Slováci sa pokút za prekročenie rýchlosti neboja. Títo odvážlivci nám to jasne dokázali

Aj keď o dialnici z Bratislavy do Košíc všetci hovoria, nik ju nevidel. Zato nám pribudli oranžové trojpúdovky, ktorých význam hľadajú aj po niekoľkých rokoch mnohí z nás. Absencia krajníc či maximálna povolená rýchlosť 110 km/h nie je synonymom pohodlnosti či dokonalosti.

Zaujímavé však je, že zatiaľ čo veľa slovenských vodičov sa tvári, že majú hlboko do peňaženky, na našich tankodromoch alias „cestách“ to tak nevyzerá. Prekračovanie maximálnej povolenej rýchlosti je našim národným športom najmä u majiteľov áut vyššej triedy.

Príkladom je odhalenie cestného piráta na Tesle, ktorého chytili policajti na diaľnici D1 v Bratislave. 41-ročný vodič prekročil rýchlosť o 126 km/h. Podľa informácií na oficiálnej facebookovej stránke polície, vodič v úseku, kde je povolená maximálna rýchlosť 90 km/h, išiel rýchlosťou 216 km/h. Dostal pokutu 800 eur.

Ďalšou perlou našich ciest je staršie BMW radu 5 na nasledujúcom videu. Ide o jasný dôkaz toho, že Slováci su nebojácny národ, ktorý sa jednoducho pokút nebojí. Tomuto vodičovi nesedel cestný limit 110 km/h, a tak pridal na úctyhodných 215 km/h. Pravdepodobne si splietol Nemecko so Slovenskom…Nejde však o prvého „odvážlivca“, ktorý skúša šťastie extrémnym prekročením maximálnej povolenej rýchlosti.

Mnohým z nás pokuty za prekročenie rýchlosti príliš nemusia vadiť. Napokon zákony a predpisy by mali platiť pre všetkých. Na druhej strane spôsob merania rýchlosti veľmi často pripomína nachytávanie vodičov na „hruškách“. Spravidla sa meria pár metrov po vjazde do dediny a v jej centre v okolí školy, obchodu či krčmy sa zvyčajne nemeria.

Výraz „na výjazde“ zaznieva z dopravných servisov v rádia veľmi často a zrejme mi nebudete protirečiť, ak poviem, že tento spôsob merania neprispieva k zvýšeniu bezpečnosti premávky.

Za prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti udelili policajti každý rok tisíce pokút v hodnote miliónov eur. Faktom však ostáva, že z tejto obrovskej sumy sa slovenským vodičom nevracia nič. Štát nestavia dopravné ihriská, ktoré boli kedysi súčasťou takmer každej školy, ani nezlepšuje infraštruktúru, neopravuje cesty a nebuduje ani verejné osvetlenie v niektorých odľahlejších dedinách Slovenska.

Jednoducho a ako vždy sa milióny strácajú v štátnom rozpočte, prípadne sa vracajú do vreciek zlodejov vo forme vyplatenej vratky DPH. Potom to vyzerá tak, že tu máme vysoké pokuty, pár potrestaných pirátov, no v konečnom dôsledku nič z toho.