Šéf NKÚ varuje: Takmer nulový rast a dlh nad 81 miliárd eur. Slovensko padá do priepasti

Slovensko sa nachádza v dlhodobom úpadku, ktorý sa nedarí zastaviť. Krajine chýba jasná predstava o tom, kde by mala byť v roku 2040 alebo 2050. Povedal to predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Ľubomír Andrassy na štvrtkovej tlačovej besede, informuje spravodajský portál TASR. Za hlavnú príčinu označil zlyhanie strategického riadenia štátu.

Úpadok Slovenska potvrdzujú aj aktuálne ekonomické ukazovatele. Národná banka Slovenska (NBS) nedávno znížila odhad rastu slovenskej ekonomiky, ktorý v tomto ani budúcom roku neprekročí 1 %. Situácia sa má ešte zhoršiť v roku 2026, keď rast klesne na 0,5 % práve kvôli vplyvom vládnych opatrení spojených s konsolidáciou verejných financií.

Štyri hlavné príčiny úpadku Slovenska

Andrassy identifikoval štyri kľúčové faktory, ktoré ťahajú Slovensko nadol. Prvým je nepriaznivý demografický vývoj. „Slovenská spoločnosť starne, máme čoraz viac seniorov. Štát potrebuje už v tomto čase viac ako 13 miliárd eur na vyplácanie dôchodkov. Je to dvakrát viac ako Slovenská republika potrebovala pred desiatimi rokmi,“ upozornil šéf slovenských kontrolórov. 

Situáciu zhoršuje aj odliv mladých a vzdelaných ľudí do zahraničia, pričom na domácom trhu práce chýba takmer 200 000 pracovníkov. NBS vo svojej prognóze potvrdzuje, že do roku 2027 by pod vplyvom konsolidácie verejných financií mohlo v porovnaní s rokom 2024 ubudnúť približne 17-tisíc pracovných miest, plus ďalších 13-tisíc miest aj bez nových opatrení.

Druhým problémom je stagnujúci hospodársky rast. „Slovenská republika sa za posledné dva roky prepadla v konkurencieschopnosti. Posunuli sme sa negatívnym smerom o viac ako trinásť priečok a obsadzujeme 63. miesto zo 69 posudzovaných ekonomík sveta,“ zdôraznil predseda NKÚ.

Tretím faktorom sú prehlbujúce sa regionálne rozdiely, a to napriek miliardám, ktoré dostávame z eurofondov. „Pod hranicu chudoby sa dostáva takmer milión obyvateľov, ľudia sú odkázaní na sociálnu pomoc štátu. Ak nedokážeme zlepšiť hospodársky rast, nedokážeme vyrobiť peniaze, ktoré by ohrozeným skupinám obyvateľov vedeli pomôcť,“ vysvetlil Andrassy.

Najzávažnejším problémom je podľa neho neustále zadlžovanie krajiny. Schodok štátneho rozpočtu v tomto roku už prekročil plánovaných 6,2 miliardy eur o ďalších 100 miliónov. „Celkový dlh štátu sa už šplhá na úroveň viac ako 81 miliárd eur a peniaze z konsolidácie nepodporujú ekonomický rast,“ konštatoval šéf NKÚ. Tieto prostriedky sa podľa neho míňajú na dôchodkový systém a splácanie štátneho dlhu, pričom len správa štátneho dlhu v tomto roku stojí 2 miliardy eur.

Do roku 2050 ubudne pol milióna pracujúcich: Slovensko starne a štát nemá peniaze. Kto sa postará o dôchodcov?

Konsolidácia: Liek alebo jed pre ekonomiku?

Vláda v snahe zlepšiť stav verejných financií schválila už tretí konsolidačný balíček. Podľa NBS však jeho vplyv na ekonomiku bude ešte citeľnejší než pri predchádzajúcich opatreniach. Dôvodom je, že z príjmových opatrení sa plánuje použiť na kompenzácie len malá časť.

Konsolidačný balíček prináša napríklad zrušenie pracovného pokoja počas troch štátnych sviatkov, skrátenie odvodových prázdnin pre začínajúcich živnostníkov, progresívne zdanenie príjmov zamestnancov či zvýšenie zdravotných odvodov. Ďalším problémom pre domácnosti môže byť koniec plošnej pomoci s cenami energií, o čom sme ťa už informovali v predchádzajúcom článku.

Napriek tomu, že ohlásené opatrenia by mali pomôcť vláde splniť rozpočtový cieľ, podľa NBS sa nepodarí zastaviť rast zadlženia Slovenskej republiky. Pomer dlhu k HDP bude ďalej stúpať, aj keď deficit by sa už budúci rok mohol znížiť na 4,3 % HDP.

Zadlženosť verejného sektora na Slovensku dlhodobo rastie a prognózy už v septembri tohto roka naznačovali, že hranicu 60 % HDP prekročíme už v tomto roku. „Skúsenosti ukazujú, že konsolidácia verejných financií býva v čase pomalšieho hospodárskeho rastu mimoriadne náročná, no jej odkladanie vedie k ešte vyšším nákladom v budúcnosti,“ varuje NBS.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika