Slováci pracujú o 2 hodiny menej ako pred pandémiou. Klasický 40-hodinový týždeň je minulosťou

Slováci dnes trávia v práci menej času než pred pandémiou. Presnejšie – priemerne je to každý týždeň o dve hodiny menej ako v roku 2019. Vyplýva to z najnovšej analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP). Aj keď sa zamestnanosť po covide prekvapivo rýchlo pozbierala, naše pracovné kalendáre sa na pôvodný režim už nevrátili.

Pandémia tak nebola začiatkom, ale urýchlením trendu, ktorý Európu sprevádza celé desaťročia: ľudia pracujú kratšie. Slovensko zažíva jeden z najvýraznejších prepadov v rámci celej Európskej únie. Zmena je plošná – týka sa prakticky všetkých profesií, sektorov aj vekových skupín.

Faktory, ktoré by ju vedeli „vysvetliť“, napríklad presun ekonomiky k odvetviam s kratšou pracovnou dobou, hrajú iba minimálnu rolu. Napriek rýchlemu poklesu však stále pracujeme viac ako priemerní Európania. Nasledujúce roky však prinesú ďalšie skracovanie – či chceme alebo nie.

Európania pracujú menej už 30 rokov

Znižovanie počtu odpracovaných hodín nie je nový fenomén. Za posledné tri desaťročia sa priemerný počet odpracovaných hodín na zamestnanca v EÚ znížil viac ako o 7 %. Bežný Európan teda počas týždňa odpracuje o 2,6 hodiny menej, ako v roku 1995. Najväčší pokles majú na konte krajiny ako Írsko, Estónsko a Maďarsko – no aj Slovensko patrí medzi štáty, kde sa pracovný čas výrazne skracuje.

U nás ide o kombináciu viacerých vplyvov. V 90. rokoch minulého storočia sme patrili medzi štáty s najdlhším pracovným časom v EÚ, takže časť poklesu je len dobiehaním európskeho priemeru.

Zároveň však rast životnej úrovne, technologický progres, starnutie populácie či vyššia účasť ľudí na trhu práce prirodzene vedú k tomu, že zamestnanci volia kratší pracovný čas. Svoju rolu hrá aj rozširovanie odvetví, v ktorých sa tradične pracuje menej hodín.

zdroj: Eurostat/IFP

Pandémia prekopala pracovné návyky

Slovensko sa od roku 2019 zaradilo medzi krajiny s najprudším znížením pracovného času. Pandémia skrátila priemerný pracovný deň o 22 minút, čo predstavuje takmer 2 hodiny týždenne. Tento pokles nebol jednorazový. Pracovný čas sa skrátil takmer u všetkých – bez ohľadu na vek, pohlavie či profesiu – a doteraz sa nevrátil na predpandemickú úroveň.

Najväčší vplyv mali nízkokvalifikované služby. Obchod, doprava, skladovanie, gastro či ubytovanie sa postarali až o tretinu celkového poklesu odpracovaných hodín. Zmena štruktúry ekonomiky ako taká však vysvetľuje iba 3 % z poklesu, čo znamená, že nejde o „papierový“ jav. Slováci skutočne pracujú kratšie.

Menej odpracovaných hodín = menší výkon. „Kým na konci roka 2019 sme v práci denne strávili takmer 17,3 tisíc hodín, v predminulom kvartáli to bolo len 16,3 tisíc hodín, čo predstavuje pokles o 6 %,“ píše sa v analýze IFP. V EÚ tento trend prekonalo len Lotyšsko. Pandémia spôsobila, že firmy namiesto prepúšťania krátili zamestnancom pracovné hodiny a zároveň stúpol počet ľudí na OČR či PN.

Po otvorení ekonomiky síce zamestnanosť opäť narástla, no ani počet zamestnaných, ani celkové odpracované hodiny sa na pôvodnú úroveň nevrátili. Celkový výsledok výrazne ovplyvnili služby s nízkou pridanou hodnotou, ktoré sa postarali o viac ako polovicu poklesu. Priemysel pridal ďalšiu tretinu. Oba sektory pritom v rokoch 2023 – 2024 zasiahli masové odchody do predčasného dôchodku, čo znamenalo citeľný výpadok pracovnej sily.

Slovensko stále pracuje viac než Európa, no nie na dlho

Aj keď počet odpracovaných hodín ubúda, Slovensko je stále mierne nad priemerom celej EÚ. Zároveň používame mimoriadne málo čiastočných úväzkov – len asi 4 % zamestnaných. V porovnaní so západnou Európou je to zanedbateľné číslo a práve tu sa ukrýva najväčší priestor na ďalšie skracovanie pracovného času.

Na trend bude tlačiť aj demografia. Starnutie populácie znamená viac ľudí v starších vekových kategóriách, ktoré prirodzene odpracujú menej. Pridaj k tomu rýchlo rastúci podiel Slovákov, ktorí by chceli pracovať menej (od roku 2019 sa zdvojnásobil) a budúci vývoj je jasný.

Kratší pracovný čas prinesie zamestnancom viac flexibility a voľného času, no pre ekonomiku znamená slabší rast produktivity a potenciálne spomaľovanie hospodárstva. Slovensko tak čaká výzva: ako sa prispôsobiť svetu, v ktorom ľudia pracujú menej, no očakávajú vyššiu životnú úroveň.

zdroj: Freepik/@freepik

4-dňový pracovný týždeň zlepšuje zdravie

Podľa časopisu Fortune nie je dlhý pracovný týždeň jedinou cestou k úspechu – práve naopak. Dlhé týždne zvyšujú stres, vyhorenie a zhoršujú spánok, čím znižujú výkonnosť. Do tohto trendu prišla aj generácia Z, ktorá podľa rôznych prieskumov vyhľadáva balans medzi prácou, vzťahmi, športom a ničnerobením. 

Hlavným problémom teda nie je to, že sú mladí leniví alebo nerobia – problém je ten, že firmy stále merajú prítomnosť, nie skutočný výsledok. 

Generácia Z búra zastarané pracovné modely: Odmieta 40-hodinový pracovný týždeň, firmy reagujú

Štvordňový pracovný týždeň by tak mohol byť skutočne efektívnejší. Vysvetlíme ti, prečo: 

• Ľudia sú v práci sviežejší: sú menej chorí a menej naťahujú čas v práci, to znamená, že reálne aj viac odpracujú.
• Zlepšené zdravie: dlhá expozícia stresu v tele udržiava zvýšenú hladinu kortizolu, ktorý zhoršuje spánok. Nevyspatý zamestnanec = slabší, podráždenejší a viac omylný zamestnanec. 

Treba si tiež uvedomiť, že generácia Z a nasledujúce generácie po nej budú vyhľadávať zmenu. Trh sa tomu bude musieť prispôsobiť. Preto platí, že pracovný týždeň a tradičných 40 hodín nie je sväté číslo, ale len historická dohoda.

Technológie a internet zabezpečujú to, že ľudia môžu pracovať rýchlejšie a efektívnejšie. Čo z toho vyplýva pre zamestnávateľov? Ak si chcú udržať mladých pracovníkov, budú musieť prijať fakt, že produktivita sa nerovná počtu odpracovaných hodín, ale závisí od toho, či má človek ešte dostatok síl. To sa často nedá zvládať pri strese päťkrát do týždňa a osem hodín každý pracovný deň.

Prvý 4-dňový pracovný týždeň na Slovensku zaviedla známa poisťovňa

Pred troma rokmi sme ťa informovali, že 4-dňový pracovný týždeň dorazil aj na Slovensko. Pilotný projekt na našom území spustila medzi firmami poisťovňa NN, ktorá s experimentom hlásila zaujímavé výsledky.

Zamestnancom však neubrali jeden deň, ale rozrátali ho medzi zvyšné štyri. To znamená, že ak v roku 2020 odpracovali zamestnanci za deň 7,75 hodiny, v roku 2021 (keď projekt spustili) odpracovali denne 9,7 hodiny. Takúto voľbu podľa interného prieskumu poisťovne privítalo až 70 % zamestnancov. 

Motívom poisťovne bolo odbremeniť zamestnancov od pracovného stresu – ponúkla im vyššiu kontrolu nad tým, kedy si spravia svoju prácu. HR Business Partner pre poisťovňu NN (v tom období Jana Šímková) komentovala situáciu nasledovne: „Po roku sme spokojne skonštatovali, že náš nový model práce je úspešný. Nemal negatívny vplyv ani na produktivitu, ani na pracovný výkon, efektivitu a kvalitu NN servisu. Hlavný ukazovateľ, ktorý posudzujeme, je work-life balance a celková angažovanosť, ktorú dosahujeme v našej skupine ako najvyššiu na Slovensku.“

„Tí, čo pracujú v 5-dňovom režime, majú potom viac síl a chuti urobiť si v piatok napríklad administráciu. Celkovo sa pracuje v takom väčšom a produktívnejšom pokoji,“ dodala Šimková.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika