Slováci nie sú takí alkoholici, ako sa vo svete hovorí. Najnovšie dáta z EÚ ukazujú prstom na nečakanú krajinu

  • Priemerný 15-ročný obyvateľ EÚ vypije ročne asi 190 litrov piva alebo 80 litrov vína
  • Česi majú mierny nárast spotreby alkoholu, u nás spotreba klesla
sladene napoje
Ilustračná snímka Unsplash/Francesco Gallarotti
  • Priemerný 15-ročný obyvateľ EÚ vypije ročne asi 190 litrov piva alebo 80 litrov vína
  • Česi majú mierny nárast spotreby alkoholu, u nás spotreba klesla

V podstate každý lekár ti povie, že pri zvýšenej spotrebe alkoholu stúpa aj pravdepodobnosť vzniku karcinogénnych chorôb. Zdravotnícke úrady preto vyzývajú ľudí, aby s metlou ľudstva prestali, alebo aspoň obmedzili jej spotrebu.

„Žiadna úroveň konzumácie alkoholu nie je pre naše zdravie bezpečná. Množstvo alkoholu, ktoré vypijeme, je však stále významné. Riziko pre zdravie človeka požívajúceho alkohol začína od prvej kvapky akéhokoľvek alkoholického nápoja,“ cituje z varovania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) portál CNA.

Ako to poznáš možno aj z vlastnej skúsenosti, niekedy je to ťažšie, ako sa zdá. Čoraz častejšie sa ľudia vzdávajú alkoholu aspoň v januári, vďaka čomu vzniklo pomenovanie „Suchý január“.

Určitú nádej na lepšie časy dáva najnovšia správa WHO, o ktorej informuje portál Euronews. V prvom rade je ale nutné zadefinovať si celkovú spotrebu alkoholu.

Ide o ročný predaj čistého alkoholu v litroch na osobu vo veku 15 a viac rokov. Alkoholické nápoje sa premieňajú na čistý alkohol. Údaje v najnovšej správe nezahŕňajú neevidovanú spotrebu alkoholu, ako je domáca alebo nelegálna výroba.

Za posledné štyri desaťročia spotreba klesá, ale tempo sa spomalilo

Portál The Drink Business uvádza, že spotreba alkoholu v rámci celej Európskej únie klesla o 0,5 litra, ale napriek tomu niektoré krajiny zaznamenali nárast. Údaje načrtli, že celková spotreba alkoholu na osobu staršiu ako 15 rokov za posledné štyri desaťročia klesla o 2,9 litra – z 12,7 litra v roku 1980 na 9,8 litra v roku 2020, čo predstavuje pomerne významný pokles o 23 %.

V skutočnosti však bol zaznamenaný výrazný pokles najmä medzi rokmi 1980 (12,7 litra) a 2000 (10,5 litra), ale podľa zistení WHO sa v nasledujúcich dvoch desaťročiach tento trend spomalil.

Spotreba alkoholu v Európe, ktorá zahŕňa 53 krajín vrátane Ruska a okolitých krajín, klesla z 12 litrov v roku 2000 na 9,5 litra v roku 2020, čo zodpovedá poklesu o 2,5 litra (21 %). Napriek tomuto poklesu WHO upozornila, že Európa má stále najvyššiu úroveň spotreby alkoholu na osobu na svete. 9,5 litra alkoholu zodpovedá 190 litrom piva, 80 litrom vína alebo 24 litrom liehovín.

Najviac sa pije v Lotyšsku, najmenej v Turecku

Podľa najnovších údajov medzi rokmi 2010 a 2020 spotreba alkoholu klesla v 25 krajinách, na druhej strane sa zvýšila v 11 krajinách. Najvyšší pokles spotreby alkoholu v tomto období zaznamenali Írsko a Litva. V oboch krajinách klesla o 2,1 litra, sú tesne nasledované Španielskom a Gréckom (obe 2 litre).

V súlade s týmito zostupnými tendenciami, správa WHO ukázala, že Holandsko, Francúzsko, Cyprus a Fínsko tiež zaznamenali poklesy o viac ako 1,5 litra. Množstvo poklesu sa pohybovalo od jedného litra do 1,5 litra aj v Srbsku, Belgicku, Chorvátsku, Dánsku, Švajčiarsku či Nemecku. Čo sa týka Slovenska, medzi rokmi 2010 a 2020 sme zaznamenali minimálny pokles (z 10,1 na 9,9 litra).

Naopak, podľa WHO bol najvyšší nárast zaznamenaný v Lotyšsku, kde spotreba alkoholu vzrástla o 2,3 litra a zaznamenala najvyšší nárast percentuálnej zmeny o 23,5 %. Euronews dopĺňa, že značný nárast vykázali aj Bulharsko (1,4 litra), Malta (1,1 litra), Rumunsko a Poľsko (obe 1 liter). Nárast nad 0,5 litra bol aj v Nórsku, Taliansku a na Islande. V Česku zaznamenali mierny nárast z 11,4 na 11,6 litra.

Správa tiež podotýka, že aj úroveň vzdelania je dôležitá pri nadmernom pití. Ľudia s nižšou úrovňou vzdelania nemajú v krajinách EÚ, okrem Lotyšska, vyššiu mieru nadmerného občasného pitia.

V priemere 12,5 percenta ľudí s nižším ako stredoškolským vzdelaním uviedlo pravidelné pitie v porovnaní s 20 percentami alebo viac ľuďmi s aspoň vyšším stredoškolským (22,3 percenta) alebo terciárnym vzdelaním (20,2 percenta).

Prekladaná správa tento fenomén vysvetľuje takto: „Alkohol je dostupnejší pre ľudí s vyšším vzdelaním a vyššími príjmami. Keď sa však pozrieme na škody súvisiace s alkoholom, záťaž je väčšia pre ľudí s nižším sociálno-ekonomickým postavením.“ 

Mnohé európske krajiny zaviedli celý rad pravidiel a opatrení na obmedzenie konzumácie alkoholu, ako napríklad zdaňovanie, obmedzenia dostupnosti alkoholu a zákazy reklamy na alkohol. Ich účinnosti však podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) bráni slabá implementácia v praxi a obmedzené zdroje. 

Zdroje: Euronews, The Drink Business, CNA

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá