Severania kraľujú rebríčku šťastia. Svet zisťuje ich recept na spokojný život

Už 5. rok po sebe je Fínsko na vrchole rebríčka Svetovej správy o šťastí (WHR). Všetky ostatné severské krajiny sa opäť umiestnili v prvej desiatke s veľkým náskokom pred USA, Kanadou či Spojeným kráľovstvom. Fínsko, Island a Dánsko obsadili prvé 3 miesta a dobre sa umiestilo aj Švédsko na 6. mieste a Nórsko na 8. mieste. 

Výročná správa siete Sustainable Development Solutions Network využíva údaje z prieskumu Gallup World Poll, aby vedeli informovať o tom, ako ľudia hodnotia ich vlastný život vo viac ako 150 krajinách sveta. 

zdroj: Unsplash/Julius Jansson

Pozornosť sveta sa opäť upriamila na to, prečo sa zrovna severským krajinám tak darí a držia si prvenstvo v tomto rebríčku. V roku, ktorý autori správy označujú za „žalostný“, konštatujú, že vzájomná dôvera ľudí a dôvera v ich vládu boli kľúčovými faktormi v tohtoročnom hodnotení. 

Ako región s vysokou úrovňou spoločenskej dôvery to do istej miery vysvetľuje, prečo sa všetky severské krajiny držia na vysokých pozíciách aj napriek vplyvu pandémie COVID-19. Avšak aj iné odôvodnenia musia vysvetľovať vysoké hodnotenie severských krajín počas toľkých rokov.

Považujú sa za spokojných 

„Jedným z jednoduchých faktorov by mohlo byť, že vysoká spoločenská dôvera v regióne, silné systémy sociálneho zabezpečenia, relatívne nízka kriminalita a nízka nezamestnanosť znamenajú, že je oveľa menej ľudí, ktorí sa považujú za nešťastných,“ opisuje portál Forbes.

Dvaja Američania žujúci v Škandinávii predtým povedali, že „spokojnosť“ je lepší opis ako šťastie pre emócie, ktoré zahŕňajú tento región. „Keď sa ľudia cítia bezpečne vo svojej práci, zdraví a vzdelávaní, majú slobodu emocionálne investovať do vecí, ktoré sú pre šťastie dôležitejšie, ako je rodina, priatelia a zábava,“ uviedla Audrey Camp so sídlom v Osle, informuje Forbes.

„Jenteloven“ alebo zákon „jante“ je ďalším možným faktorom. Je to súbor spoločenských noriem zachytených dánskym autorom Akselom Sandemoseom v románe z roku 1933. Mnohí veria v to, že jeho postrehy o potláčaní individuality a osobného úspechu sú aktuálne aj dnes. Môžu vysvetľovať to, prečo sa mnohí ľudia cítia šťastnejší s pohodlným životom, než aby sa usilovali o predstavu úspechu niekoho iného. 

zdroj: Unsplash/Fox Jia

Vonkajší životný štýl, ktorému sa obyvatelia prispôsobili

Pre mnohých ľudí žijúcich na juhu môže byť ťažko uveriteľné, že niekto, kto žije v zime a v oblastiach s malým množstvom denného svetla, môže byť šťastný. Fíni si zimu naplno užívajú, pomáha im v tom obrovské množstvo sáun v krajine. 

„Zatiaľ čo niektoré krajiny by boli na pokraji hystérie, ak by náhle zažili zimnú klímu Fínska, Fíni sa naučili nielen jednoducho sa prispôsobiť zime, ale aj v nej prosperovať,“ opisuje Forbes, vysvetlenie vydavateľstva Helsinki Times.

Podobný príbeh je v celej severskej oblasti. Autorka Lorelou Desjardins predniesla na TEDx prednášku o koncepte „friluftsliv“, ktorý sa vo všeobecnosti prekladá ako životný štýl vonku.

Lorelou Desjardins to popísala ako filozofiu jednoduchého života v prírode, ktorý nemusí zahŕňať epické dobrodružstvá. „Môže to byť niečo také jednoduché ako nedeľná túra s rodinou v lese, lyžovanie s priateľmi na víkend z chaty na chatu, alebo ísť na ľadový rybolov so svojím starým otcom,“ hovorí Lorelou na prednáške TEDx.

Nie každý súhlasí 

Napriek neustálemu úspechu severských krajín vo WHR a iných prieskumoch kvality života, nie každý súhlasí s postavením regiónu. „Je to trochu na smiech, keď vidíme tieto správy o najšťastnejších ľuďoch na svete, pretože úprimne, nemyslím si, že je to pravda,“ povedal pre Euronews Juha Rouhikoski sídliaci v Helsinkách.

zdroj: Unsplash/Maria Vojtovicova

Duševné zdravie je často problémom v tomto regióne, hoci existuje mnoho proaktívnych iniciatív na boj proti depresii a iným duševným poruchám, najmä u mladých ľudí. 

„Mnohí kritici poukazujú na vysokú mieru samovrážd vo Fínsku medzi mužmi v porovnaní s inými severskými a západoeurópskymi krajinami,“ konštatuje Forbes.

„Mnohé z týchto správ sú však založené na údajoch z roku 1990. Miera samovrážd vo Fínsku zostáva nízka v porovnaní s celosvetovým priemerom, hoci nedávno klesla na menej ako polovicu úrovne z roku 1990.“