Skrachoval aj domov pre seniorov pod Tatrami. Experti upozorňujú na najhorší mesiac roka, padlo 29 firiem

Kým v júni 2026 padali teplotné rekordy, nový rekord padol aj v štatistike krachov. Na Slovensku v ňom zbankrotovalo 29 subjektov, čo je zatiaľ najviac v tomto roku, a štátu po sebe nechali dlhy za viac ako 4,8 milióna eur. Vyplýva to z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau.

Za celý prvý polrok 2026 skončilo v bankrote už 154 subjektov, kým v rovnakom období vlani ich bolo 134. Medzi júnovými prípadmi pritom najviac zarezonoval krach, ktorý sa priamo dotýka jednej z najcitlivejších oblastí, starostlivosti o seniorov.

Pod Tatrami skrachoval domov dôchodcov

Do konkurzu sa dostala nezisková organizácia SENIORPARK z Kvetnice pri Poprade. Ide o neverejného poskytovateľa sociálnych služieb, ktorý sa dlhé roky staral o seniorov a ľudí odkázaných na pomoc v dvoch zariadeniach, v popradskej mestskej časti Kvetnica a v obci Spišské Bystré.

Spolu dokázali prijať približne 90 klientov a organizácia sa špecializovala aj na starostlivosť o ľudí s Alzheimerovou a Parkinsonovou chorobou. Kvetnické zariadenie navyše sídli v historickej Vile Hollý z roku 1891, postavenej pôvodne ako turistický dom s výhľadom na panorámu Vysokých Tatier.

Zaujímavosťou je, že organizácia nemá evidované žiadne dlhy voči štátu. Podľa CRIF-u zbankrotovala pravdepodobne pre komerčné dlhy.

„Tento prípad je pozoruhodný, keďže zariadení pre seniorov je na Slovensku veľký nedostatok, na umiestnenie sa čaká dlhé mesiace, niekde až roky. Každé zariadenie, ktoré v sociálnych a opatrovateľských službách skončí, bude chýbať,“ komentuje hlavná analytička CRIF Jana Marková.

Pre rodiny klientov existuje aspoň čiastočná nádej. V registri poskytovateľov sociálnych služieb Prešovského kraja už na rovnakej adrese v Kvetnici figuruje nová organizácia s názvom SENIORPARK Co., takže starostlivosť o seniorov by v lokalite mohla pokračovať pod novou hlavičkou.

Jún prepísal tohtoročné štatistiky

Celkové júnové čísla nie sú lichotivé. Počet konkurzov medzimesačne stúpol o 31,8 % z 22 na 29 a medziročne o 20,8 %. Skrachovalo 24 eseročiek, 4 akciové spoločnosti a jedna nezisková organizácia.

Až 21 z nich má evidované dlhy voči štátu v celkovej sume presahujúcej 4,8 milióna eur. Najväčšiu sekeru zaťali voči daniarom, takmer 4,2 milióna eur, Sociálnej poisťovni dlžia 524-tisíc eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni takmer 107-tisíc eur.

Geograficky viedol Bratislavský kraj s 8 konkurzmi, nasledoval Žilinský so 7 a Nitriansky so 4. Po tri konkurzy pribudli v Košickom a Prešovskom kraji, dva v Trnavskom a po jednom v ostatných krajoch.

Spomedzi odvetví sa najviac krachovalo vo veľkoobchode, maloobchode a v priemyselnej výrobe, zhodne po 6 prípadov, nasledovalo stavebníctvo so 4 konkurzmi.

Väčšina skrachovaných subjektov predstavovali malé firmy, 13 z nich malo menej ako 10 zamestnancov.

Kto dlží štátu najviac

Negatívnym rekordérom júna sa stala firma MEDINT SK, ktorá kedysi podnikala v zdravotníctve, no dlhé roky je už neaktívna. Daňovému úradu dlží takmer 1,6 milióna eur. Druhý najvyšší balík dlhov, viac ako 1,1 milióna eur, po sebe zanechala známa stavebná firma Unistav Teplička z Tepličky nad Váhom, ktorá realizovala mnohé zákazky pre samosprávy a dnes čelí desiatkam exekúcií.

Spomedzi júnových konkurzov mala pritom najvyšší obrat, ešte v roku 2024 dosiahla tržby vyše 8 miliónov eur a skončila v miernom zisku. Konkurzné konanie sa voči nej začalo v apríli 2026 a v júni súd vyhlásil konkurz na jej majetok. Tretiu priečku obsadila spoločnosť PB PRODUCTION GROUP s poľským vlastníckym pozadím, ktorá sa mala venovať textilnej výrobe. Daniarom dlží takmer 982-tisíc eur.

Podľa dát z registra CRIBIS bolo v júni 2026 zastavených 6 konkurzných konaní pre nedostatok majetku a ďalších 31 konkurzov bolo z rovnakého dôvodu úplne zrušených. Znamená to, že v padnutých firmách sa nenašiel prakticky žiadny majetok, z ktorého by sa dali dlhy uhradiť, a štát tak definitívne prišiel o 1,27 milióna eur na nezaplatených daniach a odvodoch.

Konkurzné konanie sa zároveň začalo v ďalších 26 firmách, ktoré štátu súhrnne dlžia viac ako 9 miliónov eur. Rebríček týchto neplatičov vedie For Made Slovakia s dlhom takmer 1,6 milióna eur.

Reštrukturalizácia zostáva raritou

Súdy v júni povolili jedinú reštrukturalizáciu, a to firme O R A G R O zo Žilinského kraja, ktorá sa špecializuje na služby pri zbere úrody a zamestnáva 25 až 49 ľudí. Jej dlhy voči štátu presiahli 601-tisíc eur a podľa dát platformy Valida sa vlani prepadla do straty 5,27 milióna eur, kým rok predtým prerobila 248-tisíc eur.

Tržby jej klesli o 31 % na 1,44 milióna eur. „Celkovo bolo za prvý polrok 2026 vyhlásených 9 reštrukturalizácií, v prvom kvartáli 5, v druhom 4. Reštrukturalizácia je ako jeden z dvoch možných spôsobov riešenia úpadku dlžníka pre prísne podmienky veľmi zriedkavo používaná,“ vysvetľuje Marková. Reštrukturalizačné konanie sa v júni začalo aj v spoločnosti Arca Capital Slovakia, ktorá daniarom dlží niečo cez 10-tisíc eur.

Prečo firmy padajú

Rastúci počet krachov zapadá do širšieho obrazu ochladzujúcej sa ekonomiky. Slovenský trh práce zostáva podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša ako celok relatívne odolný, no postupne chladne. Miera nezamestnanosti v prvom štvrťroku 2026 stúpla na 5,9 % z vlaňajších približne 5,3 %.

„Nejde o prudký zlom, skôr o pomalé ochladzovanie, ktoré je najviditeľnejšie v produkčných odvetviach, najmä v priemysle a stavebníctve,“ upozorňuje Kočiš. Práve priemysel a stavebníctvo pritom patrili v júni k odvetviam s najvyšším počtom konkurzov.

Tlak prichádza aj zvonka. „Nemecko zostáva automobilovou veľmocou, ale model, ktorý desaťročia ťahal nielen jeho ekonomiku, ale aj veľkú časť strednej Európy, sa dostal pod tlak,“ píše Kočiš v aktuálnom týždenníku banky.

Nemecká ekonomika vlani vzrástla len o 0,2 % a tamojší priemyselný zväz BDI označil situáciu v priemysle za kritickú.

Keďže do Nemecka smeruje približne pätina až štvrtina slovenského vývozu, slabší nemecký dopyt sa skôr či neskôr premieta aj do kondície domácich firiem.

Kombinácia slabého rastu, konsolidácie verejných financií a drahších vstupov tak naznačuje, že štatistiky krachov sa ani v druhom polroku 2026 nemusia zlepšiť.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy