Rusko obnovuje základne a testuje nové zbrane. EÚ mení stratégiu pre Arktídu

Rusko podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej obnovuje svoju vojenskú prítomnosť v Arktíde, uplatňuje voči susedom hybridné stratégie a mení bezpečnostnú situáciu v regióne, čo má dopad na Európsku úniu. Tá preto musí konať a zmeniť svoj strategický prístup. Von der Leyenová to dnes povedala vo Štrasburgu, kde komisia predstavila novú Arktickú stratégiu, ktorá reaguje práve na meniace sa geopolitickú situáciu.

Nová stratégia v porovnaní s predchádzajúcim dokumentom z roku 2021 kladie väčší dôraz práve na bezpečnosť a obranu. Reaguje nielen na vojenské aktivity Ruska, ale aj na silnejúci záujem Číny o tamojšie strategické suroviny. Plán prichádza tiež po tom, čo americký prezident Donald Trump pohrozil prevzatím kontroly nad Grónskom, ktoré je samosprávnym územím Dánska, a vyvolal znepokojenie na Islande zverejnením mapy, na ktorej boli oba ostrovy označené vo farbách americkej vlajky, pripomenula agentúra AP.

Ekonomický rozmer arktickej stratégie

„Bezpečnosť ale nie je jediným dôvodom, prečo stratégiu prijímame. Týka sa tiež ekonomiky. S tým, ako sa Arktída stáva dostupnejšou, rastie aj jej význam pre hospodársku bezpečnosť Európy,“ uviedla von der Leyenová. Zmienila v tejto súvislosti dôležitosť kritických surovín pre zelenú a digitálnu transformáciu únie aj fakt, že nové námorné trasy menia svetový obchod.

„To všetko predstavuje príležitosti. Naším cieľom je premeniť ich na prosperitu pre arktické komunity a zároveň posilniť hospodársku odolnosť Európy,“ dodala.

Šéfka Únijnej exekutívy tiež zdôraznila, že zásadným aspektom celej stratégie je, že Arktída patrí ľuďom, ktorí v nej žijú – rodinám, komunitám, pôvodným obyvateľom aj mladým ľuďom, ktorí si v Arktíde chcú vybudovať vlastnú budúcnosť.

Štyri priority novej stratégie

Stratégia konkrétne stanovuje štyri priority: posilnenie bezpečnosti a odolnosti, reakcia na zmenu klímy v Arktíde, prosperita a príležitosti pre obyvateľov a komunity v arktickom regióne. Komisia zdôraznila, že Európska únia je súčasťou Arktídy, viac ako pol milióna obyvateľov EÚ totiž žije v tejto oblasti.

„Vzhľadom na to, že Dánsko, Fínsko a Švédsko sú arktickými členskými štátmi EÚ a že existujú úzke väzby s Nórskom, Islandom, Britániou, Kanadou a Spojenými štátmi, má vývoj v Arktíde priamy dopad na bezpečnosť Európy, klímu aj našu prosperitu,“ doplnila Únia exekutíva.

Arktída sa pritom rýchlo mení a podľa expertov sa otepľuje takmer štyrikrát rýchlejšie, než je globálny priemer, čo má dopad na ekosystémy a mení spôsoby obživy aj život komunít. „Nové námorné trasy a objavovanie nových zdrojov menia bezpečnostnú a ekonomickú situáciu v Arktíde, čo vedie k rastúcemu geopolitickému napätiu, strategickej konkurencii a vojenskej aktivite,“ poznamenala tiež komisia.

Nová Arktická stratégia EÚ kladie oproti predchádzajúcemu dokumentu z roku 2021 väčší dôraz na bezpečnosť a obranu. Zatiaľ čo doterajšia stratégia sa sústredila predovšetkým na ochranu klímy a životného prostredia a udržateľný rozvoj regiónu, nové opatrenia majú konkrétnejšie reagovať na rastúce geopolitické napätie, hybridné hrozby a potrebu chrániť kritickú infraštruktúru.

Posilnenie bezpečnosti a odolnosti

Prvou stanovenou prioritou je preto posilnenie bezpečnosti a odolnosti Arktídy. EÚ bude spolupracovať so svojimi členskými štátmi, arktickými partnermi a v spolupráci s NATO na zlepšení pripravenosti, ochrane kritickej infraštruktúry a posilnení schopnosti Európy operovať v arktických podmienkach, okrem iného rozšírením kapacity európskych ľadoborcov. Zameria sa tiež na ochranu kritických podmorských káblov. Vzniknúť by malo nové centrum námornej bezpečnosti, ktoré podporí štáty EÚ aj ich partnerov pri zdieľaní informácií a zlepšovaní monitorovania námorných aktivít v Arktíde.

„Výziev je celý rad. Rusko rozširuje svoju vojenskú prítomnosť na ďalekom severe. Moskva znovu otvorila základne z čias Sovietskeho zväzu a testuje v regióne nové zbrane,“ uviedla na tlačovej konferencii vo Štrasburgu šéfka Únie diplomacie Kaja Kallasová.

„Prieniky dronov, rušenie signálu GPS a sabotáže podmorských káblov ohrozujú bezpečnosť Arktídy. Rastúca prevádzka ruskej tieňovej flotily navyše predstavuje riziko pre námornú dopravu aj životné prostredie,“ dodala. Zmienila tiež nárast strategických ambícií Číny s tým, že Arktída sa stala jednou z hlavných oblastí globálneho súperenia o moc.

EÚ chce podľa nej tiež posilniť sledovanie situácie a monitorovanie pomocou satelitov tým, že rozšíri využitie európskych systémov Copernicus a Galileo pre lepšie odhaľovanie hrozieb v Arktíde. V pláne je tiež zlepšenie vojenskej mobility prostredníctvom arktických prístavov, letísk a dopravných koridorov. „Na bezpečnosť Arktídy dohliada NATO a všetky tieto aktivity dopĺňajú jeho úlohu v oblasti kolektívnej obrany,“ dodala Kallasová. Do budúcna by sa mohli tiež konať pravidelné summity na najvyššej úrovni medzi štátmi EÚ a arktickými partnermi.

Eurokomisár Jozef Síkela, pod ktorého portfólio Arktická stratégia spadá, pred novinármi zmienil, že v uplynulých mesiacoch do arktickej oblasti niekoľkokrát cestoval a stretával sa s miestnymi predstaviteľmi aj zástupcami komunít. „Chcel som počúvať ich obavy, porozumieť ich ambíciám a zistiť, na čom im najviac záleží,“ uviedol český eurokomisár. „Ich posolstvo bolo jasné: musíme spolupracovať a zabezpečiť, aby budúcnosť Arktídy utvárali ľudia, ktorí v nej žijú. Preto naša odpoveď presahuje oblasť bezpečnosti,“ dodal.

Reakcia na zmenu klímy a podpora prosperity

Druhou prioritou je reakcia na zrýchľujúce sa zmeny klímy. Európska únia by mala okrem iného posilniť výskum, pozorovanie a monitorovanie klímy, aby lepšie pochopila tieto zmeny a podporila účinné reakcie.

Za tretiu prioritu Európska komisia označila budovanie prosperujúcej a ekonomicky bezpečnej Arktídy. Európska únia by chcela s regiónom spolupracovať najmä v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, kritických surovín, digitálnej konektivity, udržateľného námorného priemyslu, cestovného ruchu, výskumu a inovácií.

„Základným princípom nášho prístupu je investovať do infraštruktúry a vybavenia, ktoré možno využiť na viac účelov, vrátane civilných aj vojenských. To posilní odolnosť miestnych komunít, vytvorí nové príležitosti a zároveň zvýši bezpečnosť a pripravenosť Európy,“ uviedol Síkela.

Konkrétne eurokomisár zmienil lepšie dopravné prepojenie v oblasti európskej Arktídy medzi Fínskom, Švédskom a Nórskom, ďalej digitálne prepojenie pomocou vytvárania infraštruktúry podmorských káblov a vzniknúť by malo tiež výskumné centrum EÚ pre polárne oblasti, takzvaný EU Polar Research Hub.

Príležitosti pre obyvateľov Arktídy

Poslednou prioritou je vytváranie príležitostí pre ľudí a komunity v Arktíde. EÚ chce investovať do vzdelávania a príležitostí pre mladých ľudí prostredníctvom výmenných vzdelávacích programov, spoločne s arktickými partnermi bojovať proti dezinformáciám a zasahovaniu zo zahraničia a tiež chce dať mladým ľuďom silnejší hlas prostredníctvom novej poradnej platformy pri zastúpení EÚ v grónskom Nuuku.