Slováci vybrali, kto nahradí Fica: Šéfovia najväčších strán bojujú o 30 %, v prieskume ich prevalcoval tento muž

Otázka budúceho obsadenia premiérskeho kresla rozdeľuje slovenskú spoločnosť, no najnovšie dáta naznačujú posun v náladách voličov. Prieskumná agentúra Ipsos realizovala pre Denník N prieskum zameraný na prijateľnosť jednotlivých politických lídrov v pozícii predsedu vlády po budúcich voľbách.

Súboj Šimečku a Fica je vyrovnaný

Prekvapivým víťazom sa stal bývalý minister zahraničných vecí a súčasný podpredseda Progresívneho Slovenska Ivan Korčok. Podľa výsledkov v grafe je pre 37 % opýtaných (súčet „rozhodne“ a „skôr“ prijateľný) najprijateľnejšou voľbou pre vedenie kabinetu.

Lídri dvoch aktuálne najsilnejších politických táborov, Michal Šimečka a Robert Fico, dosiahli v prieskume veľmi podobné výsledky, ktoré však zaostávajú za Korčokom. Obaja sú v pozícii premiéra prijateľní pre približne 30 % respondentov. Šimečka získal 11 % v kategórii „rozhodne prijateľný“ a 19 % v kategórii „skôr prijateľný“.

Súčasný premiér Robert Fico má tieto tábory vyrovnané na úrovni 15 %. Na opačnej strane spektra však obaja čelia vysokej miere odmietnutia. Kým Šimečku považuje za „rozhodne neprijateľného“ 44 % ľudí, pri Robertovi Ficovi toto negatívne vnímanie dosahuje úroveň presnej polovice všetkých opýtaných (50 %).

Odpor voličov voči vládnym politikom a opozícii

Prieskum agentúry Ipsos ukázal, že viacerí poprední politici narážajú na vysokú bariéru neprijateľnosti. Bývalý úradnícky premiér Ľudovít Ódor je prijateľný pre 30 % ľudí, čo ho radí na úroveň Fica a Šimečku, pričom má relatívne nižší odpor (34 % rozhodne neprijateľný). Podobne je na tom predseda SaS Branislav Gröhling s 29 % prijateľnosťou.

Výrazne horšie dopadli predstavitelia koalície aj radikálnej opozície. Minister obrany Robert Kaliňák je prijateľný pre 24 % a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok pre 23 % respondentov. Na chvoste rebríčka sa umiestnili Tibor Gašpar s 19 % a Igor Matovič, ktorého až 52 % opýtaných označilo za absolútne neprijateľného kandidáta na post premiéra.

Parlamentná mozaika a boj o mandáty

Ak by sa voľby konali v druhej polovici apríla, víťazom by sa stala strana Smer-SD s výsledkom 20,5 %. Ich najväčší konkurent, Progresívne Slovensko, skončil v tesnom závese so ziskom 19,7 %.

Prieskum agentúry SANEP pre televíziu ta3, o ktorom sme ťa informovali v predchádzajúcom článku, ukázal, že oba subjekty si udržiavajú stabilné jadro, pričom Smer si oproti marcu polepšil o zanedbateľných 0,2 percentuálneho bodu, zatiaľ čo PS rovnakú časť podpory stratilo.

Tretiu priečku si v apríli upevnila Republika so ziskom 12,1 %, čím predbehla Hlas-SD, ktorý klesol na 8,2 %. Do parlamentných lavíc by sa podľa vtedajších dát posadili aj zástupcovia hnutia Slovensko (7,4 %), SaS (6,9 %), KDH (6,3 %) a Demokratov (5,5 %). Naopak, pred bránami zákonodarného zboru by zostali SNS, Aliancia aj Sme rodina.

V prepočte na mandáty by si Smer pripísal 36 kresiel, zatiaľ čo progresívci 34. Zaujímavosťou aprílového prieskumu bolo, že koalícia Smeru, Hlasu a Republiky by so 71 mandátmi vládu nezostavila, pričom ani blok PS, SaS, KDH a Demokratov by bez pomoci hnutia Slovensko nemal dostatočnú väčšinu.

Dôvera k lídrom verzus ich potenciál

V rámci aprílového merania zverejnili aj rebríček dôveryhodnosti predsedov strán, kde dominoval Robert Fico s dôverou 42 %. Za ním sa umiestnili Michal Šimečka (37 %) a Milan Uhrík (36 %). Ak by sa však stranám podarilo zmobilizovať všetkých váhajúcich voličov, ich volebný potenciál by bol ešte vyšší – pri Smere až 23 % a pri PS 21,5 %.

Tieto dáta dopĺňajú aktuálny obraz o prijateľnosti premiérov a ukazujú, že hoci má Robert Fico silnú pozíciu u svojich verných, jeho cesta k opätovnému zloženiu stabilnej vlády by bola podľa aprílových čísiel závislá od veľmi krehkých spojenectiev.