Správa Liberties: Právny štát v EÚ čelí systematickej demontáži, Slovensko patrí k najhorším

Vlády piatich členských štátov Európskej únie zámerne podkopávajú princípy právneho štátu, zatiaľ čo v šiestich ďalších krajinách, vrátane historicky stabilných demokracií, sú tieto štandardy na ústupe.

Vyplýva to z výročnej správy, ktorú zverejnila európska mimovládna organizácia na ochranu občianskych slobôd Liberties a o ktorej informoval server denníka The Guardian. Skupina na základe údajov od viac ako 40 mimovládnych organizácií z 22 krajín označila Bulharsko, Chorvátsko, Taliansko, Maďarsko a Slovensko za takzvaných „boriteľov“, teda krajiny, ktorých vlády aktívne demontujú právny štát.

Kritická situácia na Slovensku a v Maďarsku

Na Slovensku vlani došlo za populistickej, autoritárskej a promoskovskej vlády Roberta Fica k úpadku právneho štátu vo všetkých sledovaných oblastiach – v súdnictve, boji proti korupcii, slobode médií a systéme kontrol a rovnováh občianskej spoločnosti.

Podobne pochmúrna situácia panuje v Bulharsku, uvádza sa v rozsiahlej, viac ako 800-stránkovej siedmej výročnej správe Liberties o stave právneho štátu v EÚ. Maďarsko, kde by po voľbách 12. apríla mohol po 16 rokoch prísť o moc Viktor Orbán, podľa nej zostáva kategóriou samo o sebe, keď naďalej presadzuje čoraz regresívnejšie zákony a politiku bez akýchkoľvek známok zmien.

Úpadok v stabilných demokraciách a stagnácia

Z ďalších krajín správa označila Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Maltu, Nemecko a Švédsko za „upadajúce“ štáty. Teda krajiny, kde je právny štát v niektorých oblastiach na ústupe, nie je to však súčasťou celkovej politickej stratégie. Vzhľadom na prevažne silné demokratické tradície týchto krajín je to napriek tomu znepokojujúce a ukazuje to, že erózia právneho štátu sa neobmedzuje na niekoľko málo outsiderov, poznamenala skupina.

Česko, Estónsko, Írsko, Litva, Holandsko, Poľsko, Rumunsko, Grécko, Slovinsko a Španielsko boli zaradené do kategórie „stagnujúcich krajín“, definovaných ako tie, v ktorých sa stav právneho štátu vlani významne nezlepšoval ani nezhoršoval. Status „drieča“, ktorého vláda aktívne zlepšuje dodržiavanie zásad právneho štátu, si zo sledovaných krajín vyslúžilo iba Lotyšsko.

Pokiaľ ide o Poľsko, zaradené medzi stagnujúce krajiny, súčasný premiér Donald Tusk sa síce snaží obnoviť kľúčové prvky právneho štátu, ako je nezávislá justícia, poškodené za predchádzajúcej vlády strany Právo a spravodlivosť (PiS), jeho snahy však brzdí prezidentské veto. Pomalý postup Poľska tak podľa Liberties ukazuje, aké „náročné a krehké môže byť obnovenie zkompromitovanej nezávislosti inštitúcií“.

Neúčinnosť európskych kontrolných mechanizmov

Správa ďalej uvádza, že mechanizmy EÚ na boj proti oslabovaniu právneho štátu sú z veľkej časti neúčinné, keďže väčšina členských štátov nedokázala pretaviť úniové pokyny do konkrétnych krokov, a to aj napriek roky opakovaným odporúčaniam Európskej komisie.

Liberties zistila, že 93 percent všetkých odporúčaní obsiahnutých vo vlastnej správe komisie o stave právneho štátu za rok 2025 bolo prevzatých z predchádzajúcich rokov, mnohokrát úplne bez zmeny, zatiaľ čo počet nových odporúčaní sa v porovnaní s rokom 2024 znížil na polovicu.

Ohrozenie občianskej spoločnosti a médií

Stav právneho štátu podľa správy vlani najviac utrpel v oblasti demokratických kontrol a rovnováh, teda pokiaľ ide o schopnosť nezávislých mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti organizovať sa, napádať rozhodnutia vlády a poháňať ju na zodpovednosť.

Pokrok podľa Liberties nenastal ani pri ďalšom pilieri právneho štátu, justícii. Tu správa poukazuje najmä na silnejúci trend čoraz kritickejšieho či nepriateľskejšieho politického diskurzu voči súdnictvu a inštitúciám v oblasti ľudských práv.

Významný pokrok nenastal ani v boji proti korupcii, konštatuje správa. A pokiaľ ide o slobodu médií, len hŕstka štátov dosiahla badateľné zlepšenie. Útokov na novinárov naopak pribudlo v Bulharsku, Chorvátsku, Taliansku, Holandsku a na Slovensku.