Slováci sa pretekajú za dôchodkom vo výške 26,20 eura. Odborník vysvetľuje krutú realitu našich penzií

Tento týždeň sme ti priniesli mix tém, ktoré hýbu Slovenskom aj svetom. Pozreli sme sa na tvoju peňaženku – od konečne klesajúcich úrokov na hypotékach až po krutú realitu dôchodkového systému, kde spoliehanie sa na štát pripomína finančnú samovraždu.

Kým štátna kasa mieri k historickému dlhu a kataster ruší anonymitu, slovenské firmy bojujú o prežitie pod tlakom daní a nečakaných krachov zahraničných partnerov.

Okrem čísel sme ti však ukázali aj inšpiratívne príbehy ľudí, ktorí sa nebáli zmeniť pravidlá hry. Dozvieš sa, ako Slovenka z Bratislavy šéfuje 15 krajinám v Microsofte, prečo Dalibor Cicman stavil milióny na roboty v Taliansku a ako vyzerá život digitálneho nomáda, ktorý vymenil gastro za cestovanie po svete so psom.

Prebrali sme aj netradičné vzťahy v Mongolsku, fitness pasce, ktoré ti ničia zdravie, a riziká na jarných zjazdovkách, kde sa bez poriadnej poistky nedoplatíš. Tu je prehľad týždňa, ktorý ti pomôže pochopiť, čo sa deje vo svete okolo teba.

Hypotéky po rokoch konečne zlacňujú

Ak si doteraz s hrôzou sledoval zvyšujúce sa splátky, máme pre teba čerstvý závan optimizmu. Slovenský hypotekárny trh v roku 2026 konečne „rozmrzol“ a najväčší hráči začali hromadnú ofenzívu. V článku sme sa pozreli na to, prečo banky ako Slovenská sporiteľňa či UniCredit Bank práve teraz prepisujú cenníky a čo to znamená pre tvoju peňaženku.

Dominik Hlavačka v článku vysvetľuje, ako hospodárenie štátu priamo ovplyvňuje tvoju mesačnú splátku a prečo slovenské banky nemôžu ísť so sadzbami tak nízko ako v zahraničí a realitný odborník Martin Nestor ti bez servítky povie, prečo je lojalita k tvojej starej banke v roku 2026 čistý nezmysel. „Vaším esom v rukáve bude, ak ukážete, že máte reálnu alternatívu a zvažujete odchod,“ radí Nestor v článku.

Prezradili sme aj konkrétne triky, ako s bankou vyrokovať úrok, ktorý sa blíži k hranici 2,99 %, a na aké skryté poplatky si musíš dať pozor pri lákavo vyzerajúcich akciách. Ak ťa čaká refixácia alebo uvažuješ o novom bývaní, toto sú informácie, ktoré ti môžu ušetriť tisíce eur.

Banky znižujú úrokové sadzby hypoték: Teraz je ten správny čas začať vyjednávať, zhodujú sa odborníci

zdroj: Freepik

Dôchodok vo výške 26 eur: Slováci sa rútia do pasce

Ak si myslíš, že dôchodok je problémom tvojho budúceho ja, máme pre teba studenú sprchu. Počet sporiteľov v druhom pilieri síce prekročil rekordné dva milióny, no realita na výplatných páskach dnešných penzistov je drsná. V našom článku rozoberáme, prečo státisíce ľudí mieria k mesačnej rente, za ktorú si dnes nekúpiš ani poriadny nákup.

Posvietili sme si na to, prečo 19 miliárd eur v systéme automaticky neznamená luxusnú jeseň života. Analytik Matej Bajzík vysvetľuje, prečo je pomer 1,6 pracujúceho na jedného dôchodcu alarmujúci a prečo sa systém, navrhnutý pred 70 rokmi, začína otriasať v základoch.

Zistíš, prečo je spoliehanie sa na štát podľa odborníka „finančná samovražda“ a akú sumu dnes reálne dostávajú tí, ktorí sa spoľahli len na povinné odvody. Ukážeme ti obrovský rozdiel medzi tým, keď začneš riešiť penziu v 25-ke a keď sa spamätáš až v 40-ke. Rozdiel môže byť v miliónoch eur.

„Zobrať si úver, aby som investíciami dobehol dôchodok, je principiálne ako požičať si peniaze na ruletu,“ varuje Bajzík pred jednou z najväčších chýb, ktorú Slováci robia. Ak nechceš v starobe počítať každý cent, mal by si si prečítať, aké tri fatálne chyby robíme všetci a ako sa im vyhnúť.

Státisíce Slovákov sa ženú za dôchodkom vo výške 26,20 eura. Toto si o slovenských penziách myslí odborník

Slovensko na hrane: Náš dlh mieri k 100 % HDP

Ak si doteraz žil v predstave, že štátna kasa je bezodná, správa Európskej komisie ťa rýchlo vyvedie z omylu. Slovensko sa stalo jedinou krajinou EÚ, ktorej hrozí v dlhodobom horizonte vysoké riziko fiškálneho kolapsu. Prognózy sú neúprosné – ak nezačneme okamžite konať, náš dlh do desiatich rokov vystrelí nad hranicu 101 % HDP. To nie je len abstraktné číslo, ale reálna hrozba, ktorá môže potopiť našu ekonomiku.

Po roku 2032 sa očakáva, že úroky z našich dlhov budú rásť rýchlejšie ako samotná ekonomika, čo znamená, že dlh sa začne nabaľovať úplne automaticky. Ekonóm INESS Radovan Ďurana v článku upozorňuje, že polovicu potrebných opatrení musíme prijať len kvôli tomu, v akom katastrofálnom deficite hospodárime už dnes.

Do tohto koktailu si primiešaj najrýchlejšie starnúcu populáciu v EÚ, ktorá v budúcnosti extrémne zaťaží zdravotníctvo a dôchodky, a dostaneš recept na národný bankrot. „Je to začarovaný kruh na začiatku ktorého sú neefektívne alebo neprimerané nové výdavky štátu,“ vysvetľuje Ďurana s tým, že na tento dlh dnes doplácajú aj podnikatelia cez drahšie úvery a vyššie dane.

Slovensku hrozí kolaps: Náš dlh môže vystreliť nad 100 % HDP, ekonóm vidí jediné východisko

Štát zatvára dvere anonymnému katastru

Doteraz stačilo pár klikov a vedel si o majetku kohokoľvek všetko – bez stopy a zadarmo. Tomu je koniec. Štát sa rozhodol stopnúť anonymitu na katastrálnom portáli a zavádza povinnú identifikáciu používateľov. V našom exkluzívnom rozhovore s hovorcom Úradu geodézie Marekom Bezákom sme zisťovali, či ide o skutočnú ochranu pred realitnými predátormi, alebo len o ďalšiu byrokratickú kľučku, ktorá nám skomplikuje život.

Zistili sme, že hoci základné údaje o vlastníctve (meno a priezvisko) zostanú verejné, k detailom sa už bez „občianskeho“ v digitálnej podobe nedostaneš.

Úrad argumentuje tým, že anonymita nahrávala podvodníkom, ktorí cielene vyhľadávali zraniteľných seniorov. Po novom si orgány činné v trestnom konaní budú môcť spätne preveriť, kto si konkrétne listy vlastníctva sťahoval.

Za kompletný list vlastníctva s právnou silou si po novom priplatíš. Zisťovali sme, o aké sumy pôjde a či profesionáli, ako realitní makléri alebo notári, dostanú špeciálne „rýchle pruhy“.

zdroj: TASR/Martin Baumann

Anonymný kataster končí: Štát sprísňuje pravidlá, za kompletné údaje si priplatíš (ROZHOVOR)

Štát si kupuje sociálny zmier, podnikatelia platia účet

Slovenskom sa valí vlna bankrotov a reštrukturalizácií, ktorá už dávno nie je len o „pár problémových podnikoch“. Od oravského Cor Metalu až po popradskú Tatranskú sladovňu, firmy jedna po druhej žiadajú o ochranu pred veriteľmi alebo rovno vyhlasujú koniec. Kombinácia rekordne vysokej minimálnej mzdy (915 eur), ochladeného dopytu z Európy a daní vytvorila smrtiaci koktail, ktorý slovenskému priemyslu „láme väzy“.

Ekonóm Martin Vlachynský v článku pomenúva hlavného vinníka. To, čo vláda nazýva „konsolidáciou“, je podľa neho len nekonečný zoznam nových daní – od transakčnej dane cez daň z cukru až po prenesenie nákladov na PN na plecia zamestnávateľov.

„Ekonomické zmeny jednoducho nie sú v DNA tejto vlády,“ hovorí v článku Vlachynský a dodáva, že kým vláda nezačne radikálne rezať vo vlastných výdavkoch namiesto žmýkania firiem, rok 2026 bude pre slovenské podniky len krutým testom prežitia.

Firmy krachujú jedna za druhou: „Ekonomické zmeny jednoducho nie sú v DNA tejto vlády,“ hovorí renomovaný ekonóm

Slovenka na čele Microsoftu: Nečakajte na 100 % pripravenosť, tá v biznise neexistuje

Barbora Paulovič Deckerová je živým dôkazom, že na vedenie 15 krajín sveta nepotrebuješ kanceláriu v Silicon Valley – stačí ti vízia a odvaha začať v Bratislave. Bývalá basketbalistka, ktorá dnes šéfuje regiónu v Microsofte, v rozhovore búra mýty o kariére v IT. Tvrdí, že najväčšou brzdou mladých Slovákov je čakanie na „dokonalý moment“ a presvedčenie, že geografia určuje ich úspech.

Podľa nej nie je AI hrozbou, ale „kognitívnym zosilňovačom“, ktorý nenahradí ľudí, ale tých, ktorí s ním nevedia pracovať. Barbora otvorene hovorí o tom, ako sa zriekla identity športovkyne a bez technického vzdelania vtrhla do sveta kódov a algoritmov. Jej recept na úspech? Zahodiť ego, pýtať si príležitosti a pochopiť, že skutočné líderstvo sa nerodí z titulu, ale z ochoty niesť zodpovednosť v krízových momentoch.

Najvyššie postavená Slovenka v Microsofte otvorene: Nečakajte na dokonalý moment, predpoklady nikdy nebudú splnené na 100 %

Cicman otvoril sklad za 32 miliónov mimo Slovenska

Slovenský GymBeam v Taliansku odpálil logistickú revolúciu, ktorá vyráža dych a definuje budúcnosť e-commerce. Dalibor Cicman otvoril pri Miláne plne automatizovaný hub za 32 miliónov eur, kde namiesto stoviek skladníkov kmitá 85 robotov systému AutoStore.

Tento technologický skvost dokáže vybaviť takmer 18-tisíc objednávok denne s tímom len jedenástich špecialistov, ktorí už nie sú klasickými skladníkmi, ale vysoko platenými mentormi strojov.

Skutočným „game-changerom“ je nasadenie robotických ramien s prvkami umelej inteligencie. Jedno takéto rameno stojí 180-tisíc eur, čo je cena dvoch luxusných vozidiel Rolls-Royce, no vďaka schopnosti pracovať 24/7 bez prestávky nahradí až osem zamestnancov.

Vďaka strategickej polohe pri Miláne bude GymBeam schopný doručovať zásielky do Nemecka, Rakúska či Švajčiarska v rekordných časoch, často už na druhý deň. 

Cicman otvoril sklad za 32 miliónov mimo Slovenska: Robotické rameno za 180-tisíc eur nahradí 8 ľudí, pracuje 24 hodín denne

Legendárny výrobca obuvi z Partizánskeho bojuje o prežitie

Slovenská priemyselná ikona z Partizánskeho, ktorej základy položil legendárny Jan Antonín Baťa, bojuje o prežitie. Spoločnosť Vulkan požiadala súd o vyhlásenie konkurzu, čím sa uzatvára jedna kapitola histórie mesta, ktoré kedysi nieslo názov Baťovany.

Osudným sa stal „francúzsky pád“. Kľúčový partner z Francúzska, ktorý tvoril až 40 % tržieb podniku, nečakane oznámil reštrukturalizáciu priamo uprostred rozpracovaných zákaziek. Tento náhly výpadok cash-flow poslal slovenského výrobcu gumárenských zmesí a obuvi definitívne ku dnu.

Hoci Vulkan v minulosti vyrábal svetoznáme tenisky Novesta, ktoré si obľúbili aj hviezdy ako Ryan Reynolds či Kendrick Lamar, dobrou správou je, že samotnej značky sa konkurz netýka. Novesta bola od firmy oddelená už pred rokmi a jej distribúcia pokračuje bez obmedzení. Horšia situácia čaká približne 150 zamestnancov Vulkanu, o ktorých osude teraz rozhodne správca konkurznej podstaty.

Legendárny výrobca obuvi z Partizánskeho bojuje o prežitie. Slovenská ikona založená Baťom podala návrh na konkurz

Gastronómiu vymenil za cestovanie po svete so psom

Boris Biba kedysi budoval v Bratislave známe bufety a gastro koncepty, no dnes jeho život riadi štvornohý parťák Ibo. Z úspešného podnikateľa sa stal digitálny nomád a zakladateľ projektu IBO.GUIDE, ktorý búra mýty o tom, že cesta na druhý koniec sveta musí stáť tisíce eur alebo vyžadovať psí hotel.

S partnerkou a psom zdolali bolívijské Andy aj najvyššie vrcholy Čiernej Hory a dnes Slovákom ukazujú, že najväčšou bariérou k slobode nie je logistika, ale vlastná nerozhodnosť.

V rozhovore Boris otvorene hovorí o tom, že hoci je gastro na Slovensku tvrdý biznis, cestovanie ho naučilo vidieť svet v širšom kontexte. Zistili sme, že preprava psa do Južnej Ameriky stojí zhruba 1 200 eur a vyžaduje si precízne veterinárne načasovanie, no výsledkom je sloboda, ktorú ti žiadna dovolenková rezerva v rezorte nedá. 

Podnikanie v Bratislave vymenil za cestovanie po svete so psom. Slovákom radí, ako to zvládnuť za pár eur a bez starostí

Taliansky tréner o fitness pasciach

Alessandro Kabát, športový filozof s talianskymi koreňmi, v rozhovore búra mýty o „zázračných“ skratkách a drsných tréningoch bez konca. Podľa neho telo nepotrebuje náhodné extrémy, ale jasný systém a rutinu. Ak sa hýbeš len preto, aby si kompenzoval vinu, buduješ si cestu k vyhoreniu, nie k zdraviu.

Skutočný výkon podľa neho prichádza vtedy, keď pochopíme, že pohyb je biologická potreba a palivo pre myseľ. Varuje pred online koučmi, ktorí predávajú rýchle výsledky bez ohľadu na udržateľnosť, a pripomína, že chronický stres sa skôr či neskôr podpíše na tvojej pleti, spánku aj trávení.

„Zdravie nie je priorita, kým nás niečo neprekvapí. Telo si však všetko pamätá a účet raz vystaví každému,“ hovorí Alessandro a dodáva, že konzistentnosť vždy porazí krátkodobý extrém.

Športový filozof o toxických fitness trendoch: Telo potrebuje systém. Keď ho máš, výkon prichádza prirodzene (ODBORNÍK)

Zásah vrtuľníkom môže stáť až 7-tisíc eur za hodinu

Tohtoročné jarné prázdniny poriadne zamiešali kartami v cestovnom poistení. Priemerná cena poistky vo februári 2026 stúpla na 25 eur, čo je priamy dôsledok masívneho presunu Slovákov na lyžiarske svahy.

Zimné športy so sebou nesú vyššie riziká, a s nimi aj drsné účty za prípadnú záchranu. Ak ťa v Alpách musí transportovať vrtuľník, priprav si 5- až 7-tisíc eur za necelú hodinu letu. Práve preto si až 85 % dovolenkárov automaticky pripláca za zásah horskej služby, ktorý už dnes nikto nepovažuje za luxus, ale za holú nevyhnutnosť.

Experti varujú pred spoliehaním sa na „modrú kartičku“ (EPZP), ktorá nekryje ani transport, ani zodpovednosť, a odporúčajú limity liečebných nákladov aspoň vo výške 250-tisíc eur.

Investícia do komplexného balíka pre celú rodinu pritom vyjde na menej než jeden spoločný obed v reštaurácii. Dáta ukazujú, že Slováci konečne prestali hľadať najlacnejšie ponuky a až 81 % z nich volí poistky s miliónovým alebo neobmedzeným krytím. 

Zásah vrtuľníkom môže stáť až 7-tisíc eur za hodinu: Jarné prázdniny výrazne zdvihli ceny poistenia pre Slovákov

zdroj: TASR/Roman Hanc

Slovenka vydatá za Mongola hovorí, čo ju prekvapilo na tamojších vzťahoch

Príbeh Jany Žilkovej znie ako filmový scenár: od čistenia rýb na Aljaške cez život v stepnom Mongolsku až po austrálsky vidiek. Slovenka, ktorá je už 15 rokov po boku svojho mongolského manžela, búra mýty o tejto málo poznanej krajine a ukazuje, že láska v Ulanbátare môže byť rovnako moderná aj tradične zložitá.

Najväčším kultúrnym šokom boli pre ňu zásnuby – tie totiž pripomínajú rituálnu hru na vytrvalosť. Rodina ženícha musí prísť nevestu „vypýtať“ opakovane, pričom tradícia káže prvý aj druhýkrát povedať rázne „nie“. Až tretia návšteva prináša súhlas, dary a spečatenie zväzku.

Kým muži sú často celé dni v stepi so zvieratami, ženy v pozadí držia rodinu pokope a robia kľúčové rozhodnutia. Prekvapivé je aj tempo tamojšieho života – rodiny si mladí zakladajú už na vysokých školách a trojročná materská dovolenka je pre nich neznámym pojmom. 

Dvojnásobné „nie“ pri zásnubách: Slovenka vydatá za Mongola hovorí, čo ju prekvapilo na tamojších vzťahoch (ROZHOVOR)

Dolár na hrane: Hrozí mu najväčší pád za desaťročie?

Americká mena by mohla v roku 2026 oslabiť až o 10 %, čo by pre globálnu ekonomiku znamenalo poriadny šok. Hlavným vinníkom je Federálny rezervný systém (Fed), ktorý čelí tlaku na agresívnejšie znižovanie úrokových sadzieb. Situáciu vyhrocuje aj politický faktor – nominácia Kevina Warsha na čelo Fedu, ktorý je vnímaný ako zástanca rýchleho uvoľňovania menovej politiky.

Podľa hlavného ekonóma XTB Pavla Peterku by takýto scenár nielen podkopal dôveryhodnosť americkej centrálnej banky, ale spustil by masívne presuny kapitálu smerom k rizikovým aktívam, zlatu a Bitcoinu.

Pre bežného Slováka by to síce mohlo priniesť lacnejšie komodity a energie (keďže sa obchodujú v dolároch), no dlhodobá neistota a ohrozenie exportu by mohli tieto výhody rýchlo vymazať. Rok 2026 tak bude pre dolár skúškou ohňom, ktorá rozhodne o tom, či si udrží status neotrasiteľnej svetovej rezervnej meny.

Americký dolár môže skolabovať. Ekonóm Peterka vysvetľuje, čo by to urobilo s Európou

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti