Šálka, ktorá zmení tvoju náladu: Populárny každodenný rituál môže ochrániť črevá a pomôcť proti depresii

Nový výskum odhalil, že kofeín môže predchádzať depresii cez ochranu spojenia medzi črevami a mozgom. Štúdia na myšiach ukázala, že kofeín znižuje zápalové procesy v mozgu. Chráni tiež črevnú bariéru pred poškodením stresom. Vedci zistili, že kofeín ovplyvňuje mikrobiálne zloženie čriev. Táto cesta môže byť kľúčová pre jeho antidepresívne účinky.

Informuje o tom web PsyPost a štúdia uverejnená na portáli Science Direct.

Kofeín ako zbraň proti depresii

Depresia sa stáva jednou z najčastejších chorôb súčasnosti. Odborníci predpokladajú, že v najbližších rokoch sa stane hlavnou príčinou zdravotných problémov na svete. Súčasné lieky nefungujú u každého a prinášajú vedľajšie účinky. Preto vedci hľadajú alternatívne spôsoby, ako depresii predchádzať alebo znižovať riziko jej vzniku.

Kofeín, ktorý nájdeš v káve či čaji, už dlhšie priťahuje pozornosť výskumníkov. Populačné štúdie ukázali, že ľudia, ktorí pravidelne pijú kávu, hlásili menej depresívnych príznakov. Pôvodne vedci verili, že kofeín pôsobí len na mozgovú chémiu. Nové výskumy však ukazujú, že môže fungovať aj cez úplne inú cestu – spojenie medzi črevami a mozgom.

Toto spojenie predstavuje komplexný komunikačný systém medzi tráviacou sústavou a mozgom. Zahŕňa črevné mikróby, imunitný systém, hormóny aj nervové dráhy. Keď sa narušia črevné baktérie, môže to ovplyvniť náladu a správanie. Často sa to deje cez spustenie zápalových procesov, ktoré dosahujú až do mozgu.

Ako vedci testovali účinky kofeínu

Čínski výskumníci z Chongqing Medical University sa rozhodli preskúmať, či kofeín dokáže predchádzať depresii cez ovplyvnenie osi črevo-mozog. Použili osvedčený model chronického nepredvídateľného stresu, ktorý vystavuje myši rôznym stresovým situáciám počas dvoch týždňov. Myši zažívali nedostatok jedla, vystavenie chladu, sociálny stres či naklonenie klietky.

Zvieratá rozdelili do troch skupín. Prvá skupina slúžila ako kontrola a nebola vystavená stresu. Druhá skupina prešla chronickým stresom bez liečby. Tretia skupina dostávala každý deň injekciu kofeínu pred vystavením rovnakým stresorom. Kofeín podávali na začiatku aktívneho obdobia myší, aby minimalizovali priame povzbudzujúce účinky na mozog.

Depresiou podobné príznaky merali pomocou troch testov. Test preferencie sacharózy odhalil anhedóniu – zníženú schopnosť zažívať radosť. Test zavesenia za chvost posúdil správanie zúfalstva. Test otvoreného poľa zmeral úroveň úzkosti. Vedci tiež sledovali telesnú hmotnosť ako ukazovateľ stresových zmien.

Okrem správania analyzovali biologické markery spojené s osou črevo-mozog. Skúmali zloženie črevných baktérií vo vzorkách stolice, merali proteíny spojené s integritou črevnej bariéry a posudzovali úrovne zápalových molekúl v krvi aj v hipokampe – oblasti mozgu zapojenej do regulácie nálady.

Prekvapivé výsledky štúdie

Myši vystavené chronickému stresu bez kofeínu vyvinuli príznaky depresie. Stratili hmotnosť, pili menej sladkej vody, menej času trávili prieskumom stredu otvoreného poľa a ukázali väčšiu nehybnosť v teste zavesenia. Myši, ktoré dostávali kofeín pred stresovými procedúrami, sa však správali podobne ako nekontrolovaná skupina. Udržali si hmotnosť, uprednostňovali sladkú vodu, viac skúmali a prejavovali menšiu nehybnosť.

Stres narušil črevnú stenu u myší vystavených stresu. Ochranné bielkoviny sa znížili a do krvi sa dostali škodlivé látky. Medzi nimi aj bakteriálny toxín LPS, ktorý spúšťa zápal v celom tele a môže viesť k depresii. Myši vystavené stresu mali vysoké hladiny týchto toxínov, ale myši s kofeínom mali normálne hodnoty.

V mozgu sa u myší vystavených stresu rozvinul silný zápal. Súčasne sa znížil dôležitý proteín, ktorý chráni mozgové bunky a podporuje ich zdravie. Kofeín však týmto negatívnym zmenám úspešne zabránil. Myši, ktoré ho dostávali, mali zdravý mozog bez zápalových procesov. Výsledky tak ukazujú, že kofeín dokáže ochrániť mozog pred škodlivými následkami chronického stresu.

Črevné baktérie hrajú kľúčovú úlohu

Črevná mikrobiota sa medzi skupinami líšila. Stresované myši mali zmeny v relatívnom zastúpení niekoľkých druhov baktérií, vrátane nárastu Escherichia-Shigella a poklesu Enterorhabdus. Tieto bakteriálne posuny súviseli s behaviorálnymi príznakmi a zápalovými markermi.

Myši, ktoré dostávali kofeín, neprejavili rovnaké narušenia mikrobioty. Ich črevné baktérie sa viac podobali tým z kontrolnej skupiny. Vedci zistili, že určité črevné baktérie súviseli tak so zápalovými úrovňami, ako aj so správaním. To naznačuje, že účinky kofeínu na duševné zdravie môžu byť čiastočne sprostredkované jeho vplyvom na črevné mikróby.

Autori navrhli reťazec udalostí, v ktorom chronický stres oslabuje črevnú bariéru a umožňuje bakteriálnym toxínom vstúpiť do krvného obehu. Tieto toxíny potom spúšťajú zápal, ktorý dosahuje mozog a prispieva k depresii podobnému správaniu. Kofeín zachováva integritu črevnej bariéry a podporuje vyváženejšiu črevnú mikrobiotu. Tým môže prerušiť tento cyklus a pomôcť udržiavať zdravšiu komunikačnú cestu medzi črevami a mozgom.

Čo to znamená pre tvoje zdravie

Štúdia pridáva dôkazy tomu, že kofeín môže hrať úlohu pri ochrane duševného zdravia. Nepôsobí len priamo na mozog, ale ovplyvňuje aj širšie fyziologické systémy, ktoré spájajú črevá a mozog. Výskumníci však upozorňujú, že tieto zistenia vychádzajú z modelov na zvieratách a nemusia sa priamo vzťahovať na ľudí.

Štúdia má určité obmedzenia. Zahŕňala len samčie myši, takže účinky kofeínu na samice zostávajú neznáme. Vedci tiež použili jednu dávku kofeínu a spôsob podania, ktorý nemusí plne odrážať spôsob, akým ľudia kofeín obvykle konzumujú. Behaviorálne testy u myší sú informatívne, ale nezachytávajú plnú komplexnosť ľudskej depresie.

Navyše, toto bola preventívna štúdia, takže nenesie informácie o tom, či kofeín dokáže liečiť existujúcu depresiu. Výsledky však otvárajú nové možnosti pre pochopenie toho, ako môžu životné faktory ako strava ovplyvniť naše duševné zdravie cez spojenie medzi črevami a mozgom.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti