Slováci pracujú najviac hodín v EÚ: Skrátený pracovný týždeň je nevyhnutnosť, tvrdia odborári

Zavedenie skráteného pracovného týždňa je všeobecne čoraz viac komunikovanou témou v spoločnosti naprieč celým svetom. A platí to aj pre Slovákov.

Konfederácia odborových zväzov (KOZ) opäť otvára diskusiu o zavedení štvordňového pracovného týždňa na Slovensku, informuje RTVS.

Tento krok by mal podľa odborárov zohľadniť súčasné spoločenské zmeny a výzvy, vrátane tých, ktoré vznikli v dôsledku pandémie koronavírusu.

Skrátený pracovný týždeň zvyšuje produktivitu

Monika Uhlerová, prezidentka KOZ, zdôraznila v reportáži pre RTVS aktuálnosť tejto témy a jej potenciálne pozitívne účinky na slovenskú spoločnosť.

„Keďže hovoríme o globalizovanom svete, a v podstate aj o globalizovanom trhu práce, tak je vysoko aktuálna vo všetkých krajinách. Aj keď sa častokrát sa stretávame s názorom, že pracovný čas je možné skracovať všade, len na Slovensku nie,“ ozrejmila Uhlerová.

Odborári pevne stoja za názorom, že skrátenie pracovného týždňa je nevyhnutné aj v kontexte rýchlej digitalizácie, technologických zmien a potreby zvýšiť produktivitu práce. Taktiež upozorňujú na význam ekologických aspektov a potrebu prispieť k riešeniu klimatických zmien.

„Je dôležité pochopiť, že skracovanie pracovného času nie je len otázkou pohodlia, ale aj ekonomickej nevyhnutnosti,“ dodala pre RTVS prezidentka KOZ.

Mladí ľudia odmietajú stále pracovať. Plán predĺžiť pracovnú dobu vyvolal vzburu

Slováci odpracujú najviac hodín

Práve Slovensko je podľa slov Uhlerovej tou krajinou v Európskej únii, v ktorej ľudia pracujú najdlhšie a odpracovávajú najviac hodín.

„U nás pretrváva mylná predstava, že čím viac hodín zamestnanci odpracujú, tým je vyššia produktivita práce. Štatistiky úspešných ekonomík ukazujú, že práve krajiny s najnižším počtom odpracovaných hodín, avšak s vysokou mierou investícii do inovácií a do nových moderných technológií majú aj najvyššiu produktivitu práce. Tým pádom si môžu dovoliť aj oveľa vyššie mzdy,“ nechala sa počuť Uhlerová.

Tento model práce má podľa prezidentky KOZ svoje korene v ekonomickej stratégii 90. rokov. Tá sa zameriavala na prilákanie zahraničných investícií, udržiavanie nízkych miezd a využívanie lacnej pracovnej sily. Tento prístup však dnes už považujú za zastaraný a neudržateľný.

„Musíme preskúmať nový ekonomický model, ktorý bude zohľadňovať súčasné výzvy a potreby našej spoločnosti,“ dodala Monika Uhlerová v reportáži.

Strach o krach ekonomiky

Jedným z hlavných problémov spojených so skracovaním pracovného týždňa sú podľa nej mýty a obavy týkajúce sa vplyvu zmeny na ekonomiku. Uhlerová však poukázala na to, že podobné obavy existovali aj pri predchádzajúcich veľkých spoločenských zmenách.

Konštatovala, že: „Pred 105 rokmi sme diskutovali o zavedení osemhodinového pracovného dňa a v roku 1968 o zrušení pracovných sobôt. V oboch prípadoch sa obávali o negatívne dôsledky pre ekonomiku, no nič sa nestalo. Dôležité je mať na pamäti, že spokojní, zdraví a produktívni zamestnanci prispievajú k prosperite podnikov aj celej spoločnosti.“

Odborári zdôrazňujú, že v súčasnosti sa dostatočne nediskutuje dostatočne o potrebných témach, ktoré by mohli zlepšiť kvalitu života zamestnancov. Treba sa údajne venovať aj takým otázkam, ako je rozdeľovanie práce, flexibilný pracovný čas a možnosť práce na diaľku, aby aj na Slovensku vzniklo moderné pracovné prostredie.

Monika Uhlerová považuje za dôležité, aby sa táto téma stala aj politickým záujmom. V minulosti už vznikli tendencie snažiace sa o „stlačenie“ piatich pracovných dní do štyroch. To sa však podľa prezidentky Konfederácie odborových zväzov ukázalo neefektívnym.