Slováci čelia ghost jobs. Stovky pracovných ponúk sú len pascou na tvoje údaje (TÝŽDENNÝ PREHĽAD)

Tento týždeň priniesol výber tém, ktoré sa dotýkajú práce, podnikania, vzdelávania aj bežných rozhodnutí ľudí v každodennom živote. Od fenoménu falošných pracovných inzerátov, cez ambiciózne slovenské startupy a využitie umelej inteligencie vo firemnom prostredí, až po ekonomické návrhy opozície či nové pravidlá na ochranu dovolenkárov, všetky tieto okruhy ukazujú, ako tesne sú prepojené trh práce, inovácie, peniaze aj istota spotrebiteľov.

Pozreli sme sa na to, prečo sa na slovenskom pracovnom trhu čoraz častejšie spomínajú takzvané ghost jobs a čo znamenajú pre uchádzačov o prácu. Prinášame aj príbeh mladého Slováka Timoteja Szalaya, ktorý sa napriek zdravotným problémom dostal do startupového prostredia Silicon Valley a pracuje na projekte, ktorý chce zrýchliť vývoj liekov pomocou umelej inteligencie.

Nechýba ani pohľad na to, ako môže AI meniť spôsob, akým sa ľudia učia komunikovať, viesť tímy či predávať. Zároveň sa venujeme aj tomu, ako SaS hodnotí stav slovenskej ekonomiky a aké riešenia navrhuje, aj tomu, čo prinesú nové európske pravidlá pre ľudí kupujúcich si dovolenku.

Začítaj sa do výberu našich článkov a pozri sa bližšie na témy, ktoré dnes formujú prácu, inovácie, ekonomiku aj ochranu spotrebiteľov.

Na Slovákov číhajú ghost jobs

Slovenský trh práce zaplavili „ghost jobs“: Mnohé pracovné ponuky v skutočnosti neexistujú. Ako nenaletieť?

Nájdeš si inzerát, ktorý vyzerá ideálne, pripravíš si životopis aj motivačný list, odošleš ich a potom nepríde žiadna odpoveď. Inzerát pritom ostáva zverejnený ďalej, hoci pozícia už nemusí byť reálna.

Na slovenskom trhu práce sa čoraz častejšie spomínajú takzvané ghost jobs, teda fiktívne pracovné inzeráty bez skutočnej ponuky. Firmy ich môžu využívať na prieskum trhu, budovanie dojmu rastu alebo zber životopisov do zásoby.

Podľa Asociácie personálnych agentúr Slovenska sa s takýmito „prázdnymi“ ponukami stretávajú pomerne často. Nábor môže byť pozastavený pre zmenu rozpočtu, reorganizáciu alebo chýbajúce schválenie.

Problém však nastáva vtedy, keď inzerát zostáva zverejnený aj napriek tomu, že firma už vie, že nikoho prijímať nebude. Zuzana Rumiz z APAS upozorňuje, že kandidát investuje čas, energiu aj osobné údaje a mal by vedieť, či reaguje na reálnu pozíciu.

V rozhovore so Zuzanou Rumiz sa dozvieš, ako tieto falošné inzeráty vyzerajú, z akých dôvodov ich firmy publikujú, ako zareagovať, ak ti firma nepošle spätnú väzbu a na čo si dať pozor.

Z Galanty do Silicon Valley

Z Galanty do Silicon Valley: „Na rozbeh biotechnologického startupu som minul menej ako 5 000 eur“

Timotej Szalay je mladý Slovák, ktorý od detstva čelil vážnym zdravotným problémom. Narodil sa s jednou obličkou a neskôr sa uňho prejavila artritída. Ako sám hovorí, roky mal pocit, že je skôr klinický test než pacient. Práve táto skúsenosť ho priviedla k tomu, že chcel vytvoriť niečo, čo by mohlo pomôcť aj ďalším ľuďom.

Už ako 16-ročný rozbehol svoj prvý biznis. Neskôr sa dostal k startupovému prostrediu v Silicon Valley a od 17 rokov pracuje na projekte ABYA Genomics. Startup nedávno získal investíciu od BoostVC aj Google.

Jeho cieľom je využiť umelú inteligenciu na to, aby nahradila časť klinických testov a zdĺhavého laboratórneho výskumu. To by mohlo zrýchliť vývoj liekov a zároveň znížiť jeho náklady.

Timotej sa k biotechnológiám nedostal cez formálne vzdelanie, ale vlastným záujmom. Študoval informatiku a matematiku na gymnáziu a postupne si uvedomil, že práve spojenie technológií, umelej inteligencie a zdravotníctva je smer, ktorým sa chce uberať.

AI mení firemné vzdelávanie

Ich startup mieri k obratu 100 miliónov eur: Slovensko má skvelých ľudí, no v USA sú najbohatší klienti, investori aj inšpirácia

Umelá inteligencia nemusí slúžiť len na automatizáciu či šetrenie nákladov. Podľa Petra Paluša z Personeo.ai môže zásadne zmeniť aj to, ako sa ľudia učia komunikovať, viesť tím alebo predávať. Personeo preto stavia na tréningu cez simulované rozhovory s AI, ktoré sa prispôsobujú konkrétnemu človeku.

Projekt nadväzuje na jeho predchádzajúce skúsenosti s Feedbackerom a CultureBoardom, ktoré využívali firmy ako Disney, Nike či Meta. Namiesto úplnej zmeny smeru sa rozhodol rozšíriť existujúce produktové portfólio o nový nástroj zameraný na rozvoj komunikačných zručností zamestnancov, najmä obchodníkov, tím lídrov a zákazníckej podpory.

Impulz prišiel po rozhovoroch so zákazníkmi, z ktorých vyplynulo, že firmy majú výrazne vyššie rozpočty na vzdelávanie než na nástroje pre firemnú kultúru. Personeo tak vzniklo ako odpoveď na konkrétny problém, za ktorý sú firmy ochotné platiť.

Slovenská ekonomika sa dostáva do vážnych problémov

SaS chce zachrániť slovenskú ekonomiku: Naša krajina potrebuje „ťahák“, reaguje analytik Vlachynský

SaS tvrdí, že slovenská ekonomika sa dostáva do vážnych problémov a zaostáva za krajinami V4. Podľa strany za to môže nečinnosť vlády, rastúce dane, odvody aj regulácie, ktoré zhoršujú podnikateľské prostredie a oslabujú životnú úroveň ľudí.

Branislav Gröhling upozorňuje, že za posledné dva roky rastú najmä ceny, dane a výdavky štátu, kým platy a životná úroveň stagnujú. Strana preto navrhuje viacero ekonomických zmien.

SaS zároveň tvrdí, že návrhy vychádzajú aj z rozhovorov s podnikateľmi po celom Slovensku. Tí podľa strany upozorňujú na nespravodlivý systém, vysoké zaťaženie a rastúcu motiváciu presúvať výrobu či podnikanie do zahraničia. Strana varuje aj pred odchodom mladých talentovaných ľudí, ak sa ekonomické podmienky nezlepšia.

Politológ Tomáš Koziak pre Startitup uviedol, že SaS sa dlhodobo profiluje ako strana odborníkov na ekonomiku, čo jej dáva výhodu pri oslovovaní pravicovo-liberálnych voličov. Zároveň však upozorňuje, že aj dobré ekonomické návrhy musia byť politicky priechodné, aby sa ich podarilo presadiť.

Lepšia ochrana dovolenkárov

Cestovka ti musí vrátiť peniaze do 14 dní: Platiť to bude v konkrétnej situácii (NOVÉ PRAVIDLÁ)

Európsky parlament schválil nové pravidlá, ktoré majú lepšie chrániť ľudí pri kúpe dovolenky. Reagujú na chaos počas pandémie aj na krachy cestoviek, po ktorých mnohí klienti čakali na peniaze márne. Cieľom je, aby spotrebitelia neprišli o úspory ani pri nákupe cez internet.

Nová smernica ruší prax nanútených poukážok. Ak cestovka ponúkne voucher, zákazník ho môže odmietnuť a žiadať vrátenie peňazí do 14 dní. Zároveň sa rozširuje možnosť bezplatného storna aj na mimoriadne okolnosti v mieste odchodu alebo na trase a jasnejšie sa určuje, ktoré online kombinácie služieb sa budú považovať za balík s plnou ochranou.

Zmeny sa dotknú aj online platforiem a majú zrýchliť vrátenie peňazí pri zrušení zájazdu či krachu cestovky. Význam nových pravidiel ukázal aj pád slovenskej HappyTravel, po ktorom mnohí klienti nedostali späť celú sumu. Úplná účinnosť smernice sa očakáva od marca 2029.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti