Školy zlyhávajú, AI mení pravidlá hry.Neurovedkyňa odhalila, ako vychovať „robo-odolnú“ generáciu

  • Neurovedkyňa varuje pred budúcim využitím AI
  • Naše školy na ňu zatiaľ nereagujú, varuje odborníčka
Umelá inteligencia prináša aj problémy
  • Neurovedkyňa varuje pred budúcim využitím AI
  • Naše školy na ňu zatiaľ nereagujú, varuje odborníčka
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Umelá inteligencia mení spôsob, akým sa učíme, pracujeme aj robíme rozhodnutia. Zatiaľ čo školy stále stavajú na memorovaní a správnych odpovediach, realita sa posúva inam. Vivienne Ming, teoretická neurovedkyňa, podnikateľka a zakladateľka organizácie The Human Trust, pre CNBC upozorňuje, že tento rozdiel môže mať zásadné dôsledky. Ak sa deti aj dospelí budú pripravovať na svet minulosti, nebudú pripravení na svet, v ktorom AI dokáže generovať odpovede a automatizovať veľkú časť mentálnej práce.

Ming sa dlhodobo venuje vývoju AI nástrojov pre vzdelávanie, modelom zaujatosti pri nábore či neurotechnológiám pre liečbu demencie alebo popôrodnej depresie. Vo svojej práci sa opakovane vracia k jednej otázke: aké schopnosti budú mať hodnotu v čase, keď stroje zvládnu odpovede rýchlejšie než človek?

Menej vedomostí, viac schopností

Podľa Ming nejde o to, čo vieme, ale ako premýšľame. Kľúčom je posun od odovzdávania vedomostí k budovaniu schopností – najmä kreativity, zvedavosti a riešenia problémov. Práve tieto schopnosti určujú, ako sa človek dokáže prispôsobiť svetu, ktorý sa neustále mení.

Jedným z najvýraznejších odporúčaní je zmena pohľadu na zlyhanie. Ming vo svojom výskume pozoruje, že ľudia, ktorí sa učia najefektívnejšie, majú spoločnú jednu vec – ochotu robiť chyby. Experimentovanie a nesprávne odpovede vedú k hlbšiemu pochopeniu než opakovanie správnych riešení. Napriek tomu školský systém často nastavuje opačné pravidlá a spája chybu s neúspechom.

Ako riešenie navrhuje tzv. „Failure Resume“ – zoznam zlyhaní, ktorý si človek vedome buduje. Nejde o evidenciu neúspechov, ale o nástroj učenia. Každá chyba sa stáva dôkazom snahy, posunu a získanej skúsenosti. Tento prístup podporuje odolnosť, zvedavosť aj schopnosť pracovať s neistotou.

Umelá inteligencia, ktorá podporuje zvedavosť

Druhým pilierom je prostredie. Ming poukazuje na to, že veľká časť hodnoty elitných univerzít nevychádza len z výučby, ale z prostredia plného podnetov. Študenti sa stretávajú s rôznorodými ľuďmi, nápadmi a problémami, ktoré nemajú jedno správne riešenie. Tento princíp nazýva „engineered serendipity“ – zámerne vytváraná náhodnosť.

Takéto prostredie sa dá vytvoriť aj mimo univerzít. Dôležitá je rôznorodosť podnetov, otvorenosť experimentovaniu a priestor na skúmanie. Prostredie nemá byť sterilné a rigidné, ale bezpečné a zároveň dostatočne podnetné na to, aby podporovalo zvedavosť.

ai
zdroj: AI

AI ako partner, nie náhrada myslenia

Tretím kľúčovým odporúčaním je spôsob, akým pristupujeme k umelej inteligencii. Ming upozorňuje, že najväčším rizikom nie je samotná AI, ale pasívne využívanie jej výstupov. Ak človek prestane premýšľať a začne sa spoliehať na hotové odpovede, jeho schopnosti postupne oslabujú.

Preto navrhuje zmenu roly – z používateľa na kritika. AI má fungovať ako partner, ktorý ponúka návrhy, nie ako autorita, ktorá poskytuje finálne riešenia. Človek by mal vedieť výstupy AI analyzovať, spochybňovať a zlepšovať. Ming tento prístup ilustruje aj konkrétnym postupom, kde AI slúži ako „oponent“, ktorý poukazuje na slabiny argumentov. Skutočné učenie nastáva v momente, keď človek tieto výhrady vyhodnocuje a pracuje s nimi.

Je podľa teba umelá inteligencia prínosom pre ľudstvo, alebo sa jej obávaš?

Budúcnosť patrí tým, ktorí kladú otázky

Ming uzatvára svoju víziu radikálnou myšlienkou: Čo ak by sme umelú inteligenciu nenavrhovali pre maximálnu efektivitu, ale pre náš osobný rast? Najlepší učitelia nám nikdy nedajú hotovú odpoveď, ale nútia nás klásť lepšie otázky – a presne tak by podľa nej mala fungovať aj AI.

Na konferencii SIM 2025 v Porte neurovedkyňa zdôraznila, že cieľom technológií nemá byť uľahčovanie života v zmysle pasivity. „AI by vám mala život sťažovať, ale spôsobom, ktorý vás robí lepšími,“ tvrdí Ming.

Namiesto algoritmov, ktoré za nás automatizujú prácu a rozmaznávajú naše návyky, by sme mali od vývojárov žiadať systémy, ktoré nás provokujú k mysleniu. Skutočná inovácia totiž podľa nej nespočíva v tom, že urobíme viac s menším úsilím, ale v tom, že sa ako ľudia vďaka zvedavosti a intelektuálnemu úsiliu staneme niekým viac.

Podľa Ming sa hodnota človeka v budúcnosti nebude odvíjať od schopnosti nájsť správnu odpoveď. Tú bude mať každý dostupnú v priebehu sekúnd. Rozhodujúce bude, kto dokáže vytvoriť vlastný pohľad, klásť správne otázky a priniesť riešenia, ktoré nevznikli len kombináciou existujúcich dát.

Vo svete, kde má odpovede každý vo vrecku, sa najcennejšou schopnosťou stáva schopnosť myslieť inak.

Čítaj viac z kategórie: Technológie a internet

Zdroje: CNBC, citynomads.com

Najnovšie videá

Trendové videá