Slováci si tu budú žiť ako králi. 10 krajín Európy s najnižšími nákladmi na život (REBRÍČEK)

Jednou z hlavných výhod života v Európskej únii je sloboda pohybu tovarov, služieb, kapitálu a ľudí. No kým hranice padli, cenové rozdiely medzi členskými štátmi zostávajú výrazné, píše portál Euronews.

Ako ukazujú najnovšie porovnania, náklady na život sa môžu líšiť aj o stovky eur mesačne. Zatiaľ čo mesačné náklady pre jednotlivca v Nórsku presahujú 1100 eur, v Bulharsku sa dajú udržať pod hranicou 610 eur.

Slovensko sa nachádza niekde uprostred – náklady sú nižšie ako v západnej Európe, no vyššie ako v niektorých východoeurópskych krajinách.

Ceny potravín, bývania či verejnej dopravy sa prispôsobujú vývoju inflácie, cien energií a celkovej ekonomickej situácie. Z údajov Eurostatu a agentúry EURES vyplýva, že Slováci síce míňajú menej ako Nemci či Francúzi, no často viac ako obyvatelia Rumunska či Litvy.

Bývanie, elektrina a potraviny

Od roku 2015 sa ceny nehnuteľností v EÚ takmer zdvojnásobili. Najprudší rast zaznamenali Maďarsko (173 %) a Česko, kde sa ceny bývania zvýšili o viac ako 150 %. Slovensko nezaostáva – výrazný dopyt a obmedzená ponuka tlačia ceny bytov nahor, najmä vo väčších mestách.

Až dve tretiny Európanov žijú vo vlastných bytoch, no pre nájomcov sú rozdiely dramatické: jednoizbový byt vyjde v Bulharsku na 550 eur, vo Švajčiarsku až na 2 543 eur.

Ako uvádza EURES, náklady na energie sú ďalším faktorom, ktorý trápi európskych občanov. Po pandémii a energetickej kríze vyvolanej vojnou na Ukrajine zostali ceny elektriny vysoké. Zatiaľ čo v Nemecku platia domácnosti za kilowatthodinu takmer 40 centov, v Maďarsku je to len 11 centov. Slovensko sa v tomto porovnaní nachádza v strede rebríčka.

Potraviny a bežný nákup predstavujú významnú časť mesačných výdavkov. Slovensko patrí medzi krajiny s priaznivými cenami mäsa, no vyššími nákladmi na mliečne výrobky či pečivo. Podľa údajov Euronews napríklad kilogram jabĺk stojí v Aténach 1,90 eura, v Štokholme až 2,88 eura.

Doprava a voľný čas

Verejná doprava sa považuje za ekologickú aj ekonomickú voľbu, no jej cena sa naprieč EÚ výrazne líši. V Írsku stojí mesačný lístok 115 eur, kým v Rumunsku len okolo 13 eur. Slovenské mestá sa pohybujú skôr priemerne – mesačný cestovný lístok v Bratislave vyjde na približne 30 eur.

Voľnočasové aktivity ako návšteva reštaurácie, kina alebo obyčajná káva majú v rôznych krajinách rôznu hodnotu. Kým večera pre dvoch v Berlíne vyjde na 65 eur, v Bukurešti je to len 50. Šálka kávy v Portugalsku stojí 1,50 eura, v Dánsku štyri eurá. Ceny lístkov do kina sa pohybujú od 7,50 eura v Portugalsku po viac ako 20 eur vo Švajčiarsku.

Slovensko medzi krajinami s obavami

Podľa EURES sa až 93 % Európanov obáva dopadov rastúcich cien. Napriek tomu je Slovensko v niektorých oblastiach stále relatívne dostupné. Ceny mäsa, verejnej dopravy či určitých druhov potravín sú nižšie ako priemer EÚ. Pri kúpe potravín však zohrávajú úlohu aj zvyky domácností a podiel lokálnych výrobkov.

Na druhej strane, výdavky na bývanie a energie zaťažujú domácnosti čoraz viac. Aj preto sa očakáva, že v nasledujúcich rokoch bude tlak na zvyšovanie miezd aj podporu zraniteľných skupín. Ako ukazuje aj Rebríček svetového šťastia 2024, hoci materiálne podmienky sú dôležité, najšťastnejšie krajiny sú tie, ktoré kombinujú sociálnu rovnosť, dostupnosť služieb a kvalitné životné prostredie.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska