Slováci míňajú stovky eur na kolagén, detoxy či spaľovače tukov. „Je to úplne zbytočné,“ tvrdí biochemička

Slováci míňajú na výživové doplnky stovky eur ročne. Kolagénové drinky, probiotiká, šumivé vitamíny, detoxikačné čaje či spaľovače tukov neustále zapĺňajú sociálne siete. Mnohí siahajú po doplnkoch v nádeji, že im pomôžu zlepšiť zdravie alebo urýchlia cestu k vysnívanej postave.

Biochemička Lenka Hrobárová, ktorá je autorkou projektu Skúmavka, však upozorňuje, že mnohé z najpredávanejších produktov stoja na marketingu, nie na skutočných účinkoch.

Kam sa naozaj dostane kolagén?

Kolagén patrí medzi suverénne najpredávanejšie doplnky na Slovensku. Výrobcovia ho ponúkajú vo forme prášku, kapsúl aj ochutených drinkov, pričom obaly sľubujú pevnejšiu pleť, hustejšie vlasy, silnejšie nechty a mladistvý vzhľad bez vrások. Realita je však celkom iná.

„Kolagén, ktorý prijmeme, nevieme nasmerovať tam, kam by sme chceli,“ vysvetľuje Hrobárová. „Ak užijeme natívny kolagén, rozloží sa na jednotlivé aminokyseliny. Telo ich následne použije na tvorbu bielkovín, ktoré práve potrebuje, čo môže byť kolagén, ale aj stovky iných bielkovín.“

Hydrolyzovaný kolagén podľa nej vykazuje o niečo zaujímavejší profil. „Niektoré výskumy naznačujú, že môže stimulovať tvorbu nového kolagénu v tkanive, ktoré ho práve potrebuje. Pokojne to však môže byť opotrebované koleno. Takže opäť žiadny zázrak,“ vysvetľuje biochemička.

„Najlepšie, čo môžeme pre pokožku urobiť, je neničiť si ju a chrániť kolagén, ktorý už máme. Nepotrebujeme dopĺňať niečo, čo nezničíme,“ dopĺňa.

Ultrafialové žiarenie stojí približne za 80 % starnutia pokožky. Ochrana pred slnkom pomocou SPF tak predstavuje oveľa efektívnejšiu investíciu než kolagénový nápoj. Tvorbu vlastného kolagénu podporí vyvážená strava s dostatkom bielkovín a vitamínu C, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri jeho syntéze. „Pre mladé ženy to úplne stačí. Kolagénové drinky im neprinesú žiadny zázrak.“

Kedy probiotiká skutočne pomáhajú?

Črevný mikrobióm sa stal hviezdou poslednej dekády a prenikol z vedeckých laboratórií až do reklám na jogurty, kapsuly či prášky. Zdravá črevná mikroflóra ovplyvňuje imunitu, trávenie aj psychiku a zohráva dôležitú úlohu pri fungovaní celého organizmu. Mnohí ľudia preto siahajú po probiotikách v presvedčení, že si nimi automaticky zlepšia zdravie alebo „opravia“ črevá po období stresu či nevhodnej stravy.

Hrobárová však upozorňuje, že probiotiká nemožno vnímať ako univerzálnu poistku zdravia. „Každý z nás má unikátny mikrobiálny profil, preto môže rovnaký produkt pôsobiť u každého inak. U zdravého človeka bez tráviacich či imunitných ťažkostí nemožno čakať zásadné zmeny,“ hovorí Hrobárová.

zdroj: Archív/Lenka Hrobárová

Existujú však situácie, kedy probiotiká dávajú zmysel. Typickým príkladom je užívanie antibiotík. Tie síce ničia škodlivé baktérie, ktoré spôsobujú infekciu, no zároveň zasahujú aj prospešné mikroorganizmy, čím narúšajú rovnováhu črevného mikrobiómu.

Hrobárová odporúča probiotiká aj pred cestovaním do exotických krajín, kde sa človek stretáva s vyšším rizikom tráviacich problémov. „Často nie sme zvyknutí na lokálne bakteriálne prostredie. Probiotiká môžu posilniť obranyschopnosť čreva a zachrániť dovolenku.“ Svoje miesto majú aj pri ochoreniach ako IBS či Crohnova choroba, kde môžu pomôcť stabilizovať črevné prostredie.

Pri výbere produktu biochemička zdôrazňuje transparentnosť. „Na obale musí byť uvedený rod, druh aj konkrétny kmeň baktérie. Rovnako počet baktérií, ktorý by mal výrobca deklarovať do konca trvanlivosti. A ak výrobca sľubuje špeciálne liečivé účinky, zbystrila by som pozornosť.“

Pri vitamínoch a mineráloch rozhoduje forma

Šumivé vitamínové tablety pôsobia moderne, prakticky a „ľahko vstrebateľne“. V skutočnosti však záleží na type vitamínu. „Vitamíny rozpustné vo vode, teda vitamín C a skupina B, sa v tejto forme vstrebávajú relatívne dobre. Problém nastáva pri vitamínoch rozpustných v tukoch – D, E, K, A. Tie potrebujú na vstrebávanie tuk. Rozpustiť ich vo vode preto naozaj nie je vhodné,“ vysvetľuje biochemička.

Pri mineráloch rozhoduje konkrétna forma. Organické soli a cheláty vykazujú lepšiu vstrebateľnosť a častejšie sa nachádzajú v tabletách než v šumivých prípravkoch.

Hrobárová odporúča opatrnosť aj pri multivitamínoch obsahujúcich viaceré minerály. „Niektoré minerály sa vstrebávajú cez rovnaké transportéry. Ak ich skombinujeme, môžu si navzájom konkurovať a telo ich potom nedokáže efektívne využiť,“ vysvetľuje odborníčka. „Ide najmä o takzvané dvojmocné katióny – vápnik, železo, meď a horčík, ktoré odporúčam užívať radšej zvlášť,“ dodáva.

Každý organizmus funguje inak, má odlišné potreby, zdravotný stav, životný štýl aj stravovacie návyky. To, čo pomôže jednému človeku, nemusí priniesť rovnaký účinok druhému. Namiesto univerzálnych „balíčkov pre všetkých“ dáva väčší zmysel zamerať sa na konkrétny nedostatok alebo rizikovú oblasť.

„Málokto sa stravuje dokonale. Zoberme si napríklad vitamín D. Jeho zdrojom sú ryby, no len málo ľudí ich konzumuje trikrát týždenne. V takom prípade je úplne v poriadku dopĺňať vitamín D pomocou doplnkov a tak by to malo byť aj pri iných vitamínoch. Najlepšie je sledovať vlastný jedálniček a ideálne si dať zmerať hladiny vitamínov v krvi.“

Je detox iba marketing alebo realita?

Detoxikačné kúry, čaje na „čistenie pečene“ či produkty sľubujúce odkyslenie organizmu sa pravidelne vracajú do módy. Každých pár rokov zaplavia sociálne siete nové výzvy, ktoré majú telo zbaviť toxínov. Výrobcovia pracujú s výrazmi ako „zanesený organizmus“ či „unavená pečeň“ a ponúkajú jednoduché riešenie v podobe bylinných zmesí, štiav alebo práškov rozpustných vo vode.

Čo z toho je však pre zdravého človeka absolútne zbytočné? „Jedným slovom všetko,“ odpovedá Hrobárová. „Nič z toho reálne nepotrebujeme a na všetko máme naše telo a naše orgány.“

Pečeň, obličky a pľúca pracujú nepretržite na udržiavaní vnútorného prostredia. Ak fungujú správne, organizmus si s toxínmi poradí sám. „Detox podporíme tak, že sa budeme o tieto orgány starať vyváženou stravou, elimináciou alkoholu a fajčenia a pravidelným pohybom.“

Takýto prístup síce nepôsobí atraktívne ako „detox s rýchlym výsledkom“, no prináša skutočný efekt.

Odborníčku znepokojujú aj extrémne praktiky, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach. „Dnešné trendy prinášajú tie najšialenejšie formy detoxov. Ľudia sú schopní vyvolať si horúčku, hnačku či zvracanie, čo má od zdravého prístupu k telu naozaj ďaleko.“

Má zmysel investovať do spaľovačov tukov?

Kategória „fat burners“ patrí takisto medzi najvýnosnejšie segmenty trhu. „Spaľovače tukov sú výborný marketingový ťah. A tam sa ich prínos často končí,“ hovorí biochemička.

Mnohé z týchto produktov obsahujú látky, ktoré zvyšujú prekrvenie alebo potenie. Človek tak nadobudne falošný pocit, že telo intenzívne spaľuje tuk. „V skutočnosti však človek stráca vodu, nie tuk. Účinok na redukciu telesného tuku sa pri väčšine produktov nepreukázal.“

Jedinú skupinu s doloženým efektom predstavujú prípravky obsahujúce kofeín. Aj tu však odborníčka ponúka jednoduchšiu a lacnejšiu alternatívu. „V takom prípade si radšej dajte kávu.“

Populárne sú aj doplnky na spomalenie starnutia, ako NAD, NMN či fisetín, ktoré zaplavujú biohackerské komunity, pričom priaznivci ich označujú za prelom v oblasti predlžovania života. Hrobárová však aj v tomto prípade volí opatrnosť. „Ide o relatívne nové doplnky, ku ktorým zatiaľ nemáme dostatok kvalitných dôkazov,“ hovorí.

„Väčšina štúdií zatiaľ preukázala účinky iba na zvieratách. Pre ľudí to však vôbec nemusí platiť. Taktiež bude trvať roky, kým sa prejaví sľubovaná dlhovekosť,“ uzatvára Hrobárová.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing