Slováci nepijú kávu správne. Prichádzajú o jej účinky na dlhovekosť, tvrdí svetoznámy biohacker

Kto sleduje trendy v oblasti biohackingu už o Bryanovi Johnsonovi určite počul. Vizionársky milionár sa rozhodol pre experiment, aký nemá v modernej histórii obdobu. Na vlastnom tele skúma hranice ľudskej dlhovekosti, pričom investuje milióny dolárov ročne do špeciálnych protokolov a krvných testov.

Káva v tomto príbehu zohráva zaujímavú rolu. Kedysi sa jej striktne vyhýbal, pretože veril, že takýto stimulant môže narušiť jeho cirkadiánny rytmus. Nové zistenia ho nedávno prinútili prehodnotiť svoj postoj – nie však bez dôležitého „ale“.

Prelomová štúdia mení pohľad na kávu

Vo svojom najnovšom videu sa Bryan Johnson obracia na rozsiahlu analýzu Tulane University v Louisiane. Výskumníci spracovali údaje 40 725 dospelých Američanov z dlhodobého národného prieskumu NHANES, ktorý prebiehal v rokoch 1999 až 2018.

Z dát vyplynulo, že ľudia, ktorí pravidelne pili kávu, mali o 16 % nižšie riziko úmrtia z akejkoľvek príčiny a o 31 % nižšie riziko ochorení srdca a ciev v porovnaní s tými, ktorí sa jej vyhýbali. Výhody sa však neviažu len na samotnú kávu, ale predovšetkým na jej načasovanie.

Výskumníci totiž zistili, že benefity kávy sa objavujú len vtedy, keď ju človek pije v prvej polovici dňa. Ak ju popíja počas celého dňa alebo večer, pozitívny účinok sa vytráca.

Prečo sa to deje? Jedna z najsilnejších hypotéz hovorí, že káva vypitá popoludní alebo večer narúša cirkadiánne rytmy, znižuje kvalitu spánku a zasahuje do hormonálnej rovnováhy.

Inými slovami, kofeín môže v nesprávny čas preprogramovať biologické hodiny tela. „Naše výsledky ukazujú, že nezáleží len na tom, či kávu pijete alebo koľko jej vypijete, ale aj na tom, kedy ju pijete,“ hovorí Dr. Lu Qi, hlavný autor štúdie, pre portál Daily Mail. Zároveň dodal, že práve načasovanie pitia kávy je faktor, ktorý by sa mal v budúcnosti stať súčasťou výživových odporúčaní.

Bryan Johnson, ktorý s obľubou spája vedecké dáta so svojím prístupom k dlhovekosti, tento poznatok okamžite premenil na praktické odporúčanie. Podľa neho sa mnohí ľudia pripravujú o pozitívne účinky kávy tým, že po nej siahajú v čase, keď telo volá po oddychu, nie po stimulácii.

„Ak si dávate kávu popoludní len preto, aby ste udržali oči otvorené, možno prichádzate o jej benefity pre dlhovekosť,“ hovorí Johnson vo videu. Kofeín má polčas rozpadu približne päť až šesť hodín. To znamená, že šálka kávy o tretej popoludní zanechá o deviatej večer v tele ešte polovicu účinnej látky.

Tento „zvyškový kofeín“ znižuje kvalitu spánku a narúša procesy obnovy buniek, ktoré sú pre zdravie a dlhovekosť kľúčové. „Ak som to ešte nepovedal dosť jasne, spánok je číslo jeden pre vaše celkové zdravie,“ upozorňuje Johnson.

Dva roky života navyše

Káva nie je len stimulant. Každé zrnko obsahuje viac než sto druhov polyfenolov – rastlinných zlúčenín, ktoré fungujú ako antioxidanty. Polyfenoly tlmia zápalové reakcie, chránia nervové bunky pred oxidačným stresom a aktivujú proces známy ako autofágia. Počas neho telo rozkladá poškodené bunkové komponenty, aby ich nahradilo novými. Práve vďaka tomu sa káva dostáva do centra výskumu dlhovekosti.

Spojenie kávy a dlhovekosti posilňuje aj rozsiahly výskum Univerzity v Coimbre v Portugalsku, ktorý zhromaždil a analyzoval výsledky 85 vedeckých štúdií z Európy, Ameriky, Austrálie a Ázie. Cieľom bolo pochopiť, ako káva ovplyvňuje dĺžku a kvalitu ľudského života. Vedci porovnávali nielen úmrtnosť, ale aj výskyt chronických chorôb a celkovú funkčnú vitalitu.

Ukázalo sa, že konzumácia približne troch šálok kávy denne súvisí s predĺžením života o takmer dva roky. Káva pritom neprináša iba dlhšie trvanie života, ale aj dlhšie trvanie zdravia. Výskumníci hovoria o fenoméne „predĺženia zdravia“ – o rokoch, ktoré človek prežije aktívne, bez závažných ochorení, s plnou mentálnou aj fyzickou výkonnosťou.

Vedecké výskumy zároveň naznačujú, že káva ovplyvňuje aj prostredie, v ktorom sa rodí imunita – črevný mikrobióm. Vedci identifikovali špecifický kmeň prospešných baktérií, Lactobacillus asaccharolyticus, ktorý sa častejšie vyskytuje u ľudí pijúcich kávu. Zaujímavé je, že tento efekt sa neobjavil len u konzumentov kofeínovej kávy, ale aj u tých, ktorí siahajú po bezkofeínovej verzii.

Význam tohto objavu nemožno podceniť. V črevách sa nachádza viac ako 70 % imunitných buniek a ich aktivitu výrazne ovplyvňuje zloženie mikroflóry. Zdravé črevné prostredie chráni telo pred infekciami, zmierňuje následky antibiotickej liečby a ovplyvňuje dokonca aj riziko obezity, cukrovky či srdcovocievnych ochorení. Káva sa v tomto kontexte javí ako prirodzený modulátor mikrobiómu, ktorý podporuje odolnosť a celkovú vitalitu.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking