„Samota na Vianoce nie je zlyhanie.“ Psychologička radí, ako zvládnuť sviatky osamote. Tieto varovné signály neignoruj (ROZHOVOR)

Vianoce sú sviatky rodiny a pokoja. Ak svoju rodinu máš a sviatky si s nimi vždy užiješ, patríš k tým šťastnejším ľuďom. Nie všetci to totiž takto majú. 

Niektorí sa so svojou rodinou pohádali, iní žijú v zahraničí a nemôžu byť spolu a niekto jednoducho zostal sám. Na to, ako sa zmieriť s pocitom osamelosti na Vianoce, odpovedala psychologička Zuzana Šofraneková. 

Pocit zlyhania je bežný

Podľa odborníčky nejde len o samotu. Ide tiež o nenaplnenie očakávaní typu – ako by to malo vyzerať. V takýchto prípadoch môže človek prežívať smútok, sklamanie, pocity osamelosti či dokonca zlyhania. Ako hovorí Šofraneková, niekedy sa v tomto období otvárajú aj staré zranenia spojené s odmietnutím, stratou alebo pocitom, že „nie sme dosť“.

• Aký vplyv majú sociálne siete na osamelých ľudí
• Či majú vianočné rituály zmysel aj vtedy, keď ich nemáš s kým zdieľať
• Kedy je potrebné vyhľadať psychologickú pomoc
• Ako sa vyrovnať s prvými Vianocami po strate blízkeho
• Akými nezdravými návykmi si ľudia najčastejšie „uľavujú“ pri pocite osamelosti

Mnoho ľudí sa hanbí priznať, že budú na Vianoce sami. Odkiaľ sa podľa vás tento pocit hanby berie?

Hanba vzniká z presvedčenia, že samota znamená osobné zlyhanie – že ak je človek sám, niečo je s ním zle. Aj keď je to už miernejšie ako v minulosti, spoločnosť často spája hodnotu človeka s tým, či má rodinu, partnera alebo blízke vzťahy. Keď tento obraz nenaplníme, hanba je prirodzenou, hoci bolestivou reakciou.

Samota počas sviatkov môže bolieť viac než počas roka. Čím sú Vianoce psychologicky špecifické?

Vianoce zosilňujú emócie. Spomaľuje sa tempo, všetko je zatvorené, väčšina ľudí trávi čas s rodinou. Vďaka tomu je viac ticha a priestoru na premýšľanie, čo zvyšuje kontakt s vnútorným prežívaním.

Zároveň ide o obdobie spomienok a rodinných symbolov, čo médiá a vianočné filmy či reklamy ešte viac zdôrazňujú. To všetko robí samotu výraznejšou a intenzívnejšou.

Je rozdiel medzi tým, keď je človek sám dobrovoľne, a keď je sám nechcene?

Áno, určite. Dobrovoľná samota je často sprevádzaná pocitom kontroly, úľavy alebo zmyslu. Nechcená samota naopak aktivuje pocity odmietnutia, smútku a bezmocnosti. Rozdiel nie je v tom, že je človek fyzicky sám, ale v tom, ako túto situáciu vníma.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa PhDr. Zuzana Šofraneková – klinický psychológ, psychoterapeut (@zuzanasofranekova)

Sociálne siete sú v decembri plné dokonalých vianočných momentov. Aký vplyv má toto porovnávanie na osamelých ľudí?

Porovnávanie môže prehlbovať pocit menejcennosti a izolácie. Sociálne siete zobrazujú vybranú realitu, no náš mozog ju často berie ako normu.

Výsledkom je presvedčenie, že „všetci ostatní sú šťastní, len ja nie“, čo zvyšuje smútok a beznádej. Kedysi sme sa porovnávali len s ľuďmi z nášho okolia, no dnes sa porovnávame s celým svetom. Preto je to pre nás náročnejšie než kedysi.

Dá sa samota počas Vianoc prežiť bez toho, aby ju človek neustále vnímal ako zlyhanie?

Áno, ak sa podarí oddeliť samotu od vlastnej hodnoty. Samota nie je dôkazom osobného zlyhania, ale stavom, ktorý môže mať mnoho príčin. Pomáha pomenovať si realitu bez sebakritiky a dovoliť si prežívať emócie bez hodnotenia.

Niektorí ľudia majú tendenciu sviatky úplne ignorovať. Je únik riešením, alebo môže skôr dlhodobo uškodiť?

Krátkodobý únik môže priniesť úľavu, no dlhodobo môže emócie len potláčať. Potlačené emócie sa často vracajú v silnejšej podobe. Zdravšie je nájsť spôsob, ako sviatky prežiť po svojom – nie ich popierať, ale ani sa nimi netýrať. Samozrejme, každý má právo rozhodnúť sa, ako chce tieto sviatky prežiť.

Kedy sa z prirodzenej osamelosti stáva problém, ktorý by človek nemal zvládať sám?

Vtedy, keď samota prestáva byť dočasná a začína výrazne ovplyvňovať psychické fungovanie, sebahodnotu a každodenný život. Ak sa pridáva beznádej, dlhodobý smútok alebo pocit, že situácia nemá riešenie, je vhodné vyhľadať podporu.

zdroj: Unsplash/Kinga Howard

Aké signály naznačujú, že sviatočná samota prerastá do psychickej nepohody či depresívnych stavov?

Varovné signály, ktoré netreba ignorovať, sú napríklad dlhodobá strata energie, znížený záujem o veci, ktoré kedysi tešili, poruchy spánku, smútok, úzkosť, výrazný negatívny vnútorný rozhovor, či myšlienky na beznádej. Ak tieto stavy pretrvávajú dlhšiu dobu aj po skončení sviatkov, zrejme nepôjde len o sviatočnú samotu.

Má zmysel vytvárať si vlastné vianočné rituály, aj keď ich nemáme s kým zdieľať?

Áno. Rituály dávajú štruktúru, pocit kontinuity a bezpečia. Pomáhajú mozgu vytvoriť význam aj v situáciách, ktoré sú iné, než sme si želali. Nemusia byť veľké – aj malé symbolické gestá môžu mať stabilizujúci účinok.

Čo by ste odporučili ľuďom, ktorí majú počas sviatkov pocit, že „nikam nepatria“?

Skúsiť si uvedomiť, že je to emócia, nie fakt. Často vychádza zo starých skúseností a nie zo súčasnej reality. Niekedy je dôležitejšie hľadať bezpečné spojenie aspoň s jedným človekom, než zapadnúť do ideálneho obrazu rodiny. Prípadne môžeme vyhľadať komunity, ktoré vás privítajú, napríklad vo forme dobrovoľníctva.

bytik-9-druha.jpg

Je v poriadku cítiť počas Vianoc smútok, závisť alebo hnev, aj keď „by sme sa mali“ cítiť šťastne?

Áno, je to úplne v poriadku a nielen počas sviatkov, ale aj počas celého roka. Negatívne emócie sú rovnako dôležité, ako tie pozitívne. Patria do nášho života a je prirodzené, ak ich zažívame.

Emócie nevznikajú na povel a nepoznajú kalendár. Tlak na povinné šťastie často utrpenie zvyšuje. Prijatím nepríjemných emócií sa paradoxne vytvára priestor, aby časom zoslabli. Môžeme sa učiť im porozumieť, navnímať svoje potreby a prípadne sa zamerať na riešenie.

Čo by ste poradili ľuďom, ktorí sa na Vianoce najviac boja ticha a prázdneho bytu?

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory