Rusko sankcie nebolia tak, ako by mohli. S výrobou ničivých striel Orešnik pomáha Moskve kľúčový partner

  • Rusko zvláda sankcie lepšie, ako si mysleli analytici
  • Dôvodom je aj podpora zo strany Číny
  • A to aj pri výrobe jednej z najničivejších zbraní
Rusko má technologickú podporu
  • Rusko zvláda sankcie lepšie, ako si mysleli analytici
  • Dôvodom je aj podpora zo strany Číny
  • A to aj pri výrobe jednej z najničivejších zbraní
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Rusko dokáže viesť dlhodobú vojnu proti Ukrajine napriek sankciám Západu. Predpoklady analytikov boli odlišné, preto je potrebné identifikovať, či boli nepresné alebo do tejto rovnice vstúpil iný faktor. Najnovšie zistenia ukazujú, že Moskva našla kľúčového partnera, ktorý jej pomáha udržať – a v niektorých oblastiach dokonca zrýchliť – vojenskú výrobu.

Podľa vyšetrovania denníka The Telegraph zohráva Čína zásadnú úlohu pri dodávkach technológií a komponentov potrebných na výrobu novej generácie ruských rakiet vrátane hypersonickej balistickej strely Orešnik.

Rusko je v problémoch, ale má pomoc

Orešnik sa v uplynulých týždňoch stal symbolom ruského zastrašovania. Raketa, schopná niesť viacero hlavíc a zasiahnuť ciele v Európe v priebehu niekoľkých minút, bola podľa dostupných informácií použitá zatiaľ len dvakrát. Jej nasadenie – vrátane úderu v blízkosti poľských hraníc – má jasný politický aj strategický rozmer. Rusko chce demonštrovať, že si zachováva schopnosť eskalovať konflikt napriek medzinárodnému tlaku, pripomína zdroj. 

Kľúčom k tejto schopnosti je priemyselné zázemie, uvádza Pravda. A práve tu vstupuje do hry Peking. The Telegraph uvádza, že Čína dodala Rusku špecializované obrábacie stroje, nástroje a testovacie zariadenia v hodnote viac než 10 miliárd dolárov. Ide o technológie, bez ktorých by výroba presných bojových hlavíc, raketových motorov či navádzacích systémov nebola možná alebo by bola výrazne pomalšia.

Vnímaš ruskú raketu Orešnik ako ohrozenie Európy?

Osobitnú pozornosť pútajú čínske CNC stroje – najmä karuselové sústruhy. Tie ukrajinská rozviedka identifikovala v štátnom závode vo Votkinsku. Tento podnik je jedným z pilierov ruského raketového programu a vyrába nielen Orešnik, ale aj balistické rakety Iskander-M a medzikontinentálne Topol-M. Závod je pritom pod prísnymi sankciami USA, EÚ, Británie aj Japonska.

Pravda potvrdzuje, že podľa Michaela Kofmana, seniorného analytika Carnegieho nadácie, ide o systémový problém. „Bez Číny ako tranzitnej platformy by Rusko len veľmi ťažko pokračovalo vo vojne,“ uviedol pre The Telegraph. Upozorňuje, že nejde len o hotové stroje, ale o celý ekosystém dodávok – od mikročipov cez ložiská až po piezoelektrické kryštály používané v radaroch a elektronickom boji.

Čo je to Orešnik

Orešnik je nový typ ruskej balistickej strely, ktorú Moskva použila na Ukrajine len niekoľkokrát a ktorú Kyjev aj jeho spojenci vnímajú ako signál a varovanie Západu. Podľa dostupných opisov ide pravdepodobne o strelu stredného doletu (IRBM). Praktické použitie naznačuje dosah približne 1 000–1 600 km, pričom americké hodnotenia pripúšťajú, že dolet môže byť aj výrazne vyšší. Charakteristickou črtou Orešnika je schopnosť niesť viacero samostatne navádzaných návratových telies (MIRV). Z jednej nosnej strely sa môže oddeliť až šesť hlavíc, ktoré vedia zasahovať odlišné ciele, čím sa zvyšuje ničivý účinok jedného odpálenia.

Raketa letí veľmi vysokou rýchlosťou (uvádza sa okolo 13 000 km/h) a po balistickej trajektórii vystúpi mimo atmosféry a následne prudko klesá, čo z nej robí ťažko zachytiteľný cieľ pre systémy protivzdušnej obrany, ktoré má Ukrajina k dispozícii. Hoci zatiaľ niesla konvenčné výbušniny, patrí do triedy zbraní navrhnutých aj na jadrové hlavice. Aj preto jej nasadenie pri hraniciach NATO pôsobí ako eskalácia.

 

Čína pomáha technologicky

Dáta obchodnej platformy Import Genius naznačujú, že Čína dodala Rusku mikročipy a pamäťové dosky v hodnote takmer 5 miliárd dolárov, obrábacie stroje za vyše 3 miliardy dolárov a ďalšie kritické komponenty, ktoré Rusko buď nedokáže vyrábať samo, alebo nie v potrebnom objeme. Tieto položky patria medzi tzv. prioritný zoznam tovarov, ktorých export do Ruska západné krajiny zakázali. Peking sa však k sankčnému režimu nikdy nepripojil.

Formálne Čína naďalej tvrdí, že v konflikte vystupuje neutrálne. V praxi však využíva medzery v kontrolných mechanizmoch a rozsiahlu sieť tretích krajín, cez ktoré sú zásielky maskované a reexportované do Ruska. To výrazne sťažuje presné vyčíslenie skutočného rozsahu spolupráce. Odborníci sa zhodujú, že oficiálne čísla sú skôr podhodnotené.

Výsledok je z geopolitického hľadiska znepokojujúci. Kým Irán či Severná Kórea dodávajú Rusku muníciu, ktorá sa rýchlo spotrebuje, čínske technológie majú dlhodobý účinok. Zvyšujú kapacitu ruskej zbrojárskej výroby a znižujú účinnosť sankcií ako nástroja odstrašenia.

Pre Západ to znamená zásadnú dilemu. Ak má byť tlak na Moskvu účinný, nebude stačiť sledovať len ruské výrobné linky. Pozornosť sa bude musieť presunúť aj na globálne dodávateľské reťazce. A najmä na úlohu Číny, ako pripomínajú zdroje, ktorá sa v Putinovej vojne stáva tichým, no rozhodujúcim hráčom.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie

Zdroje: The Telegraph, Pravda, Import Genius

Najnovšie videá

Trendové videá