Šimečka: Smer chce zavrieť do basy mňa, prezidenta Pellegriniho a tisícky ďalších ľudí

Najsilnejšia opozičná strana – Progresívne Slovensko (PS) čelí hrozbám zo strany politických konkurentov, ktorí hovoria až o jej možnom rozpustení, upozornili na to Aktuality.sk. Ako dôvod uvádzajú znovuotvorenie témy Benešových dekrétov.

Šimečka: Za účelovo prekrútenú zmienku o Benešových dekrétoch nám chcú dávať 6 mesiacov basy

Aktuálne má koalícia plánovať zavedenie nového trestného činu týkajúceho sa popierania povojnového mierového usporiadania, a to ako dodatok pripojený k tzv. horalkovému paragrafu, informuje Denník N.

„Smer chce zavrieť do basy mňa, prezidenta Pellegriniho a tisícky ďalších ľudí – najmä Maďarov žijúcich na Slovensku. Do parlamentu predložili ako prílepok nový trestný čin ‚popieranie mierového usporiadania po druhej svetovej vojne’. V skratke, za účelovo prekrútenú zmienku o Benešových dekrétoch nám chcú dávať 6 mesiacov basy,“ vyhlásil na margo situácie líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.

„Samozrejme, je to totálny protiústavný nezmysel. Smer sa tak snaží iba odpútať pozornosť od vlastných škandálov a padajúcich preferencií. Ale je aj tak neuveriteľné, ako hlboko sú ochotní klesnúť, toto je už čisté Rusko alebo Severná Kórea. Diktátori sa sem budú chodiť učiť od nich.Slovenské rodiny čakajú najťažšie a najdrahšie Vianoce. A od tohto smeráci neodpútajú pozornosť ničím, ani diktátorskými útokmi na opozíciu,“ dodal Šimečka.

K dodatku k zákonu sa prostredníctvom sociálnych sietí vyjadril aj poslanec Ondrej Dostál (SaS). Koalícia podľa saskára presadila cez ústavnoprávny výbor pozmeňujúce návrhy k tzv. horalkovej novele Trestného zákona, prerokúvanej v skrátenom konaní.

Po ich prijatí sa má stať trestným činom jednak spochybňovanie Benešových dekrétov, jednak porušenie zákazu viesť volebnú kampaň subjektmi, ktoré na to podľa zákona nemajú oprávnenie, tvrdí poslanec.

Prvý návrh podľa Dostála mieri na Progresívne Slovensko, ktoré uviedlo, že princíp kolektívnej viny obsiahnutý v niektorých Benešových dekrétoch by dnes nemal byť dôvodom na odoberanie majetku. Takýto postoj by sa po novom mohol stať trestne postihnuteľným, ak by bol verejne prezentovaný, píše v poste na Facebooku opozičný poslanec.

Druhý návrh reaguje na informácie, že Veľká Británia pred voľbami v roku 2023 podporila aktivity niektorých slovenských mimovládnych organizácií zamerané na zvýšenie účasti vo voľbách a lepšiu informovanosť voličov. V interpretácii predstaviteľov koalície má ísť podľa saskára opäť o proces smerujúci proti Progresívnemu Slovensku.

„Ak bude Progresívne Slovensko ďalej pokračovať v téme Benešových dekrétov, pripravíme právnu analýzu a obrátime sa aj na generálneho prokurátora, pretože v Českej republike boli niektoré združenia už v prípravnej fáze zrušené, pokiaľ otvárali tému Benešových dekrétov,“ povedal nedávno na tlačovej konferencii šéf národniarov Andrej Danko.

SNS a Republika chcú rozpustiť PS.  „Myslím si, že je to absolútny nezmysel,“ hovorí politológ

Ako sme informovali, predstavitelia mimoparlamentnej Republiky otvorene avizujú, že sú pripravení podať žiadosť o rozpustenie PS. Tvrdia, že predseda progresívcov Michal Šimečka svojím postupom poškodzuje maďarsko-slovenské vzťahy.

Návrh PS pritom obsahuje požiadavku, aby sa prestali uplatňovať Benešove dekréty pri vyvlastňovaní pôdy, a tiež výzvu na posilnenie podpory pre južné regióny Slovenska.

 „Myslím si, že je to absolútny nezmysel. Nie je to ani znak populizmu, ale extrémizmu, pretože oni popierajú jeden zo základných princípov liberálnej demokracie, a tým je, slobodná súťaž politických strán,“ reagoval na tvrdenia SNS a Republiky politológ Radoslav Štefančík.

Odborník upozornil, že aj liberálna demokracia umožňuje rozpustenie politickej strany, napríklad ak šíri nenávisť, vykazuje znaky extrémizmu alebo sa snaží potláčať existujúci režim. V prípade PS však takéto znaky podľa neho chýbajú.

Fico to má nahnuté: Hlas hrozí rekonštrukciou vlády. Odvolanie by som vnímal ako pomstu, odkazuje Migaľ

„Toto spravidla rieši prokurátor so súdnou zložkou moci. Oni môžu rozprávať, čo chcú, ale nakoniec o tom vždy rozhodne súd. Ja osobne nevidím dôvody, prečo by malo byť Progresívne Slovensko navrhnuté na zrušenie. A hlavne v tom kontexte, kedy jednoznačne možno povedať, že Benešove dekréty ako nejaký historický legislatívny akt, by sa nemali ani uplatňovať. Respektíve naša legislatíva je postavená na úplne iných normatívnych právnych aktoch,“ myslí si Štefančík.

Politológ dodáva, že je to dávno za nami a Benešove dekréty sú zabudnutá história. Podľa neho, ak vládne strany majú nejaký dojem, že Slovenská republika uplatňuje princíp kolektívnej viny, mali by robiť všetko pre to, aby sa tak nedialo.

Do Trestného zákona má pribudnúť marenie volebnej kampane „cudzou mocou“

Poslanci v parlamente otvorili štvrtkové (11.12.) rokovanie novelou Trestného zákona, ktorá vo stredu (10. 12.) postúpila do druhého čítania. Rokovanie prebieha v skrátenom legislatívnom konaní, pričom rozprava v druhom čítaní je obmedzená na 12 hodín, píše TASR.

Do návrhu novely pribudlo z rokovania výborov niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Jedným z nich je rozšírenie skutkovej podstaty trestného činu marenia volebnej kampane tak, aby zahŕňala aj súvis s konaním „cudzej moci“.

Vo štvrtok prerokoval parlamentný ústavnoprávny výbor novelu Trestného zákona a schválil k nej pozmeňujúce návrhy. Podľa nich by sa za marenie volebnej kampane malo považovať aj porušenie zákazu zverejňovať informácie o kandidujúcich politických stranách, hnutiach, koalíciách či kandidátoch 48 hodín pred konaním volieb a počas dňa volieb až do skončenia hlasovania, ak ide o „konanie v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“.

V odôvodnení sa uvádza, že slobodná politická súťaž bola v prípade parlamentných volieb v roku 2023 ovplyvňovaná zo zahraničia. Podľa návrhu sa cudzou mocou rozumejú „cudzie štáty a ich vojenské alebo iné zoskupenia predstavované ich organizáciami a orgánmi, ako sú osoby vykonávajúce spravodajskú činnosť, vojenskí funkcionári, diplomati či iní štátni úradníci“.

Prieskum: PS by vyhralo voľby, Smer oslabuje svojich spojencov

Novela tiež stanovuje, že odňatie slobody až na jeden rok môže hroziť tomu, kto „v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“ poruší zákaz činnosti na podporu alebo v neprospech politických strán, hnutí, koalícií či kandidátov počas volebnej kampane.

Podľa najnovšieho volebného modelu agentúry NMS Market Research Slovakia, ktorý zachytáva preferencie na prelome novembra a decembra, by vo voľbách zvíťazilo hnutie Progresívne Slovensko (PS).

Hnutie si síce udržalo prvé miesto, no oproti predchádzajúcemu mesiacu kleslo o 0,6 percentuálneho bodu a podporilo by ho 22,6 % voličov, čo zodpovedá úrovni preferencií z jari tohto roka. Deklarovaná volebná účasť by dosiahla 60,2 %, čo predstavuje medzimesačný pokles o 1,7 bodu.

„Je to vrchol zbabelosti.“ Odvolávanie ministrov presunuli na január, opozícia hovorí o prvkoch diktatúry

Na druhú priečku by sa s výrazným nárastom podpory dostal Smer-SD, ktorý si polepšil o 2 percentuálne body a získal by 18,3 % hlasov. Tretie miesto patrí hnutiu Republika, ktoré mierne oslabilo o 0,2 bodu a podporilo by ho 11,9 % respondentov.

Hnutie Slovensko by druhý mesiac za sebou obsadilo štvrtú pozíciu so ziskom 7,6 %, čo predstavuje pokles o 0,7 bodu. Strana Hlas-SD pokračuje v poklese, stratila 1 bod a podporilo by ju 6,5 % opýtaných. Tesne za ňou je SaS so 6,3 %, pričom jej podpora sa oproti novembru nezmenila.

Demokrati zaznamenali nárast o 0,6 percentuálneho bodu a dosiahli podporu 5,9 %, čím sa prvýkrát priblížili k šesťpercentnej hranici. Do parlamentu by sa dostalo aj KDH, ktoré si udržiava podporu 5,3 % voličov

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality