„Šiesty zmysel“ vedci objavili tam, kde by si to najmenej čakal: Spájajú ho s prejedaním a nárastom obezity

Hrubé črevo v sebe ukrýva doteraz nepoznaný zmyslový mechanizmus, ktorý svojou komplexnosťou a významom konkuruje piatim známym zmyslom.

„Funguje to podobne ako naše ostatné zmysly – zrak, sluch, čuch, chuť a hmat – pomocou ktorých si vytvárame obraz o svete,“ cituje The New York Post autorov štúdie. „Tento zmysel však vychádza z miesta, kde by sme ho nečakali: z čriev.“

Zdanlivo nenápadný orgán sa tak mení na senzorické centrum, ktoré nám pomáha lepšie pochopiť mechanizmy vzniku obezity, porúch príjmu potravy či psychosomatických ochorení.

Nový zmysel v hrubom čreve

Výskum publikovaný v prestížnom časopise Nature odhalil fascinujúci biologický mechanizmus, ktorý prepája mikroskopický svet črevných baktérií s centrálnym nervovým systémom.

V srdci tohto objavu stojí hrubé črevo, dôležitý orgán nielen z pohľadu trávenia. Tím vedený Diegom Bohórquezom a Mayou Kaelberer totiž zistil, že disponuje tzv. neurobiotickým zmyslom, ktorý umožňuje komunikáciu medzi neuropodovými bunkami a mozgom.

Neuropodové bunky predstavujú unikátnu skupinu buniek, ktoré dokážu rozlišovať rôzne chemické podnety, od glukózy až po produkty črevnej fermentácie. Vďaka tomu priamo ovplyvňujú naše chuťové preferencie, výber potravy a dokonca aj rozhodnutie, kedy prestať jesť.

Na sprostredkovanie tejto zložitej komunikácie využívajú receptor TLR5. Aby výskumníci potvrdili funkciu TLR5 v tejto signalizačnej dráhe, vytvorili myši, ktoré spomínaný receptor nemajú, uvádza Studyfinds.

Výsledky boli presvedčivé. Myši začali konzumovať väčšie množstvo potravy a ich telesná hmotnosť sa zvyšovala rýchlejšie než u kontrolnej skupiny. Tento efekt sa prejavil u oboch pohlaví. Znamená to, že bez signálu z hrubého čreva mozog nevie správne vyhodnotiť, kedy nastal čas ukončiť príjem potravy.

Ako poznamenal neurovedec Diego Bohórquez z Duke School of Medicine, narušenie tejto signálnej dráhy spôsobí, že zvieratá „jedia o niečo viac a o niečo dlhšie“. Ide o jasný dôkaz, že hrubé črevo má v regulácii apetítu oveľa väčšie slovo, než sa doteraz predpokladalo.

Biologická príčina obezity?

Z výsledkov opísaných v štúdii vyplýva zaujímavá myšlienka: hrubé črevo môže zohrávať podstatnú úlohu v ovplyvňovaní telesnej hmotnosti, a teda aj v liečbe obezity.

Rôznorodosť v zložení črevného mikrobiómu, najmä v oblasti hrubého čreva, sa medzi jednotlivcami výrazne líši. Súčasné poznatky naznačujú, že táto mikrobiálna variabilita spôsobuje odlišnú citlivosť v signálnej komunikácii medzi črevom a mozgom.

V dôsledku toho niektorí jedinci intuitívne regulujú príjem potravy, zatiaľ čo iní zažívajú trvalé poruchy pocitu nasýtenia, čo vedie k chronickému prejedaniu a priberaniu.

Profesor Diego Bohórquez, vedúci autor štúdie, poukazuje aj na to, že vďaka neuropodovým bunkám mozog získava špecifické informácie o chemickom zložení potravy a mikrobiálneho prostredia. Dokáže tak rozlíšiť napr. skutočný cukor od umelých sladidiel, čo ovplyvňuje nielen hlad, ale aj túžbu po konkrétnych potravinách.

Takýto výklad mení paradigmu. Ukazuje, že to, čo sa javí ako „slabá vôľa“ alebo „chuť na sladké“, môže v skutočnosti predstavovať biologickú odpoveď na narušenú signalizáciu v oblasti hrubého čreva. Ak sa podarí cielene ovplyvniť komunikačnú dráhu medzi neuropodovými bunkami a mozgom, môže vzniknúť úplne nový terapeutický koncept.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking