Slováci sa búria proti návrhu nového zákona o výstavbe. Nesúhlas sa rozhodli vyjadriť gestom, ktoré si všimneš v uliciach

Na žiadosti pamiatkarov o pomoc zareagovali prostredníctvom projektu Čierne diery aj ochrancovia kultúrneho dedičstva, správcovia hradov, vlastníci a správcovia pamiatok, mestá a obce, archeologičky, architektky, akademičky a ďalšia odborná verejnosť. 

Má ísť o reakciu na návrh nového zákona o výstavbe, podľa ktorého sa majú pamiatkové úrady premeniť na stavebné. „Nový systém zahltí odborníkov novou stavebnou byrokraciou a keď nebudú mať námietky voči stavebným zámerom v krátkej lehote, bude to znamenať automatický súhlas s búraním alebo stavaním,“ uvádzajú Čierne diery na svojom Instagrame.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Čierne diery (@ciernediery)

Problémom je aj súčasný systém ochrany pamiatok, ktorý nie je dokonalý. Premena na stavebné úrady, ktorá je naplánovaná nesmierne rýchlo a bez legislatívneho, organizačného a finančného zabezpečenia, však bude znamenať paralýzu práce odborníkov a veľkú hrozbu pre pamiatky.

15. februára o 19-tej hodine tak bude zhasnuté svetlo na rôznych slovenských pamiatkach. Zároveň na nich bude vyvesená čierna vlajka. Stať by sa tak malo na banskoštiavnickej Kalvárii, Budatínskom hrade, trnavskej Mestskej veži alebo bratislavskej Michalskej veži. Zoznam pamiatok, ktoré sa do tohto tichého protestu zapoja, je však dlhší a nájdeš ho v príspevku na Instagrame.

Nesúhlasia ani archeológovia

Archeológovia združení v Slovenskej archeologickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied (SAV) žiadajú vypustenie časti schváleného nového Zákona o výstavbe, ktorý podľa nich vyvoláva zásadné zmeny v súčasnom systéme ochrany kultúrneho dedičstva. Informuje o tom agentúra SITA.

Rizikom je podľa archeológov zmätok a neistota, ktoré pri zavedení nového zákona do praxe nastanú. „Týka sa to predovšetkým paragrafu, ktorý prinesie zmenu krajských pamiatkových úradov a pamiatkového úradu SR na špeciálny stavebný úrad pre národné kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a územia svetového kultúrneho dedičstva Unesco,“ tvrdia architekti.

zdroj: Unsplash/Hulki Okan Tabak

Dodávajú, že podľa návrhu nového stavebného zákona môže projektant, ktorého úlohou je sumarizovať všetky pripomienky v rámci konania o stavebnom zámere, neakceptovať pripomienky uvedené v záväznom stanovisku dotknutého orgánu.

Môže ísť najmä o požiadavku vykonania archeologického výskumu na mieste stavby, na ktorom dosiaľ nebolo evidované archeologické nálezisko, avšak krajský pamiatkový úrad miesto stavby považuje za územie s archeologickým potenciálom.

„Vznikne riziko, že projektant financovaný stavebníkom uprednostní záujmy stavebníka pred oprávnenými požiadavkami krajského pamiatkového úradu,“ obávajú sa odborníci.

Dôsledkom novely zákona tak môže vzniknúť stav, že na archeologické dedičstvo, z ktorého väčšina nie je vyhlásená za národné kultúrne pamiatky, sa bude aplikovať nižšia alebo žiadna forma ochrany.

„Väčšina stavieb sa realizuje práve na tomto type nášho kultúrneho dedičstva. Tieto dôsledky pri súčasnom trende, keď sa každoročne objaví niekoľko stoviek nových archeologických nálezísk, spôsobia nenávratné škody na archeologickom dedičstve SR,“ konštatujú.

Spornú časť zákona preto navrhujú úplne vypustiť.