Rusko vojnu nechce, no vyhlásilo, že jednu vec za žiadnych okolností nedovolí

Rusko nemá záujem o vyvolanie vojny, nedovolí však, aby boli odignorované jeho bezpečnostné záujmy. V piatok to vyhlásil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorého citovala agentúra TASS.

Odpoveď NATO je zideologizovaná, tvrdí Lavrov 

„Ak by to záviselo od Ruska, vojna nebude. My vojnu nechceme, ale nedovolíme, aby boli pošliapané a odignorované naše záujmy,“ uviedol Lavrov počas rozsiahleho rozhovoru, ktorý v piatok poskytol ruským rozhlasovým staniciam.

Lavrov v rozhovore označil písomnú odpoveď Spojených štátov na návrh bezpečnostných záruk žiadaných Ruskom za „vzor diplomatickej slušnosti“ v porovnaní s odpoveďou, ktorú Moskve doručilo NATO.

„Odpoveď NATO je natoľko zideologizovaná, priam až dýcha výnimočnosťou Severoatlantickej aliancie, jej špeciálnym poslaním a účelom. Až som sa hanbil za tých, ktorí tieto texty písali,“ uviedol Lavrov s tým, že v súčasnosti viaceré rezorty analyzujú dokumenty, ktoré Moskve doručili USA a NATO.

V tejto súvislosti šéf ruskej diplomacie tiež uviedol, že v nadchádzajúcich týždňoch sa uskutoční ďalšie stretnutie predstaviteľov Ruska a Spojených štátov.

Ak budú Ukrajinci vystrašení, Rusi vyhrajú bez jediného výstrelu. Odhaliť Putinove úmysly je ako veštiť z čaju, sťažuje sa Biden

Sankcie môžu rozvrátiť vzťahy, tvrdí minister 

Lavrov však upozornil aj na to, že prípadné uvalenie nových sankcií zo strany Spojených štátov na Rusko „sa bude rovnať rozvráteniu vzťahov“ medzi Moskvou a Washingtonom.

Po tom, ako Rusko nazhromaždilo v blízkosti hraníc Ukrajiny tisíce vojakov, začali narastať obavy medzinárodného spoločenstva, že Moskva chystá inváziu do tejto bývalej sovietskej krajiny. Spojené štáty a ich spojenci Rusku pohrozili, že ak zaútočí na Ukrajinu, zavedú proti nemu tvrdé sankcie.

Rusko poprelo, že plánuje napadnúť Ukrajinu. Žiada však od USA a NATO bezpečnostné garancie, v rámci ktorých požaduje aj to, aby sa Ukrajina nestala súčasťou Aliancie.

V reakcii na túto skutočnosť viedli USA a spojenci NATO v uplynulých týždňoch intenzívne rokovania s Ruskom a poskytli Ukrajine vojenskú podporu. USA tiež v stredu doručili Rusku písomnú odpoveď na návrh bezpečnostných záruk, píše TASR. 

Ruská invázia vo februári je podľa Bidena jasná možnosť

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok varoval ukrajinského kolegu Volodymyra Zelenského pred „jasnou možnosťou“, že by Rusko mohlo vo februári proti jeho krajine podniknúť vojenskú akciu. Informoval o tom Biely dom.

Kremeľ vo štvrtok upozornil, že po tom, ako Spojené štáty odmietli požiadavky Moskvy na vyriešenie krízy, je len malý priestor na optimizmus, no zároveň poznamenal, že dialóg je stále možný.

Biden svoje obavy vyjadril v telefonáte s ukrajinským prezidentom. „Prezident Biden povedal, že existuje jasná možnosť, že by Rusko mohlo vo februári vniknúť na Ukrajinu. Povedal to verejne a my pred tým varujeme už celé mesiace,“ vyjadrila sa hovorkyňa Rady pre národnú bezpečnosť Bieleho domu Emily Hornová.

Biden okrem toho Zelenského opäť ubezpečil o podpore zo strany Američanov a ďalších spojencov, ktorej súčasťou sú aj dodávky vojenskej pomoci.

Ukrajinský prezident tiež prostredníctvom sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter informoval, že s Bidenom hovorili aj o možnosti ďalšej finančnej podpory pre Ukrajinu.

Podľa Bieleho domu Biden Zelenskému povedal, že „skúma možnosti ďalšej makroekonomickej podpory na pomoc ukrajinskej ekonomike“, ktorá je pod tlakom v dôsledku hromadenia ruských vojsk pri jej hraniciach.

Washington je pripravený na tvrdé sankcie

V uplynulých týždňoch sa zvýšilo napätie v súvislosti s obavami Spojených štátov a ich spojencov z Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) z možnej ruskej invázie na Ukrajinu, keďže sa v blízkosti hraníc zhromaždilo asi 100-tisíc ruských vojakov. Moskva tieto zámery odmieta a stanovila si sériu požiadaviek, ktoré podľa nej zvýšia bezpečnosť v Európe.

Spojené štáty a ich západní spojenci však v stredu, podľa očakávania, odmietli akékoľvek ústupky v súvislosti s hlavnými požiadavkami Moskvy, pričom nesúhlasili so zákazom vstupu do NATO pre Ukrajinu a vyjadrili sa, že nasadenie spojeneckých vojsk a zariadení vo východnej Európe nie je predmetom vyjednávania.

Stanovili pritom oblasti, v ktorých by mohli reagovať na niektoré obavy Ruska, čím otvorili cestu možnej deeskalácii napätia. Washington však zároveň varoval Moskvu pred tvrdými sankciami v prípade, že zaútočí na Ukrajinu.

Súčasťou týchto sankcií by pritom malo byť aj zablokovanie spustenia novovybudovaného plynovodu Nord Stream 2. Celý svet tak teraz čaká na to, ako zareaguje ruský prezident Vladimir Putin, uvádza SITA.