Skrytý faktor zvyšuje riziko infarktu až o 200 %. Lekár odhaľuje 5 návykov, ktoré chránia srdce aj cievy

Môže sa zdať, že srdcový infarkt prichádza náhle, no jeho príčiny sa roky formujú v cievach aj v našich každodenných rozhodnutiach. Upozorňuje na to odborník na dlhovekosť Dr. Vassily Eliopoulos, absolvent Cornell University a spoluzakladateľ spoločnosti Longevity.

Podľa neho mnohí hľadajú záchranu v extrémnych diétach či prehnanom tréningu, no prehliadajú jednoduché rituály, ktoré tvoria základ dlhodobého zdravia.

„Väčšina ľudí podceňuje návyky, ktoré v skutočnosti bránia infarktu, pretože vyzerajú príliš banálne. Choroby srdca však nevznikajú náhodou, ale z drobných rozhodnutí, ktoré robíte každý deň. A práve rovnaké drobnosti vám umožnia infarktu predchádzať,“ píše Dr. Eliopoulos vo svojom príspevku. V rámci neho odporúča päť jednoduchých návykov, ktoré dokážu udržať srdce silné a odolné dlhé roky.

Návyky, ktoré znižujú riziko srdcového infarktu

Prvý návyk z jeho zoznamu pôsobí až prekvapivo jednoducho. Dr. Eliopoulos odporúča krátku chôdzu po každom hlavnom jedle.

Vo svojom príspevku vysvetľuje, že desať minút svižnej chôdze po jedle znižuje výkyvy glykémie, obmedzuje zápal po jedle a podporuje citlivosť na inzulín. Keď si po obede či večeri dopraješ 10-15 minút chôdze, tvoje svaly začnú okamžite spotrebúvať glukózu aj tuky. „Krátka prechádzka po jedle môže pôsobiť nenápadne, ale má výrazný prínos pre kardiovaskulárne zdravie,“ hovorí lekár.

Druhý návyk sa týka tukov, konkrétne omega-3 mastných kyselín. Dr. Eliopoulos odporúča zaradiť do jedálnička tučné ryby, najmä lososa z voľného lovu, aspoň dvakrát týždenne alebo siahnuť po klinicky overenom doplnku s omega-3 mastnými kyselinami.

Omega-3 mastné kyseliny znižujú hladinu triglyceridov, zlepšujú pružnosť ciev a tlmia zápal v cievnej stene. Veľká meta analýza 38 randomizovaných klinických štúdií ukázala, že dopĺňanie omega-3 mastných kyselín dokáže znížiť kardiovaskulárnu úmrtnosť a zlepšiť výsledky u pacientov s vysokým rizikom ochorení srdca. Najlepší efekt sa objavil pri prípravkoch s vyšším obsahom kyseliny eikosapentaénovej.

Tretí z jeho piatich návykov sa zameriava na spánok. Dr. Eliopoulos pripomína, že pri dlhodobom spánku kratšom než šesť hodín sa riziko infarktu môže zvýšiť až o 200%. „Vysoký kortizol a zápal spôsobený nedostatkom spánku môžu poškodiť vaše cievy,“ hovorí Dr. Eliopoulos.

Meta analýza publikovaná v časopise European Heart Journal spojila výsledky z viacerých prospektívnych štúdií. Krátky spánok, zvyčajne definovaný ako šesť hodín denne alebo menej, súvisel s výrazne vyšším rizikom koronárnej choroby srdca aj mozgových príhod.

Komplexná diagnostika odhalí problém roky dopredu

Štvrté odporúčanie znie „zbavte sa plastov“. Dr. Eliopoulos upozorňuje na látky, ktoré plasty uvoľňujú pri zahrievaní. Ide najmä o ftaláty a ďalšie endokrinné disruptory, ktoré narúšajú hormonálnu rovnováhu, podporujú zápal a urýchľujú kôrnatenie ciev.

Výskum v tejto oblasti sa v posledných rokoch zrýchľuje. Prehľadová práca z roku 2025 poukazuje na to, že vystavenie ftalátom urýchľuje rozvoj kardiovaskulárnych ochorení cez zápal a oxidačný stres, ovplyvňuje tlak aj srdcovú frekvenciu a spája sa s metabolickými poruchami. Analýzy populačných dát dokonca naznačujú, že chemikálie z plastov môžu stáť za státisícmi úmrtí na srdcovo cievne ochorenia ročne.

Praktické kroky, ktoré lekár odporúča, sú pritom veľmi jednoduché. Stačí vymeniť plastové nádoby za nerezové, keramické alebo sklenené. Filtrácia vody a preferencia spomínaných materiálov znižujú chemické zaťaženie organizmu bez toho, aby si musel radikálne meniť svoj životný štýl.

Posledný návyk sa týka diagnostiky. Dr. Eliopoulos varuje pred spoliehaním sa na samotný LDL cholesterol. Odporúča kontrolovať aj apolipoproteín B, lipoproteín (a), vysoko citlivý C reaktívny proteín a homocysteín. „Tieto testy odhalia tvoje skutočné kardiovaskulárne riziko roky predtým, než sa objavia akékoľvek príznaky,“ poznamenáva.

Apolipoproteín B predstavuje proteínový „obal“ väčšiny aterogénnych častíc v krvi. Jedna častica nesie jeden molekulový „štítok“ ApoB, takže jeho hladina priamo odráža počet častíc, ktoré dokážu prenikať do cievnej steny. Viaceré analýzy ukazujú, že apoB predpovedá riziko aterosklerotických kardiovaskulárnych ochorení presnejšie než samotný LDL cholesterol.

Lipoproteín poskytuje informáciu o geneticky podmienenej náchylnosti na aterosklerózu. C reaktívny proteín zachytáva nízkostupňový zápal, ktorý sprevádza aktívnu aterosklerózu a homocysteín pri dlhodobo zvýšených hodnotách poškodzuje výstelku ciev a oslabuje ich regeneračnú schopnosť.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking