Slováci opúšťajú rodičov až po tridsiatke: Len jedna krajina v EÚ je na tom horšie

Mladí Slováci a Slovenky zostávajú bývať s rodičmi až do 31 rokov, čo predstavuje druhý najvyšší vek v celej Európskej únii. Najnovšie údaje z Eurostatu za rok 2024 potvrdzujú tento dlhodobý trend, ktorý Slovensko zaraďuje hneď za Chorvátsko – jedinú krajinu, kde mladí odchádzajú z domu ešte neskôr.

Európsky priemer pritom dosahuje len 26 rokov, čo znamená, že naši mladí sa osamostatňujú o celých päť rokov neskôr než ich európski rovesníci. Informuje o tom makroekonomický analytik Matej Horňák zo Slovenskej sporiteľne. 

Trh bez nájomných bytov brzdí osamostatnenie

Za neskoré osamostatňovanie nemôže lenivosť mladých ani obľuba „mama hotelov“. Kľúčovým problémom Slovenska zostáva špecifická štruktúra nášho realitného trhu. Až 93 % Slovákov žije vo vlastných nehnuteľnostiach, pričom dve tretiny z nich dokonca bez hypotéky. Táto vysoká miera vlastníctva charakterizuje postkomunistické krajiny, kde možnosť výhodne odkúpiť štátne byty v 90. rokoch zásadne ovplyvnila štruktúru bývania.

Mladý človek, ktorý túži po samostatnosti, často nemá inú alternatívu než kúpu vlastnej nehnuteľnosti. Tento proces si vyžaduje nemalú finančnú prípravu – najprv musí nájsť stabilné zamestnanie s dostatočným príjmom, následne nazbierať financie na spoluúčasť k hypotéke (často desaťtisíce eur) a nakoniec zvládať pravidelné splácanie hypotéky aj všetkých ďalších výdavkov spojených s bývaním.

V severských krajinách ako Fínsko či Dánsko, kde sa mladí osamostatňujú už okolo 21-22 rokov, funguje rozvinutý trh s nájomným bývaním, ktorý umožňuje rýchly a finančne menej náročný vstup do samostatného života.

Rodové rozdiely: muži ostávajú doma dlhšie

Štatistiky odhalili zaujímavý fenomén – takmer vo všetkých krajinách EÚ opúšťajú muži rodičovský domov neskôr než ženy. Kým priemerný európsky muž zostáva s rodičmi do 27 rokov, ženy odchádzajú už v 25 rokoch. Na Slovensku tento rozdiel ešte výraznejšie vyčnieva – muži zostávajú doma priemerne až do 32 rokov, zatiaľ čo ženy odchádzajú približne v 30 rokoch.

Pri interpretácii týchto údajov treba zohľadniť metodológiu Eurostatu. Nejde len o fyzické opustenie rodičovského domu, ale o formálne osamostatnenie. Napríklad študenta žijúceho na internáte, ktorý má stále trvalý pobyt u rodičov, štatistika nepovažuje za osamostatneného. Preto hovoríme skôr o „osamostatňovaní sa“ než o samotnom odchode.

Ekonomické dôsledky a nižšia pracovná mobilita

Silná orientácia na vlastnícke bývanie spôsobuje ekonomickú neefektívnosť na trhu práce. Vlastníci nehnuteľností vykazujú nižšiu ochotu sťahovať sa za prácou. Mladý človek, ktorý si kúpi byt v rodnom meste a začne splácať hypotéku, oveľa ťažšie prijme ponuku práce v inom regióne alebo v zahraničí.

Ekonomická teória tento jav nazýva „alokácia zdrojov a talentu“. Rozvinutý trh nájomného bývania zvyšuje mobilitu pracovnej sily, čo umožňuje efektívnejšie umiestniť ľudský potenciál tam, kde ekonomika najviac potrebuje. Krajiny s dostupným nájomným bývaním preto často vykazujú vyššiu pracovnú mobilitu a dynamickejší trh práce.

Riešenia pre skoršie osamostatnenie

Aktuálna rekordne nízka nezamestnanosť na Slovensku vytvára priaznivé podmienky na trhu práce, čo samo osebe však problém nevyrieši. Kľúčom k skoršiemu osamostatneniu mladých by mohol byť rozvoj trhu s nájomným bývaním vrátane tzv. štartovacích bytov. Tieto cenovo dostupné možnosti bývania, často s podporou verejného sektora, pomáhajú mladým ľuďom v začiatkoch samostatného života.

Ďalšie prekážky osamostatnenia predstavujú vysoké ceny nehnuteľností a ich celkový nedostatok. Riešením by mohla byť nielen intenzívnejšia výstavba nových bytov, ale aj prehodnotenie stavebných predpisov a územných plánov pre efektívnejšiu bytovú výstavbu.

K skoršiemu osamostatneniu by nepriamo prispelo aj zlepšenie kvality vzdelávania a zvýšenie finančnej gramotnosti. Lepšie vzdelaní mladí ľudia majú vyšší potenciál získať lepšie platené pozície, čo im následne umožní rýchlejšie financovanie samostatného bývania.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika