Slováci už neveria sporeniu. Odrádza ich inflácia, no na tieto „luxusy“ míňajú bez váhania (Analýza)

Staré mamy si kedysi odkladali úspory pod matrac, mladí si už zas zvykli na sporenie vo svojich bankách. Peniaze však chcú nabok odkladať menej a menej. Odborníci hovoria o znepokojivom trende.

Rast cien totiž mení správanie slovenských domácností rýchlejšie, než by sa mohlo zdať. Podľa aktuálneho prieskumu spoločnosti 365.invest sa až štvrtina Slovákov a Sloveniek stotožňuje s názorom „Načo sporiť, keď mi úspory zhltne inflácia“.

Tento postoj však nevedie k väčšej opatrnosti. Naopak, prejavuje sa zvýšenou spotrebou a ochotou míňať na zážitky, ktoré ešte pred pár rokmi patrili skôr k luxusu.

Najviac míňajú na svahoch

Slováci milujú lyžovanie, to tam musíte povedať. Najvýraznejšie je to vidieť práve počas zimnej sezóny, kedy do skipasov a lyžiarskych výletov „lejú“ sumy, ktoré by im v bežný deň zatočili hlavu.

Lyžiarske strediská na Slovensku aj v zahraničí hlásia vysokú návštevnosť, a to napriek tomu, že ceny skipasov, ubytovania aj služieb dosahujú historické maximá. Inflácia okolo 4 % v kombinácii so sezónnym zdražovaním tlačí na rodinné rozpočty, no mnohé domácnosti sa rozhodli uprednostniť okamžitý pôžitok pred tvorbou rezerv.

Dáta z konca roka 2025 potvrdzujú, že cestovný ruch mal rekordný záver. Počet ubytovaných hostí vzrástol medziročne až o viac než 14 %, s tým, že významnú časť tvorili aj domáci turisti.

Analytici hovoria o fenoméne inflačnej lavíny. Vysoký dopyt totiž zvyšuje atraktivitu turistických lokalít, čo následne tlačí nahor ceny služieb, nájmov aj nehnuteľností. Bežný lyžiar či dovolenkár tak rast cien nevedomky financuje. Víťazmi tohto procesu sú najmä vlastníci hotelov, apartmánov a investori, ktorí majú v daných regiónoch majetok.

Inflačná lavína sa valí

„Údaj, že štvrtina ľudí rezignuje na sporenie, je varovným signálom. Ľudia sa snažia minúť peniaze skôr, než stratia hodnotu. Z emocionálneho hľadiska je to pochopiteľné, no z finančného pohľadu ide o rizikové správanie,“ vysvetľuje Peter Vojtek, Head of Real Estate Transactions v 365.invest.

Podľa neho sa peniaze domácností presúvajú do tržieb hotelov a prevádzkovateľov služieb, zatiaľ čo dlhodobé riešenie by malo smerovať k investovaniu do aktív, ktoré z rastu dopytu profitujú.

Rozdiel medzi držaním peňazí na účte a investovaním je pritom výrazný. Úspory ponechané na bežnom účte pri súčasnej inflácii každoročne strácajú kúpnu silu. Naopak, investície do realitných fondov môžu priniesť stabilný výnos, ktorý dokáže aspoň čiastočne kompenzovať rast cien, napríklad aj náklady na rodinnú lyžovačku.

Paradox súčasnosti je tak zrejmý: Slováci sporeniu neveria, no na zážitkoch šetriť nechcú. Hory sú plné, ceny rastú a inflačná lavína sa rozbieha ďalej. Experti sa však pýtajú, ako dlho môže takýto model vydržať.

Slovensko je pre cudzincov lacné

Na paradox spotreby ukazuje aj ďalší detail zimnej sezóny. Ako sme nedávno informovali, rebríček Lonely Planet zaradil Jasnú medzi najlacnejšie lyžiarske destinácie v Európe.

Vyzdvihol najmä cenu skipasov a fakt, že ide o najväčšiu lyžiarsku oblasť v strednej Európe s 31 kilometrami zjazdoviek a 20 modernými lanovkami. Zahraničné rebríčky ju prirovnávajú k alpským strediskám, no s priaznivejšími cenami, čo z nej robí magnet pre domácich aj cudzincov.

Reakcie Slovákov sú však rozporuplné. Kým časť návštevníkov chváli dostupnosť a atmosféru, iní hovoria o „alpských cenách za slovenskú kvalitu“ a kritizujú preplnené svahy či služby.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska