Slovák Ondrej pracuje na lodi: „Zarobím okolo 9-tisíc mesačne, pre prácu som sa vzdal auta a motorky“

Ondrej Čižmár je Slovák, ktorý pracuje na lodi. Medzi výhody jeho práce patria plat, cestovanie a nové zážitky. Práca Chief Officera však nie je vždy taká ružová, ako sa môže zdať. 

Ondrej sa k práci dostal náhodne, no priznáva, že ho more vždy lákalo. Pre prácu sa musel vzdať svojho auta, motorky a veľa iných vecí, aby si mohol zaplatiť povinné kurzy. 

Posádka si rozdeľuje 3-tisícové tringelty

Hoci Ondrej priznáva, že tringelty a výplata sú na tejto práci super, nie vždy je prerozdeľovanie tringeltov spravodlivé. V rozhovore sa dočítaš, koľko si Ondrej zarobí mesačne, akú najšialenejšiu vec na mori zažil a čo mu na „živote na súši“ najviac chýba.

• Koľko si dokáže Chieff Officer na lodi zarobiť mesačne a ako si rozdeľujú vysoké tringelty? 
• Aký šialený zážitok Ondrej zažil a aké sú najväčšie mýty o práci na lodi? 
• Čo všetko jeho práca zahŕňa a ako riešia kultúrne rozdiely? 

Ako sa človek zo Slovenska dostane na pozíciu chief officera na lodi?

Existuje viacero spôsobov, ako začať pracovať na lodi. Moja cesta sa začala v Nórsku, kde som žil sedem rokov. Najprv som pracoval ako musher na psích záprahoch na severe krajiny, neskôr ako vodič diaľkového autobusu na juhu. Po čase som si uvedomil, že sa chcem posunúť ďalej, vyskúšať niečo nové a ďalej sa vzdelávať – hoci som ešte nevedel, ktorým smerom sa vybrať.

Rozhodol som sa preto dať výpoveď v práci a odišiel som do Španielska na intenzívny polročný kurz španielčiny. Počas pobytu v Granade som na kurze stretol pár z Austrálie, ktorý sa práve presťahoval do Španielska po pätnástich rokoch práce na jachtách po celom svete. Dovtedy som ani len netušil, že takáto práca existuje, hoci ma more vždy priťahovalo.

Ich rozprávanie o práci na jachtách, možnosti potápania sa po celom svete, neustálom vzdelávaní a technickom aspekte navigácie lode ma okamžite zaujalo.

Urobil som si prieskum, ako začať – aké kurzy a certifikáty sú potrebné. Spojil som sa cez internet s jedným kapitánom, ktorý mi poradil, aby som prvé kurzy absolvoval v Anglicku. Po skončení kurzu španielčiny som teda zamieril do mesta Falmouth, kde som strávil ďalšieho pol roka a začal sa učiť, ako byť námorníkom.

zdroj: Archív/Ondrej

Prvé týždne boli náročné, ale po pol roku som získal svoju prvú kapitánsku licenciu na lode do 24 metrov. No aj keď človek získa kapitánsku licenciu, vždy začína – obrazne povedané – „od podlahy“, teda ako deckhand (najnižšia pozícia člena posádky).

Začal som si hľadať prvú prácu a približne po mesiaci sa mi podarilo dostať na loď, kde som nastúpil práve ako deckhand. Mal som na starosti čistenie lode, pomoc s lanami pri dokovaní, riadenie menšieho motorového člna (ktorý má každá väčšia jachta), rôzne opravy a údržbu.

Čo všetko zahŕňa tvoja práca – si skôr kapitán, technik alebo manažér?

Moja práca, momentálne na pozícii Chief Officera (prvého dôstojníka), toho zahŕňa mimoriadne veľa – a práve to ju robí zároveň zaujímavou aj náročnou. Chief Officer je druhá najvyššia pozícia na lodi po kapitánovi – v podstate som jeho pravá ruka a zastupujem ho v jeho neprítomnosti.

Ako Chief Officer mám na dennom poriadku plánovanie a rozpis prác pre posádku, prípravu námorných trás a dokumentov s tým spojených, samozrejme, navigáciu – teda riadenie lode počas plavby. Zodpovedám tiež za množstvo certifikátov, ktoré každá loď musí mať, aby spĺňala bezpečnostné normy a medzinárodné predpisy. Súčasťou mojich povinností je aj vedenie účtovníctva a organizovanie pravidelných bezpečnostných cvičení pre posádku.

Vo väčšine prípadov je Chief Officer na palube aj hlavným zdravotníkom (Medical Officer), čo znamená, že v prípade úrazu alebo nehody zodpovedám za zraneného člena posádky až do momentu, keď sa nám podarí zabezpečiť jeho prevoz do nemocnice.

zdroj: Archív/Ondrej

Okrem toho mám na starosti aj nábor nových členov posádky a niekedy musím zastúpiť aj úlohu psychológa. Na lodi často trávime dlhé obdobia na mori v úzkom kruhu ľudí, čo prirodzene prináša rôzne medziľudské situácie a napätia – či už medzi členmi posádky, alebo na individuálnej úrovni.

Aké boli najväčšie výzvy, ktorým si čelil na začiatku svojej kariéry na lodi, musel si si urobiť nejaký konkrétny certifikát alebo vzdelanie?

Najväčšia výzva bola začať. V podstate som netušil, do čoho idem, čo táto práca reálne zahŕňa, či ma bude baviť a ako náročné to bude. Musel som predať v podstate všetko vrátane svojho auta a motorky, aby som si mohol zaplatiť svoje prvé kurzy. Keď som začal študovať v Anglicku, prvé týždne som mal chvíle, keď som mal slzy v očiach. Po večeroch som rozmýšľal, či to vôbec zvládnem.

Veľkú úlohu zohrala aj úroveň angličtiny, ktorú som síce nemal zlú, no námorná terminológia spojená s prízvukom v oblasti Cornwallu, kde som študoval, bola ako učiť sa úplne nový jazyk v jazyku, ktorému nerozumiete na 100 %.

Certifikát, ktorý som získal, sa volá Yachtmaster – kapitánska licencia na lode do 24 metrov, ako som spomínal vyššie. Dá sa však začať aj oveľa jednoduchšie, napríklad týždňovým základným bezpečnostným kurzom STCW, ktorý je pomerne lacný a rýchly, a človek môže začať pracovať na lodi. Ja som však začal tou náročnejšou cestou a rozhodol sa absolvovať viacero kurzov, ktoré viedli až k mojej prvej kapitánskej licencii.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Ondrej Čižmár (@superyachtdream)

Najväčšia loď, na ktorej som pracoval ako Chief Officer, mala 70 metrov a 20 členov posádky. Momentálne pracujem na menšej expedičnej lodi, kde máme 11-člennú posádku.

Ako vyzerá bežný deň Chief Officera? Existuje tam vôbec niečo ako „bežný deň“?

Nie, bežný deň neexistuje. Samozrejme, máme určité rutiny a povinnosti, ktoré musíme vykonávať na dennej báze. Napríklad ráno mám meeting na palube so svojím oddelením, kde preberieme, čo sa v daný deň bude robiť a podobne. Potom sa väčšinu dňa venujem buď administratíve lode, plánovaniu trás alebo opráv, ktoré sú potrebné.

Ale to všetko závisí od toho, či sa práve plavíme, sme v prístave, máme na palube hostí alebo nie, prípadne sa nachádzame v „shipyarde“ (miesto, kde sa opravujú lode). Ak sa plánuje nejaká dlhšia plavba, musíme, samozrejme, vybaviť všetky príslušné povolenia, zabezpečiť palivo, jedlo a podobne. Naozaj je dosť náročné opísať „bežný deň“ officera na lodi, pretože každý deň môže priniesť niečo iné.

Je na lodi priestor na súkromie?

Áno aj nie. Záleží to na pozícii, na ktorej pracuješ, veľkosti jachty a ďalších faktoroch. Čo sa týka ubytovania, na väčšine lodí má svoju vlastnú kajutu (izbu) len kapitán a na väčších jachtách aj Chief Officer a Chief Engineer.

zdroj: Archív/Ondrej

Ja som mal to šťastie, že posledné 3 roky som bol stále na lodi, kde som mal svoju vlastnú kajutu, takže som ten kúsok súkromia mal. Na nižších pozíciách, keď človek začína, takmer vždy sa o kajutu delia dvaja členovia posádky. Samozrejme, všetky ostatné priestory sú spoločné. Našťastie si nemusíme variť ani prať, pretože o to sa stará kuchár a stewardky.

Zažil si nejakú nebezpečnú alebo napätú situáciu, ktorú si musel riešiť?

Nebezpečnú situáciu týkajúcu sa bezpečnosti lode vyslovenie nie, no bolo aj pár zranení, ktoré boli vážnejšieho charakteru. Napríklad raz som bol privolaný v strede noci k členovi posádky, ktorý mal otvorenú ranu na hlave a silno krvácal.

Nie je to príjemné, keď ťa zobudia o tretej ráno a do minúty si na mieste, kde musíš riešiť úraz hlavy a následný prevoz do nemocnice. Ale aj to patrí k tejto práci a ten pocit, keď to dopadne dobre a môžem niekomu pomôcť, naozaj stojí za to.

Ako sa riešia kultúrne rozdiely a potenciálne konflikty medzi členmi medzinárodnej posádky?

Ľudia z ázijských krajín sú napríklad z mojej skúsenosti náchylnejší na kritiku a človek s nimi musí zaobchádzať veľmi opatrne. Na druhej strane sú to veľmi dobrosrdeční a nekonfliktní ľudia. Naopak, my zo strednej a východnej Európy sme zas oveľa priamočiarejší, s čím som mal na začiatku trochu problém aj ja (smiech).

zdroj: Archív/Ondrej

Niekomu to môže prísť ako neslušné, dokonca až arogantné, aj keď to bolo myslené s najlepším úmyslom. Je to opäť jedna z vecí, ktoré na svojej práci mám rád, človek sa naučí pozorovať tieto rozdiely a zistí, že občas hádky môžu vzniknúť úplným nedorozumením, aj keď obe strany mali najlepšie úmysly. Moja práca je potom vysvetliť obom stranám, že problém vlastne neexistuje. 

 O takýchto prácach sa často hovorí, že sú „dobre platené“ – platí to aj v tvojom prípade?

Áno, je to určite veľmi dobre platená práca, ak sa pozrieme len na sumu, ktorú človek dostane na konci mesiaca. No ak vezmeme do úvahy všetky faktory, ako je čas venovaný štúdiu – v podstate prvých 5 rokov som všetok voľný čas venoval štúdiu a zvyšovaniu kvalifikácie, ďalej cena samotných kurzov a licencií, ktoré musíme mať – v mojom prípade, keďže som pred mesiacom dosiahol najvyššiu možnú kapitánsku licenciu na jachty, to viem zosumarizovať na cca 50-tisíc eur, odkedy som začal s jachtingom.

Vieš nám aspoň približne povedať, koľko zarába Chief Officer mesačne alebo ročne?

Tu tiež závisí od jeho skúseností, typu licencie, ktorú má, a veľkosti lode, na ktorej pracuje. Na menších jachtách (30 – 50 m) je to zhruba 5- – 6-tisíc eur mesačne a od 50 m vyššie je to niekde od 6- – 9-tisíc eur mesačne.

Dostávaš tringelty? A ak áno, ako fungujú – delia sa medzi posádku?

Sú zjednodušene povedané dva typy jácht: súkromné a charterové. Na súkromných jachtách, ktoré využíva iba majiteľ a jeho rodina, sa tringelty zvyčajne nedávajú. Občas dostane posádka nejaký bonus, ale to je skôr výnimka ako pravidlo. 

zdroj: Archív/Ondrej

Pri charterových jachtách, ktoré sú na prenájom, posádka dostáva spravidla tringelty po ukončení každého charteru (čo môže byť týždeň, ale niekedy aj dlhšie). Práca je extrémne náročná, bežne aj 15 – 17 hodín denne a na najvyššej možnej úrovni služieb.

Tringelty sa delia (na dobrých lodiach) rovnakým dielom medzi každého člena posádky, no sú, bohužiaľ, aj lode, kde kapitán rozhodne, že tringelty pôjdu percentuálne podľa pozície, čo podľa môjho názoru nie je fér voči posádke. Tringelty môžu byť vo výške 1 500 až 3 000 eur za týždeň charteru, niekedy aj viac, tiež závisí od veľkosti lode. A aj keď to znie úžasne, je za tým neskutočná drina posádky a veľa obety.

Ktoré miesta si vďaka tejto práci navštívil a ktoré si pamätáš najviac?

Bolo ich celkom dosť a ešte viac ich je na zozname, ktoré by som chcel navštíviť, ale asi jedna z mojich najlepších sezón v jachtingu bola sezóna v Thajsku, ktoré milujem – skvelé jedlo, more, príjemní ľudia a výborné potápanie. Ďalším cieľom je Antarktída, pre ktorú som si urobil špeciálny kurz na navigáciu lode v ľade, tak dúfam, že sa to v budúcnosti podarí.

Na rozdiel od veľkých výletných lodí, ktoré často zastavia v destinácii len na pár hodín, my zostávame na mieste pomerne dlhšie obdobie – niekoľko dní, týždňov a niekedy aj mesiacov. Takže čas na objavovanie a užívanie si danej krajiny sa dá vždy nájsť.

zdroj: Archív/Ondrej

Na čo spomínam asi najradšej, je obdobie, keď som pracoval na jachte v Thajsku, kde nám majiteľ dovolil používať jeho motorový čln a potápačskú výbavu lode aj na súkromné účely. Tak sme vždy po práci zbalili výstroj, vyrazili na nejaký ostrov, potápali sa a potom len tak oddychovali na člne a pozorovali západ slnka.

Poznáš viacero Slovákov, ktorí pracujú na podobných pozíciách? Ako sa k tejto práci dostane bežný človek, ktorý má iba sen a žiadne praktické zručnosti? Poprípade, čo by si mu poradil?

Pred rokom by som povedal, že nás viem spočítať na jednej ruke, ale potom vznikla skupina Slovákov a Čechov v yachtingu, kde nás je momentálne asi 50. Samozrejme, na rôznych pozíciách – ako stewardky, kuchári, deckhandi – ale aj zopár dôstojníkov a kapitánov. 

Ako sa dostať k tejto práci, je pomerne jednoduché – dnes je na internete množstvo informácií o tejto profesii, ale v zásade stačia tri veci: anglický jazyk na plynulej úrovni, základný bezpečnostný kurz STCW a námorná zdravotná prehliadka. Spomínané kurzy sa dokonca robia aj v Bratislave, v námornej škole, takže netreba ani opustiť Slovensko a človek môže začať.

Potom už len vytrvalosť, dobré CV a chuť na sebe pracovať. Prípadne ma môže ktokoľvek, kto by mal záujem stať sa námorníkom, kontaktovať osobne – vždy rád poradím a nasmerujem, ak mi to čas dovolí. @superyachtdream na Instagrame.

Tvoja priateľka je stewardka, je možné mať seriózny vzťah, keď človek trávi väčšinu roka mimo domova?

Je to náročné – mať vzťah na diaľku je pri akomkoľvek povolaní veľmi ťažké. Poznám však veľa párov, ktoré to takto zvládajú aj na diaľku, a tiež veľa takých, ktoré pracujú spolu.

zdroj: Archív/Ondrej

Na seniorských pozíciách je možnosť pracovať aj na tzv. rotáciu, keď dôstojník alebo kapitán pracujú dva mesiace a dva mesiace sú doma. Ja mám to šťastie, že moja priateľka sa rozhodla pre prácu na jachtách. Zo začiatku sme síce fungovali určitý čas na diaľku a navštevovali sa, keď sa dalo, no urobila si potrebné kurzy a postupom času, keď sa uvoľnila pozícia na našej lodi, sme začali pracovať spolu. Sú asi len tri veci, ktoré mi na mori chýbajú – rodina, možnosť mať psa a motorka. Inak sa na mori cítim ako doma.

Aký je najväčší mýtus o práci na lodi, s ktorým sa stretávaš?

Neviem, či je to ten najväčší, ale asi najčastejšie opakovaný mýtus sa týka s*xuálneho obťažovania stewardiek majiteľmi, prípadne stereotypu, že všetci majitelia jácht sú automaticky zlí a arogantní ľudia.

Čo sa týka prvého prípadu – netvrdím, že sa to nikdy nikde nestalo, no počas mojej kariéry som sa s tým nestretol a ide o veľmi zriedkavé prípady. A čo sa týka druhého, opak je často pravdou – väčšina majiteľov sú veľmi inteligentní a príjemní ľudia. 

Čítajte viac z kategórie: Inšpiratívni Slováci