„Sibírska zima“ udrie na Slovensku už o pár hodín. V týchto oblastiach ju pocítime najviac

Obyvatelia severného Slovenska ju už pocítili, ostatných to ešte len čaká. Snehové zrážky sa už ukázali na Orave, na Kysuciach a na Spiši. Ako však informuje portál iMeteo, hranica sneženia sa vzhľadom na to, že na naše územie prúdi chladný vzduch, znižuje.

Okrem toho, že tento vzduch výrazne cítia na Záhorí, ovplyvňuje aj počasie nad krajným západom, Považím a celým severným Slovenskom.

Nedeľa 7. januára bude rovnako ako sobota plná zrážok. Na krajnom západe, severe a severozápade však pôjde o snehové zrážky. Počas dňa sa bude intenzita sneženia znižovať.

Za pozornosť však stoja teploty, ktoré budú spojené s arktickou vzduchovou hmotou, o ktorej sme informovali v tomto článku. Táto hmota do Škandinávie priniesla teploty nižšie ako -40 stupňov Celzia a aktuálne sa rozširuje po Európe.

Prudké ochladenie pocítime aj na Slovensku. Už v nedeľu budú teploty nízke pričom zaujímavosťou je, že najnižšie budú popoludní. Pondelok 8. januára bude ešte chladnejšie a oblastí, kde teploty vystúpia nad nulu, bude minimálne. Konkrétne pôjde o niektoré oblasti Banskobystrického kraja. 

Zvyšok územia bude počas celého dňa bojovať s mrazmi a teploty nemusia byť vyššie ako -10 stupňov Celzia. O niečo horšia situácia nás čaká v utorok. Reaguje na ňu aj SHMÚ, ktorý vydáva výstrahy 1. a 2. stupňa pred nízkymi teplotami. 

Nadchádzajúce dni nás však okrem nízkych teplôt potrápi aj silný vietor, ktorý môže na horách spôsobovaž záveje a snehové jazyky. Tento vietor bude zároveň ovplyvňovať aj poictovú teplotu, ktorá môže klesať na extrémne nízke úrovne.

Čo je tá arktická hmota? >>>

V analýze meteorológ Miroslav Šinger uvádza, že po prvýkrát v tejto zime do našej oblasti vnikla kontinentálna arktická vzduchová hmota. Táto hmota vychádza z zamrznutého Severného ľadového oceánu a severnej Sibírie a presunula sa od východu cez oblasť Novej Zeme do severnej Európy v minulom roku.

Odborník zdôrazňuje kľúčový fakt, že táto hmota prechádzala cez pevninu a oblasť s obmedzeným slnečným žiarením, čo znamenalo, že si uchovala svoje pôvodné vlastnosti a mohla sa radiačne vychladzovať. To viedlo k miernemu poklesu teploty v spodných vrstvách hmoty a súčasne k zvýšeniu tlaku.

zdroj: Unsplash/Gary Fultz

Obyvatelia severnej a severovýchodnej Európy sa v posledných dňoch stretli s týmto fenoménom. Studený vzduch v tejto oblasti spôsobil zosilnenie tlakovej výše, ktorý priniesol najchladnejší vzduch až na návetrie Škandinávskych vrchov. Teploty v tejto oblasti klesajú na mimoriadne nízke úrovne, pričom cez deň sa môžu dokonca pohybovať pod -40 stupňov Celzia.

Podľa odborníka je vzduchová hmota plytká a výrazne stabilne vrstvená už na hĺbke od niekoľkých stoviek metrov až po 1 km, čo ovplyvní aj jej pohyb do našej oblasti, ktorý sa očakáva na konci tohto týždňa. Tieto vlastnosti vzduchovej hmoty sú v odborných kruhoch známe ako orografický efekt. Tento efekt spočíva v tom, že pohoria blokujú prílev studeného vzduchu do nižších zemepisných šírok. V dôsledku toho sa vzduch zadržiava na návetrí pohorí a zároveň tam stúpa tlak.

Studený vzduch by tak nemal dôvod prúdiť ďalej na juh, no cez južnú Európu sa zároveň presúva rozsiahla tlaková níž na východ, čo ešte zvýrazní rozdiely v tlaku vzduchu a zosilní prúdenie smerom nadol. Toto zosilnenie bude najvýraznejšie v lokálnych zníženinách medzi pohoriami, pretože prúd vzduchu bude blokovaný pohoriami.

Miesta citlivé na severný a severovýchodný vietor, najmä Východoslovenská nížina, Košická a Popradská kotlina, horné Horehronie, a oblasti na krajnom západe v údolí Váhu alebo na Záhorí, by sa mali pripraviť na chladnejšie podmienky. Pocitová teplota v týchto lokalitách sa v najbližších dňoch výrazne zníži.

Naopak, obyvatelia záveterných oblastí, najmä na rozhraní Nitrianskeho a Banskobystrického kraja, budú cítiť obmedzený prúd studeného vzduchu.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality