Slováci siahajú kvôli zdražovaniu po lacných potravinách. Vyšší príjem však nehľadáme (PRIESKUM)

Väčšina Slovákov zaregistrovala zdražovanie. Ako ukázal prieskum, viac ako polovica ľudí si všimla aj zvýšenie cien v platbách za účty za domácnosť a drogérie, takmer polovica aj za služby ako kaderníctvo, kozmetiku a reštaurácie. Tretina ľudí zaznamenala nárast cien oblečenia.

Až každý tretí opýtaný Slovák sa obáva tretej svetovej vojny

Lacnejšie a menej

Zvýšenie cien ovplyvnilo výber potravín, ktoré obyvatelia všetkých vekových kategórií pravidelne nakupujú. Polovica Slovákov sa pre zdražovanie rozhodla kupovať lacnejšie potraviny a 38 % Slovákov sa rozhodlo nakupovať menšie množstvo potravín. Pokleslo aj využívanie stravovacích služieb.

Takmer štvrtina respondentov uviedla, že menej využíva reštauračné služby, 28 % obyvateľov uviedlo, že viac varia doma. Z ľudí, ktorí dokážu ušetriť, viac ako štvrtina tvrdí, že v poslednej dobe šetrí menej.

Vyšší plat nám zrejme netreba

Tretina respondentov uviedla, že mali v poslednej dobe problém so splácaním niektorých účtov. Väčšina zatiaľ však nemá problém s financiami a splácaním účtov.

„Zdá sa, že na základe toho sa rozhodli zatiaľ nerobiť veľké zmeny, pokiaľ ide o zvýšenie svojho životného štandardu a nehľadali cesty, ako zvýšiť svoj príjem, aj keď zaznamenali zdražovanie. To sa môže časom meniť,“ komentuje výsledky výkonný riaditeľ Slovenského národného panela Zdenko Ružbacký.

Podľa výsledkov sa totiž zdá, že Slováci zatiaľ nemajú veľké plány, čo sa týka zvýšenia svojho životného štandardu, 65 % z nich nezareagovalo snahou zvýšiť svoj príjem.

Necelých 20 % respondentov si našlo brigádu, no boli to najmä mladí ľudia vo veku 15 – 24 rokov. Šesťdesiat percent Slovákov ani do budúcna neplánuje zvyšovať si príjem kvôli zdražovaniu, ale veľká časť z nich nejaké zmeny vo svojom živote plánuje urobiť.

Zber dát sa uskutočnil na prelome marca a apríla 2022 na vzorke 527 respondentov zo Slovenskej republiky. Výsledky sú reprezentatívne za populáciu staršiu ako 15 rokov.

Vláda sa musí krotiť

Pri téme inflácie je v priestore priveľa emócií, hraničiacich s panikou, čím sa zužuje priestor na racionálne uvažovanie. Treba sa sústrediť na riešenie kľúčových úloh. Uviedol to na sociálnej sieti predseda vlády Eduard Heger (OĽANO).

Vlády majú podľa slov premiéra dnes dve kľúčové úlohy. „Úmyselne hovorím vlády, lebo rast inflácie je vyvolaný globálnymi faktormi,“ zdôraznil. „Prvou úlohou je, že nesmieme prijímať opatrenia, ktoré by zrýchľovali rast cien. Musíme sa vyhnúť javu, ktorý sa volá inflačná špirála,“ priblížil Heger.

V rozpočtovej politike to podľa neho znamená, že sa vláda musí krotiť vo výdavkoch, lebo pumpovanie peňazí do ekonomiky v danej situácii len zvyšuje ceny.

Druhou úlohou podľa premiéra je, že štát musí pomáhať tým občanom a rodinám, ktoré sú rastom cien najviac ohrozené. „Zabrzdili sme rast cien energií pre domácnosti, čo je celoplošné opatrenie. Čaká nás ešte úloha pomôcť ľuďom v núdzi. Opakujem ľuďom v núdzi, lebo celoplošné dotovanie rodinných rozpočtov by roztáčalo inflačnú špirálu a hnalo nás do stále väčších ťažkostí,“ podčiarkol Heger.

V tejto oblasti je vládna koalícia podľa neho blízko k riešeniu problému a čoskoro ho predstaví občanom. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) ešte minulý týždeň predstavil návrh, podľa ktorého inflačná pomoc štátu občanom v núdzi by mala dosiahnuť asi 133 miliónov eur.

Pomoc má byť rozčlenená na tri skupiny osôb – pomoc rodinám v hmotnej núdzi vo výške 5,8 milióna eur, ďalej pomoc pre rodiny s deťmi vo výške 101,7 milióna eur a pomoc pre nízkopríjmové skupiny bez detí vo výške 25,5 milióna eur.

V utorok (12.4.) po rokovaní vlády Krajniak priblížil, že koalícia sa v rokovaní o financovaní navrhovaných príspevkov pre zdražovaním najviac ohrozené skupiny priblížila k dohode. Okrem možných zdrojov financií pritom padli návrhy aj na rozšírenie pomoci ďalším skupinám.