USA vyvíja lacnejšie drony a nové obranné technológie
Drony sú novou hrozbouFreepik.com/AI
Irán nasadzuje lacné drony, zostrelenie je drahé
Armády čelia novému ekonomickému modelu vojny
USA vyvíja lacnejšie drony a nové obranné technológie
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU
Drony menia pohľad na vojnu. Zmeny sme zaznamenali už na ukrajinskom bojisku, teraz sa to potvrdilo. Vojna medzi Spojenými štátmi a Iránom výrazne mení charakter moderného boja a zároveň odhaľuje zásadné slabiny súčasných obranných systémov. Masové nasadenie lacných útočných dronov núti armády prehodnocovať taktiku aj investície do zbrojenia. Kým jednotlivé iránske drony stoja desaťtisíce dolárov, ich zostrelenie často vyžaduje rakety v hodnote miliónov.
Konflikt tak poukazuje na nový ekonomický model vojny, v ktorom lacné, masovo vyrábané technológie dokážu vyčerpať aj technologicky najvyspelejšie armády sveta, píše CNBC.
Lacné drony menia ekonomiku moderného boja
Irán v prvých týždňoch konfliktu nasadil tisíce útočných dronov typu Shahed. Ide o relatívne jednoduché zbrane s cenou približne 20-tisíc až 50-tisíc dolárov. Majú dolet až okolo 1 600 kilometrov a dokážu niesť približne 90 kilogramov výbušnín. Ich charakteristický zvuk spaľovacieho motora, ktorý pripomína mopedy, sa stal symbolom novej fázy moderného boja.
zdroj: WIkimedia/Kyivcity.gov.ua
Takéto drony sa používajú vo veľkých počtoch. V úvodných týždňoch konfliktu Irán podľa dostupných údajov vypustil viac ako 3 600 týchto zbraní. Útoky zasiahli vojenské objekty aj civilnú infraštruktúru vrátane ropných zariadení, technologických centier či budov v mestách na Blízkom východe, píše Business Insider.
Práve masovosť predstavuje zásadný problém pre moderné protivzdušné systémy. Pokročilé systémy ako Patriot alebo IRIS-T sú síce schopné drony zneškodniť, no používajú drahé rakety. Jedna raketa Patriot môže stáť tri až štyri milióny dolárov. Pri útokoch veľkých rojov dronov tak môže obrana veľmi rýchlo vyčerpať svoje zásoby.
Zaujíma ťa Dubaj, cestovanie na Blízkom východe a súčasná situácia?
Tento nepomer medzi cenou útočnej a obrannej techniky sa stal jedným z najväčších strategických problémov konfliktu. Podľa analytikov ide o jasný dôkaz, že moderné armády sa musia pripraviť na úplne nový typ vojny založenej na lacných a rýchlo vyrábaných technológiách.
Bojové využitie dronov
Drony sa v moderných konfliktoch stali jednou z najvýznamnejších bojových technológií. Ich hlavnou výhodou je nízka cena v porovnaní s tradičnými lietadlami či raketami a zároveň schopnosť zasiahnuť cieľ bez priameho ohrozenia pilota. V praxi sa používajú na prieskum, navádzanie paľby, útoky na pozemné ciele aj na preťaženie protivzdušnej obrany.
Výrazným príkladom sú jednorazové útočné drony typu Shahed, ktoré Irán nasadzuje vo veľkých počtoch. Ich princíp je jednoduchý: doletia k cieľu a pri náraze explodujú. Práve masové nasadenie robí z týchto lacných systémov vážnu hrozbu. Obrana proti nim je totiž často násobne drahšia. Zostrelenie jedného dronu môže vyžadovať raketu v hodnote miliónov dolárov, čo vytvára nevýhodný ekonomický pomer.
Spojené štáty preto začali urýchlene rozvíjať vlastné lacnejšie bezpilotné systémy, napríklad LUCAS, a zároveň investujú do nových prostriedkov obrany, ako sú lasery, rušičky či záchytné drony. Tie sľubujú nižšie náklady na zásah, no zatiaľ nie sú nasadené v dostatočnom rozsahu. Bojové využitie dronov tak mení spôsob vedenia vojny. Ukazuje, že rozhodujúca už nie je len technologická vyspelosť, ale aj schopnosť vyrábať veľké množstvo lacných a účinných zbraní, uvádza Reuters.
zdroj: TASR/Ján Krošlák
Obranný priemysel reaguje, nové technológie zatiaľ zaostávajú
Konflikt zároveň vytvára tlak na vývoj nových zbraní. Spojené štáty začali nasadzovať vlastné lacnejšie útočné drony. Jedným z nich je systém LUCAS (Low-cost Uncrewed Combat Attack System), ktorý stojí približne 35-tisíc dolárov za kus. Ide o americkú alternatívu k iránskym Shahedom.
Zároveň rastie záujem o nové technológie určené na boj proti dronom. Medzi najperspektívnejšie patria laserové zbrane alebo mikrovlnné systémy, ktoré dokážu zneškodniť viac cieľov naraz. Niektoré laserové systémy majú podľa výrobcov náklady na jeden zásah nižšie než päť dolárov.
Do vývoja takýchto riešení vstupujú nielen tradiční výrobcovia zbraní ako Lockheed Martin či RTX, ale aj technologické startupy zo Silicon Valley. Firmy ako Anduril, Palantir alebo Epirus získavajú miliardové kontrakty a snažia sa priniesť nové technologické prístupy do obrany.
Napriek rastúcemu záujmu však tieto technológie zatiaľ tvoria len malú časť vojenských rozpočtov. Výdavky na moderné obranné technológie predstavovali v americkom rozpočte na rok 2026 približne 4,7 miliardy dolárov, čo je len zlomok celkových vojenských výdavkov.
Ukrajina sa stala laboratóriom obrany proti dronom
Krajina, ktorá má s dronovou vojnou najviac praktických skúseností, je Ukrajina. Po štyroch rokoch vojny s Ruskom vybudovala komplexný systém obrany proti rojom útočných dronov.
Ukrajinská stratégia je založená na kombinácii viacerých vrstiev obrany. Zahŕňa radarové systémy, elektronické rušenie, protivzdušné rakety, mobilné protiletecké kanóny aj špeciálne interceptorové drony. Práve tieto malé drony, ktoré stoja približne 5-tisíc dolárov, sa stali jednou z najefektívnejších zbraní proti Shahedom.
Interceptorové drony dokážu zničiť nepriateľský stroj priamym zásahom alebo malou výbušninou. V niektorých oblastiach Ukrajiny takto zostreľujú viac než 70 percent útočných dronov. Ukrajina zároveň využíva rozsiahlu sieť senzorov, radarov a akustických systémov, ktoré vytvárajú spoločnú mapu vzdušných hrozieb. Tá umožňuje rýchlo identifikovať prichádzajúce ciele a koordinovať obranu.
Tento model sa stal predmetom záujmu mnohých krajín. Ukrajina už vyslala stovky špecialistov, ktorí pomáhajú s ochranou vojenských základní na Blízkom východe.
Výrobcovia vojenských dronov dnes patria medzi kľúčových hráčov obranného priemyslu. Podľa prehľadu TechSci Research dominujú tomuto trhu tradičné zbrojárske firmy aj nové technologické spoločnosti, ktoré vyvíjajú systémy pre prieskum, sledovanie, útoky aj autonómne operácie.
Medzi najvýznamnejších výrobcov patrí americký General Atomics, známy platformami MQ-1 Predator a MQ-9 Reaper. Lockheed Martin sa presadil najmä prieskumným dronom RQ-170 Sentinel a rozvíja aj autonómne systémy spolupracujúce s pilotovanými lietadlami. Northrop Grumman je známy predovšetkým systémom Global Hawk, ktorý sa využíva na diaľkový prieskum vo veľkých výškach.
Silnú pozíciu má aj Izrael, zastúpený firmou Elbit Systems. Jej drony Hermes 900 a Hermes 450 používajú viaceré štáty na sledovanie a spravodajské úlohy. V Európe patria medzi dôležitých výrobcov Saab so systémom Skeldar, Thales s platformami SpyRanger a Watchkeeper WK450 a britská BAE Systems, ktorá vyvíjala stealth dron Taranis.
V segmente menších a taktických bezpilotných prostriedkov sa výrazne profiluje AeroVironment. Jeho drony Raven, Wasp a Puma sú určené na rýchle nasadenie priamo v teréne. India rozvíja vlastné kapacity cez Hindustan Aeronautics Ltd, najmä projektom Rustom. V texte sa spomína aj Textron, ktorý rozširuje aktivity v oblasti autonómnych systémov.
Vývoj trhu smeruje k väčšej autonómii, využitiu umelej inteligencie a širšiemu nasadeniu dronov v bojových aj podporných operáciách. Výrobcovia preto súťažia nielen v odolnosti a výdrži systémov, ale aj v schopnosti rýchlo reagovať na meniace sa požiadavky moderného bojiska.
Budúcnosť vojny bude ešte viac automatizovaná
Odborníci zároveň upozorňujú, že dronová vojna sa bude ďalej rýchlo vyvíjať. V blízkej budúcnosti by mohli na bojiskách dominovať autonómne systémy schopné koordinovať sa bez priameho zásahu človeka. Takéto systémy by mohli vytvárať rozsiahle roje dronov, ktoré budú schopné samostatne identifikovať ciele a reagovať na obranné opatrenia. Proti takýmto útokom by súčasné obranné technológie nemuseli byť dostatočne účinné.
Pre armády to znamená potrebu zásadných zmien. Budú musieť upraviť organizačné štruktúry, výcvik vojakov aj systém obstarávania techniky. Niektoré krajiny už reagujú – Ukrajina napríklad vytvorila samostatnú zložku ozbrojených síl pre bezpilotné systémy.
Konflikt s Iránom tak ukazuje, že vojenská prevaha už nie je založená len na technologickej vyspelosti. Rozhodujúcim faktorom sa čoraz viac stáva schopnosť vyrábať lacné a efektívne zbrane vo veľkých množstvách a rýchlo sa prispôsobovať novým formám boja.