu je nová výrobná linka na uhlíkové vlákna – ľahký a pevný materiál nevyhnutný pre konštrukciu dronov typu Geran.

Na pripravovaný projekt upozornil portál Politico, ktorý získal interné obchodné, stavebné a technické dokumenty ruskej štátnej spoločnosti Rosatom. Tie opisujú rozšírenie továrne Alabuga-Volokno v ruskej Tatárskej republike.

Nová linka má do roku 2029 zvýšiť výrobnú kapacitu závodu o 500 ton uhlíkových vlákien ročne. Podľa zbrojárskeho experta Davida Albrighta, zakladateľa amerického Inštitútu pre vedu a medzinárodnú bezpečnosť, by takéto množstvo mohlo postačovať na výrobu trupov pre približne 28-tisíc dronov typu Šáhid 136. Ruské stroje Geran-2 vychádzajú práve z konštrukcie iránskych Šáhidov.

Výroba sa môže zvýšiť o desiatky percent

Ukrajina odhaduje, že Rusko v súčasnosti dokáže ročne vyrobiť viac než 36-tisíc útočných dronov Geran. Ak by sa Albrightov prepočet naplnil, nová kapacita by predstavovala približne 78-percentné zvýšenie oproti tomuto objemu. Samotné dokumenty však neuvádzajú, že všetkých 500 ton materiálu bude použitých výlučne na drony.

„Bez uhlíkových vlákien nedokážu dron vyrobiť,“ upozornil Albright pre Politico. Materiál podľa neho spevňuje krídla aj vnútorné časti stroja vrátane konštrukcií okolo palivovej nádrže a motora. Nahradenie uhlíkových vlákien ťažším materiálom by znížilo dolet alebo množstvo výbušniny, ktorú môže dron niesť.

Ruská vláda schválila projekt novej výrobnej linky v máji. Satelitné zábery vytvorené medzi májom a júlom ukazujú, že pozemok vedľa existujúceho závodu už pripravujú na výstavbu. Albright, ktorý nezávisle analyzoval augustové zábery lokality, tvrdí, že základy nového objektu sa už budujú. Plánované dokončenie v roku 2027 si však podľa neho vyžiada veľmi rýchle stavebné tempo.

Moskva sa chce zbaviť závislosti od dovozu

Rosatom chce v komplexe vybudovať aj nový závod na výrobu polyakrylonitrilu, známeho ako PAN prekurzor, píše Politico. Ide o základnú surovinu potrebnú na produkciu kvalitných uhlíkových vlákien. Moskva jej podľa Albrighta momentálne nemá dostatok pre všetky potreby svojho obranného priemyslu.

Továreň Alabuga-Volokno a jej materská spoločnosť UMATEX patria na sankčné zoznamy Spojených štátov, Spojeného kráľovstva a ďalších západných krajín. Politico už skôr informovalo, že závod dostal od čínskej štátnej spoločnosti maskovanú zásielku 46 ton chemikálií určených na výrobu uhlíkových vlákien. Čínske veľvyslanectvo uviedlo, že o pláne rozšírenia továrne nevie a Peking vývoz položiek s dvojakým použitím prísne kontroluje.

Projekt zároveň zapadá do širšej snahy Moskvy vybudovať vlastný dronový ekosystém. Analýza amerického think-tanku CSIS uvádza, že Rusko chce do roku 2030 dosiahnuť ročnú výrobu 130-tisíc väčších bezpilotných lietadiel. Nejde pritom iba o jednotlivé továrne, ale o prepojenie domácej výroby komponentov, výcviku, výskumu a štátnej podpory.

Podľa CSIS kladie Moskva osobitný dôraz na technologickú sebestačnosť – zahraničné súčiastky chce nahradiť domácimi komponentmi a zabezpečiť, aby sa kľúčové obranné technológie neopierali o dovoz. Rozšírenie výroby uhlíkových vlákien v Alabuge je teda súčasťou podstatne rozsiahlejšieho úsilia, nie izolovaným projektom jednej továrne.

Varovanie neplatí iba pre Ukrajinu

Pravosť dokumentov podľa Politica preveril výbor americkej Snemovne reprezentantov pre Čínu aj ukrajinská vláda. Rosatom ich odmietol komentovať. Spoločnosť v minulosti tvrdila, že ona aj jej dcérske firmy konajú v súlade s platnými zákonmi a predpismi.

Šéf Ukrajinského centra pre bezpečnosť a spoluprácu Serhij Kuzan varoval, že rozširovanie komplexu Alabuga nemožno vnímať iba ako problém ukrajinského frontu. Ide podľa neho o dlhodobú výzvu pre bezpečnosť celej Európy. Drony vyrábané v Alabuge sa podľa Kuzana môžu stať „hlavným nástrojom budúcich operácií Ruskej federácie v Európe“.

Mierová dohoda nemusí priniesť deeskaláciu

Rusko pritom navonok deklaruje pripravenosť obnoviť rokovania o ukončení vojny. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov to vyhlásil pred zasadnutím Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Odhalenia o rozširovaní továrne na uhlíkové vlákna však podľa Nicholasa Fentona z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) dávajú dôvod pristupovať k podobným vyjadreniam Moskvy skepticky.

Fenton poukázal na septembrový útok dronom na osobný vlak neďaleko poľských hraníc aj na sabotáže a ďalšie prejavy hybridnej vojny v Európe. Tie podľa neho ukazujú, že Moskva má „značný apetít“ eskalovať konflikt nielen na Ukrajine, ale aj v Európe.

„Bez ohľadu na výsledok prípadného diplomatického riešenia vojny na Ukrajine neočakávame, že Rusko zmierni svoj vojenský postoj voči NATO alebo Európe,“ povedal Fenton pre Politico. Súčasné vedenie Ruska je podľa neho odhodlané pokračovať v konfrontácii so Západom, a to aj v prípade uzavretia mierovej dohody.