Slováci pocítia náklady na dekarbonizáciu: Ceny energie aj renovácie budov vzrastú

Európska komisia oznámila ambiciózny plán, ktorý sa týka klímy. Jeho cieľom je zníženie emisií skleníkových plynov v celej EÚ o 90 % do roku 2040, informuje agentúra TASR. 

Eurokomisár pre oblasť klímy Wopke Hoekstra označil tento návrh za dôkaz pokračujúceho úsilia o dekarbonizáciu: „Sme ambiciózni. Sme pragmatickí. Sme flexibilní.“ Komisia pritom nadväzuje na už platný cieľ znížiť emisie do roku 2030 o 55 % a dosiahnuť klimatickú neutralitu do polovice storočia.

Nový návrh predstavili v stredu v Bruseli európsky komisár Wopke Hoekstra a podpredsedníčka Komisie Teresa Riberová. Návrh zároveň umožňuje členským štátom istú mieru flexibility.

Od roku 2036 si budú môcť štáty „odpočítať“ až tri percentá emisií prostredníctvom medzinárodného obchodovania s uhlíkovými certifikátmi.

Podľa Hoekstru však nejde o zníženie ambícií, ale o praktický nástroj: „Z pohľadu planéty nie je rozdiel, kde sa emisie vypúšťajú alebo nevypúšťajú.“

Náklady, ktoré pocítia aj Slováci

Hoci Komisia zdôrazňuje, že transformácia má byť spravodlivá a podporovaná mechanizmami ako Sociálny klimatický fond, obyvatelia EÚ, vrátane Slovákov, pravdepodobne pocítia jej finančné dôsledky.

Zvýšiť by sa mohli ceny kúrenia či leteniek, keďže letecké spoločnosti budú premietať náklady na udržateľné palivá do cien. Združenie Airlines for Europe odhaduje, že úplná dekarbonizácia európskeho letectva by do roku 2050 mohla stáť 2,4 bilióna eur, informuje Euractiv. 

Domácnosti čaká aj renovácia budov a prechod z plynových kotlov na tepelné čerpadlá. Aj keď dlhodobo môžu tieto opatrenia znížiť výdavky na energiu, pre mnohých ide o významné počiatočné investície.

Problémom však je, že väčšina členských štátov, vrátane Slovenska, zmeškala termín na predloženie národných plánov, ktoré sú potrebné na čerpanie prostriedkov zo Sociálneho klimatického fondu.

Doprava ako najväčšia výzva

Jedným z najťažších sektorov na transformáciu je doprava, ktorej emisie od 90. rokov stúpajú. Podľa mimovládnej organizácie Transport and Environment by práve tento sektor mohol do roku 2030 tvoriť až 45 % všetkých emisií EÚ. Aj preto sa považuje za kľúčový pre dosiahnutie klimatických cieľov.

Zavádzanie elektrických vozidiel síce postupuje, no bez masívnej investície a podpory verejnosti ostane nedostatočné. Vlády by mali podľa environmentálnych organizácií klásť dôraz aj na rozvoj verejnej dopravy, pešej a cyklistickej infraštruktúry, a znižovanie potreby cestovania pomocou digitálnych riešení.

Obavy z prílišnej flexibility

Hoci používanie medzinárodných uhlíkových kreditov má uľahčiť splnenie cieľa, niektorí odborníci varujú, že tento krok môže podkopať domáce úsilie o dekarbonizáciu, píše ďalej Euractiv. Europoslanec Mohammed Chahim upozorňuje: „Odvetvie čistých technológií v EÚ má najväčší prospech, keď sa investície EÚ do klímy realizujú v Európe, a nie v zahraničí.“

Podobne aj zástupca Greenpeace Thomas Gelin varuje pred oslabovaním motivačných mechanizmov: „S efektívne nižším domácim cieľom bude menej podnetov pre podniky a komunity v Európe, aby implementovali riešenia, ktoré potrebujeme.“

Európska komisia však tvrdí, že navrhnutý mechanizmus bude „overiteľný a kontrolovateľný“ a umožní podporovať cielené projekty prostredníctvom dôveryhodných nástrojov.

Záverečné znenie klimatického cieľa a jeho implementácia sa ešte bude vyjednávať medzi členskými štátmi a Európskym parlamentom. Výsledok týchto rokovaní ukáže, nakoľko sa podarí skĺbiť ekologické ambície s ekonomickou a sociálnou realitou.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika