Situácia na Ukrajine je naďalej napätá. Prebiehajú mierové rokovania, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odkázal, že trvá na podmienkach územnej celistvosti svojej krajiny. Kyjev včera oznámil, že ďalšie kolo mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom sa začne dnes v Turecku. Prioritami Ukrajiny budú „zvrchovanosť a územná celistvosť“.

Rusko sa údajne snaží rozdeliť Ukrajinu na dve časti s cieľom vytvoriť Moskvou kontrolovaný región po tom, ako sa mu nepodarilo ovládnuť celú krajinu. Uviedol to šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov. Rusko zvažuje pre Ukrajinu „kórejský“ scenár, teda vytvorenie deliacej čiary medzi okupovanými a neokupovanými oblasťami krajiny.

Sledovanie situácie sme v tomto článku už ukončili, aktuálne informácie však nájdeš v novom článku. 

Sťahovanie ruských vojakov od Kyjeva môže byť len úskok

6:28 Peskov: Rusko by jadrové zbrane použilo iba v prípade ohrozenia vlastnej krajiny

Rusko by pristúpilo k použitiu jadrových zbraní jedine v prípade „ohrozenia existencie“ vlastnej krajiny, a nie ako dôsledok súčasného konfliktu na Ukrajine. Povedal to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelkovom rozhovore pre americký televízny reťazec Public Broadcasting Service (PBS).

„Avšak, akýkoľvek výsledok operácie (na Ukrajine) nie je, samozrejme, dôvodom na použitie jadrovej zbrane,“ povedal Peskov, ktorého slová citovala agentúra Reuters.

„Máme bezpečnostnú koncepciu, ktorá veľmi jasne hovorí, že jadrové zbrane môžeme použiť – a aj ich použijeme – v prípade hrozby voči nášmu štátu, a to na elimináciu ohrozenia existencie našej krajiny,“ uviedol.

22:33 Biden vyjadrenie späť nevezme

Americký prezident Joe Biden v pondelok uviedol, že nevezme späť svoje vyjadrenie o tom, že ruský prezident Vladimir Putin „nemôže ostať pri moci“. Odôvodnil to tým, že opisoval len svoje vlastné pocity a naďalej trvá na tom, že nevyzýva na zmenu režimu v Moskve. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP a AFP.

„Chcem ujasniť, že som vtedy, a nerobím to ani teraz, nehovoril o zmene politiky. Vyjadroval som morálne pobúrenie, ktoré som pocítil voči tomuto mužovi. Za svoje osobné pocity sa neospravedlňujem,“ uviedol Biden.

21:42 Kuleba: Najambicióznejším cieľom rokovaní v Turecku je dosiahnutie prímeria

Najambicióznejším cieľom tohtotýždňových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré sa uskutočnia v Turecku, je dohoda o prímerí. Vyhlásil to v pondelok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„Minimálne budeme mať na programe humanitárne otázky a maximálne to bude dosiahnutie dohody o prímerí,“ uviedol Kuleba vo vysielaní ukrajinskej televízie. Reagoval tým na otázku o rozsahu nadchádzajúcich rokovaní, ktoré by mali odštartovať v utorok 29. marca.

Kremeľ v pondelok deklaroval, že rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou zatiaľ nepriniesli žiadne výrazné úspechy či prelomy. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však v pondelok na brífingu označil za dôležité, že sa obe strany dohodli na pokračovaní rokovaní, ktorých ďalšie kolo má byť v Istanbule. (TASR)

20:33 Symbol „Z“ môže byť problém 

Nemecké úrady zvažujú, či stíhať ľudí používajúcich písmeno Z na podporu ruskej invázie na Ukrajinu. Ruské sily na Ukrajine majú svoje vozidlá označené písmenom Z, ktoré neskôr niektorí ľudia v Rusku začali používať ako symbol podpory vojenskú operáciu Kremľa v susednej krajine. Hovorca nemeckého ministerstva vnútra Marek Wede uviedol, že bezpečnostné služby evidujú používanie symbolu aj na zhromaždeniach v Nemecku a za určitých okolností možno písmeno považovať za znak podpory ruskej invázie na Ukrajine. 

„Ruský útok na Ukrajinu je zločin a ktokoľvek verejne schvaľuje túto vojnu, môže sa tým stať trestnoprávne zodpovedným,“ povedal Wede novinárom v Berlíne. Ako dodal, spolkové úrady privítali oznámenie niektorých spolkových krajín, že vyšetria, či jednotlivé prípady použitia písmena Z predstavujú trestné činy. (SITA)

19:25 Moskva pripravuje odvetné vízové opatrenia proti štátnym príslušníkom „nepriateľských krajín“

Štátni príslušníci „nepriateľských“ krajín budú mať do Ruska obmedzený vstup. Vyhlásil to v pondelok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorého citoval spravodajský portál BBC.

Už sa pripravuje návrh prezidentského dekrétu o odvetných vízových opatreniach, ktoré budú odpoveďou na nepriateľské kroky viacerých štátov v zahraničí, dodal Lavrov Lavrov nešpecifikoval, ktorých krajín sa pripravované opatrenia dotknú.

Vláda v Moskve však už skôr schválila zoznam štátov a území, „ktoré sa dopúšťajú nepriateľských akcií proti Rusku, jeho spoločnostiam a občanom“. Na zozname sú Spojené štáty a Kanada, členské štáty EÚ (teda aj Slovensko), Spojené kráľovstvo, Ukrajina, Švajčiarsko, Nórsko, Japonsko, Južná Kórea, Austrália, Nový Zéland, Singapur a niekoľko ďalších krajín. (SITA)

18:50 V Mariupole zahynulo najmenej 5 000 ľudí, tvrdí poradkyňa ukrajinského prezidenta

Najmenej 5 000 ľudí zahynulo v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, odkedy ho začali obliehať ruské jednotky. TASR správu prevzala od agentúr Reuters a AFP. „Približne 5 000 ľudí bolo pochovaných. Pochovávať sa však prestalo pred desiatimi dňami pre pokračujúce ostreľovanie,“ uviedla pre AFP poradkyňa ukrajinského prezidenta Teťana Lomakinová, ktorá má v súčasnosti na starosti humanitárne koridory.

Celkový počet obetí je podľa nej možné iba odhadovať, keďže množstvo tiel ostáva uväznených pod troskami. Podľa Lomakinovej môže celkový počet obetí dosahovať aj 10 000. Pri obliehaní Mariupola bolo podľa štátik miestnej administratívy poškodených už 90 percent budov a približne 40 percent ich bolo zničených. (TASR)

18:40 Abramovič a ukrajinskí mieroví vyjednávači majú podozrenie na otravu

Ruský oligarcha Roman Abramovič a najmenej dvaja ukrajinskí mieroví vyjednávači majú príznaky otravy, informuje správa denníka The Wall Street Journal. Podľa zdrojov všetci trpia rovnakými zdravotnými problémami, ktoré zahŕňajú červené oči, bolestivé a dlhotrvajúce slzenie a olupovanie kože na tvári a rukách. Zdroj tiež dodáva, že nikto z nich by nemal byť v ohrození života.

Príznaky sa objavili po tom, čo sa vyjednávači stretli začiatkom marca v Kyjeve. Z útoku sú obvinení zástancovia tvrdej línie z Ruska, ktorí chceli sabotovať rokovania o ukončení vojny na Ukrajine.

18:35 Zdá sa, že Putin nie je pripravený na kompromis, tvrdí predstaviteľ USA

Ruský prezident Vladimir Putin zrejme nie je pripravený robiť kompromisy s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine. Agentúre Reuters to v pondelok povedal nemenovaný vysoký predstaviteľ amerického ministerstva zahraničných vecí.

„(Putin) v tejto chvíli nie je ochotný robiť kompromisy,“ uviedol predstaviteľ amerického rezortu diplomacie pod podmienkou zachovania anonymity. Podľa neho by musela Ukrajina ponúknuť Rusku ústupky, ktoré podkopú suverenitu krajiny, a preto diplomat nepredpokladá na rozhovoroch výrazný pokrok. (TASR)

17:50 Výrazne narástol počet predčasných pôrodov

Lekári v niektorých častiach Ukrajiny zaznamenali v uplynulých týždňoch dvoj- až trojnásobne vyšší počet predčasných pôrodov. Môže to súvisieť so stresom a zdravotnými problémami, ktoré u rodičiek vznikli počas konfliktu. TASR správu prevzala od stanice BBC.

Podľa lekárky Iryny Kondratovovej z pôrodnice v Charkove teraz predčasné pôrody tvoria až 50 percent zo všetkých pôrodov. „Zápaly, nedostatočná zdravotná starostlivosť, zlá výživa, tieto všetky faktory – vojna vedie k riziku predčasného pôrodu,“ vymenovala Kondratovová.

Podľa Kondratovovej mnoho žien počas vojny trávi čas v preplnených podzemných priestoroch, kde sa šíria infekcie. Budúce matky tam majú tiež sťažený prístup k lekárskej pomoci. Personál charkovskej novorodeneckej jednotky intenzívnej starostlivosti sa rozhodol aj napriek rizikám zostať na oddelení s predčasne narodenými deťmi. „Nemôžete vziať 600-gramové bábätko a odísť s ním do krytu, to by bola jednosmerná cesta,“ upozorňuje Kondratovová. (TASR)

16:18 Ukrajinci tvrdia, že oslobodili mesto Irpiň

Starosta mesta pri Kyjeve v pondelok prehlásil, že ukrajinské jednotky získali späť plnú kontrolu nad mestom. Oleksandr Markušyn tak uviedol na Telegrame, s tým, že dnes ponúka dobré správy. Dodal tiež, že s rátajú s ďalšími útokmi.

16:15 Obyvatelia Kyjeva bránia ich kultúrne dedičstvo pred možnými útokmi ruských okupantov

Kyiv citizens defend #Ukrainian cultural heritage from the possible shooting of Russian occupiers. pic.twitter.com/Mv68owVCm6

— KyivPost (@KyivPost) March 28, 2022

15:20 Cieľom vojny nemá byť zmena režimu

Generálny tajomník Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Nikolaj Patrušev na otázku, či je cieľom „špeciálnej operácie“ na Ukrajine zvrátenie súčasného režimu, odpovedal jednoslovne: „Nie.“ Správu priniesol Reuters.

14:40 Najmladší ukrajinský minister v dejinách: Musk môže Putina poslať na Jupiter

14:18 Ruské nezávislé noviny Novaja Gazeta pozastavili vydávanie

Stalo sa tak chvíľu po tom, čo uverejnili rozhovor s ukrajinským prezidentom. Volodymyr Zelenskyj ho poskytol ruským opozičným novinárom v nedeľu. Kremeľ v ňom obvinil zo lží.

Nebudú vydávať noviny, ani články na webe, kým neskončí „špeciálna operácia“ na Ukrajine, uviedli. Predstavitelia novín vysvetlili, že tak urobili po tom, čo dostali ďalšie upozornenie od ruského úradu pre kontrolu a cenzúru médií, informuje Reuters.

View this post on Instagram

A post shared by STARTITUP (@startitup_sk)

12:25 Ruská federácia vyhostila troch slovenských diplomatov

Ruská federácia informovala o vyhostení troch slovenských diplomatov z Moskvy. Rezort diplomacie však toto konanie vníma ako neopodstatnené. V tlačovej správe o tom informoval hovorca Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVEZ SR) Juraj Tomaga.

„Slovenskí diplomati, na rozdiel od ruských diplomatov v SR, všade vo svete striktne dodržiavajú Viedenský dohovor o diplomatických stykoch a diplomatické zvyklosti,“ doplnil Tomaga.

Na základe vyhodnotenia slovenských spravodajských služieb Slovenská republika rozhodla v pondelok 14. marca o vyhostení troch pracovníkov Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR za ich pôsobenie v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch. (SITA)

View this post on Instagram

A post shared by STARTITUP (@startitup_sk)

11:00 Neplánujú otvoriť koridory

Ukrajinská námestníčka premiéra Iryna Vereshchuková potvrdila, že v pondelok neplánujú otvoriť žiadne humanitárne koridory v mestách obliehaných Rusmi. Tie fungujú ako cesta na evakuáciu civilistov z napadnutých miest.

Vereshchuková rozhodnutie argumentuje tým, že podľa informácií spravodajských služieb by mohlo dôjsť na týchto trasách zo strany Rusov k provokáciám. O problematike informoval portál BBC.

10:52 Rusi majú problém

Ruské sily za uplynulých 24 hodín nezaznamenali žiadne výraznejšie pokroky. Naďalej pritom čelia problémom so zásobovaním a silnému odporu zo strany ukrajinských bojovníkov. V pondelok to konštatovalo britské ministerstvo obrany. K problémom, ktorým čelia ruské sily, podľa nich prispela aj slabá morálka.

Ťažké boje pokračujú v okolí Mariupolu, keďže Rusi sa snažia získať prístav v Azovskom mori, ktoré je prepojené s Čiernym morom, uviedlo ministerstvo na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.

10:35 V nedeľu prišli tisícky ukrajinských utečencov

Minulú nedeľu prišlo na Slovensko 3 427 ľudí z Ukrajiny. Z toho bolo 657 mužov, 1816 žien a 954 detí. O dočasné útočisko požiadalo 673 osôb. TASR o tom informoval tlačový odbor ministerstva vnútra.

Činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 190 policajtov, 61 hasičov, 114 colníkov, 379 vojakov, dvaja duchovní, 204 dobrovoľníkov a 59 príslušníkov zahraničných zložiek.

„Zároveň bolo vypravených 45 autobusov, ktoré prepravili 705 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenskej republiky a sedem vlakov, ktoré prepravili 779 utečencov,“ priblížilo ministerstvo. Súčasne v nedeľu ubytovali 45 ľudí, voľných lôžok je 9 602. Celkovo Slovensko zaznamenalo od vypuknutia vojny na Ukrajine 282 886 utečencov. O dočasné útočisko požiadalo od 1. marca celkovo 54 585 osôb.

9:45 Klusova pracovná cesta

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVEZ SR) Martin Klus v dňoch 28. až 29. marca 2022 absolvuje pracovnú návštevu Bulharskej republiky. Pôjde o prvú bilaterálnu návštevu slovenského predstaviteľa od nástupu novej bulharskej vlády.

V rámci konzultácií sa štátny tajomník rezortu diplomacie SR stretne v Sofii so svojimi rezortnými partnermi z bulharského ministerstva zahraničných vecí – štátnou tajomníčkou Irenou Dimitrovou, ako aj štátnym tajomníkom Vasilom Georgievom. V rámci dvojdenného programu absolvuje tiež rokovanie v parlamente s poslancami Výboru pre záležitosti EÚ a na Úrade vlády so zahraničnopolitickou poradkyňou premiéra Kirila Petkova Vesselou Černevou.

Spoločným menovateľom politických rokovaní bude najmä snaha dať impulz rozvoju bilaterálnych vzťahov a vymeniť si pohľady na aktuálnu situáciu na Ukrajine vo svetle ruskej agresie.

Štátny tajomník Martin Klus s bulharskými partnermi prediskutuje aj možnosti ďalšej pomoci Ukrajine, ako aj spoločnú európsku a transatlantickú reakciu v podobe sankcií proti režimu v Rusku, posilnenia východného krídla Severoatlantickej aliancie (NATO) či postupnej emancipácie Európskej únie (EÚ) od závislosti na dovoze energetických zdrojov z Ruska.

V rokovaniach budú rezonovať aj aktuálne európske témy, vrátane procesu rozširovania EÚ o krajiny západného Balkánu, Konferencie o budúcnosti Európy, či klimatickej politiky Únie.

9:29 Zelenskyj: Moskva sa bojí môjho interview

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno absolvoval rozhovor s nezávislými ruskými novinármi. Ruský federálny úrad Roskomnadzor, ktorý monitoruje a cenzuruje médiá, taktiež vydal odporúčanie, aby ruské médiá rozhovor nezverejňovali, pretože budú inak podrobené kontrole.

„Predstavte si to, Moskvu vystrašil môj rozhovor s ruskými novinármi,“ povedal Zelenskyj vo svojom nedávnom videu. Prezident dodal, že v Rusku bola zdevastovaná sloboda slova. Informoval portál CNN.

9:15 Zelenského ceny mieru

Kancelária ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v nedeľu oznámila, že spoločnosti, ktoré opustia ruský trh, dostanú tzv. cenu mieru.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andriy Yermak apeluje na firmy, ktoré ešte zostali v Rusku, aby sa rozhodli správne.

„Je nemožné podporovať vojnové zločiny, neprípustné obchodovať s vojnovými zločincami a zarábať na zabíjaní civilistov,“ povedal ostro Yermak. O iniciatíve prezidentskej kancelárie informoval spravodajský portál CNN.

9:05 Zabití civilisti

Úrad vysokého komisára OSN informoval o stratách na životoch v radoch civilistov. O život tak počas ruskej invázie malo prísť  1 119 a ľudí zranených malo byť 1 790. Informuje portál Interfax.

Dôležitý úrad prízvukuje, že čísla budú zrejme ešte vyššie, a to obzvlášť v oblastiach naďalej kontrolovaných vládou.

8:51 Ukrajinská prokuratúra: Bolo zabitých 143 detí

Ukrajinská generálna prokuratúra priniesla smutné štatistiky. Podľa kancelárie inštitúcie počas ruskej agresie zomrelo 143 detí a 216 bolo zranených. Informuje portál Interfax.

Podľa prokuratúry zomrelo najviac detí v Kyjeve, a to 67, v Donetsku prišlo o život 53 a v Charkove 49. Miest s detskými obeťami je ale oveľa viac.

„Tieto údaje nie sú konečné, pretože nie je možné skontrolovať miesta, kde sa práve ostreľuje a dočasne okupované oblasti,“ informuje kancelária prokuratúry.

8:38 Mariupol bez Červeného kríža

Medzinárodný výbor Červeného kríža bije na poplach. Upozorňuje, že nevie dostať do obliehaného Mariupolu žiadnu pomoc. Dôvodom je, že do mesta nie je zabezpečený koridor, ktorým by sa mohli pracovníci Červeného kríža bezpečne dostať k zraneným. O situácii informuje BBC. 

Hovorca výboru Matt Morris prízvukuje, že na zabezpečení koridoru sa musia dohodnúť Ukrajina s Ruskom.

„Musia zverejniť trasu a poskytnúť ľuďom dostatok času sa dostať preč,“ podčiarkol Morris pre BBC.

8:28 Miliardové škody

Vojna na Ukrajine dosiaľ spôsobila škody na infraštruktúre vo výške viac ako 63 miliárd dolárov. Vyplýva to z nového odhadu Kyjevskej školy ekonomiky, o ktorom informuje spravodajský portál BBC.

Podľa odhadu, ktorý hodnotil ekonomický dopad ruskej invázie na Ukrajinu do 24. marca, bolo zničených, poškodených alebo zhabaných najmenej 4 431 rezidenčných budov, 92 tovární a skladov a 378 škôl. Okrem toho bolo tiež zničených, poškodených alebo obsadených 12 letísk ako aj sedem tepelných alebo hydroelektrických elektrární.

8:19 Stiahnutie ruských jednotiek

Ruské jednotky sa stiahli z ukrajinského mesta Slavutyč, kde žijú prevažne zamestnanci komplexu jadrovej elektrárne v Černobyle. Informovala o tom v pondelok agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na vyjadrenie primátora tohto mesta.

Jurij Fomičov, primátor mesta Slavutyč ležiaceho na severe Ukrajiny, v online videopríspevku v pondelok informoval: „Urobili, čo chceli – skontrolovali mesto, dnes to dokončili a odišli. V meste momentálne žiadni nie sú.“

Agentúra Reuters nedokázala primátorovo tvrdenie overiť z nezávislých zdrojov. Fomičov vo videu poprel obvinenia, že miestne úrady spolupracujú s ruskými jednotkami a požiadali ich o údajne aj o humanitárnu pomoc. „Všetky naše problémy riešime sami. Nepotrebujeme humanitárnu pomoc, všetkého máme dosť. Pomáhajú nám zo všetkých miest a obcí Ukrajiny,“ povedal Fomičov.

Ruské jednotky vstúpili do mesta Slavutyč 26. marca. Následne tam vybudovali kontrolné stanovištia, zmocnili sa nemocnice a uniesli Fomičova. Neskôr oblastná vojenská správa oznámila, že primátor bol prepustený na slobodu.

Zaistenie primátora i prítomnosť ruských vojakov v meste vyvolali protesty miestnych obyvateľov. Reuters pripomenul, že od začiatku invázie ruských jednotiek na Ukrajinu, ktorú Moskva označuje termínom „špeciálna vojenská operácia“, bolo zdevastovaných niekoľko ukrajinských miest. Vpád ruských jednotiek spôsobil na Ukrajine aj veľkú humanitárnu krízu, keď svoje domovy – podľa odhadov – opustilo približne 10 miliónov ľudí, teda takmer štvrtina ukrajinskej populácie.

4:02 Vojna proti ľudu

Viac ako 1 100 ľudí na Ukrajine uniklo v nedeľu cez núdzové humanitárne koridory, potvrdila ukrajinská vicepremiérka Olha Stefanišynová. TASR prevzala správu od stanice Sky News.

Stefanišynová však varovala, že hoci mnohí boli bezpečne odsunutí z frontových línií, teraz je „veľmi jasné“, že ide o „vojnu proti ukrajinskému ľudu“.

Stefanišynová dodala: „Rusi sa nestarajú o život a bezpečnosť ľudí.“