Slnko otvorilo „dieru“ do vesmíru, ktorá mieri na nás: Slováci budú svedkami vzácneho úkazu

Práve teraz sa na našej najbližšej hviezde dejú veci, ktoré priamo ovplyvnia tvoje najbližšie noci. Slnko totiž v aktuálnom období vykazuje mimoriadne vysokú aktivitu, ktorej výsledkom je vznik masívnej priepasti v jeho horúcej vonkajšej vrstve. O tomto fascinujúcom jave informoval web iMeteo, pričom vedci tento úkaz nazývajú koronálnou dierou.

Ide o špecifické miesto, kde sa magnetické siločiary nevracajú späť k povrchu hviezdy, ale zostávajú otvorené smerom do hlbokého vesmíru. Práve cez toto „okno“ uniká slnečná plazma vo forme extrémne rýchleho prúdu, ktorý si to s vysokou presnosťou namieril priamo k našej planéte.

Náraz do magnetického štítu

Možno ťa pojem „diera v atmosfére“ vyľakal, no v skutočnosti ide o jav, ktorý astrofyzici poznajú a pravidelne monitorujú. Ak si budeš v polovici mája plánovať program, počítaj s tým, že medzi 15. a 16. májom 2026 zasiahne tento prúd nabitých častíc magnetosféru Zeme.

Tieto miesta sa v porovnaní so zvyškom slnečnej koróny javia ako tmavšie a chladnejšie plochy s nižšou hustotou materiálu. Môžeš si ich predstaviť ako obrovský kozmický „šmýkač“, ktorý neustále vyvrhuje plynnú hmotu do priestoru medzi planétami.

Odborníci predpovedajú, že tento stret vyvolá geomagnetickú búrku kategórie G1, čo je mierna úroveň, ktorá by tvojej elektronike či technológiám nemala nijako ublížiť.

Ideálne podmienky na pozorovanie

Pre teba ako pozorovateľa nočnej oblohy je táto správa malým sviatkom. Keď slnečné častice narazia do zemskej ionosféry a začnú interagovať s atómami dusíka a kyslíka, vznikne svetelné predstavenie známe ako polárna žiara. Polovica mája ti navyše ponúkne takmer dokonalé podmienky, pretože Mesiac bude v tom čase v nove.

To znamená, že obloha zostane výnimočne tmavá a farby polárnej žiary budú môcť naplno vyniknúť. Ak žiješ v severnej Európe, tvoje šance sú obrovské, no sklamaný nemusíš byť ani u nás. Skús v noci zo soboty na nedeľu sledovať horizont, pretože toto vzácne nebeské predstavenie sa možno ukáže aj v tvojich zemepisných šírkach.

Posol z okraja sústavy

Kým slnečný vietor rozžiari atmosféru, v blízkosti našej planéty sa pohybuje aj návštevník z najvzdialenejších kútov Slnečnej sústavy – kométa C/2025 R3 PanSTARRS. Informovali sme o tom v predchádzajúcom článku.

Vzácny modrozelený hosť

Táto kométa je skutočnou raritou, pretože jej návrat k Slnku sa odhaduje až o neuveriteľných 170-tisíc rokov. Ty tak máš pravdepodobne jedinú životnú šancu zachytiť tento modrozelený objekt s jemným chvostom.

Hoci si ho zo severnej pologule užívame pomenej, kométa sa po oblete Slnka presunula do polohy, kde ju momentálne sledujú obyvatelia Austrálie či Nového Zélandu. „Kométa putovala severnou pologuľou, obletela však Slnko a teraz je viditeľná na južnej pologuli,“ hovorí astronóm Josh Aoraki.

Lov na vesmírny prízrak

Ak by si chcel tento objekt vidieť, tvoje oči samé o sebe stačiť nebudú. Kométa totiž nie je natoľko jasná, aby si ju zazrel bez pomôcok. Budeš potrebovať aspoň kvalitný ďalekohľad alebo fotoaparát s dlhou expozíciou.

Josh Aoraki vysvetľuje: „Uvidíte kómu a chvost, ktoré vyzerajú ako malý rozmazaný meteor na oblohe.“ Najlepší čas na pokus o pozorovanie je približne hodinu po západe slnka, nízko nad západným obzorom. Musíš si však vybrať miesto bez svetelného smogu a prekážok, ako sú stromy či budovy.

Neistý osud cestovateľa

Tento ľadový cestovateľ k nám dorazil až z Oortovho oblaku, čo je oblasť na samotnom okraji nášho planetárneho systému. Astronómovia však upozorňujú, že predpovedať presnú dráhu takéhoto objektu je nesmierne náročné.

Pri približovaní k Slnku totiž kométa stráca svoju hmotu, čo môže zmeniť jej trajektóriu. Je teda otázne, či sa k nám o tisíce rokov skutočne vráti, alebo bude zo Slnečnej sústavy vymrštená navždy. Tak či onak, vesmír ti v týchto dňoch posiela hneď niekoľko dôvodov, prečo zdvihnúť zrak k oblohe.

Čítaj viac z kategórie: Veda a vesmír