Slovák prerazil v USA aj Latinskej Amerike. „Musel som začať zarábať veľmi skoro, posilnilo to moju odolnosť“

Narodil sa v Bratislave, vyrastal v USA, podniká v Hamburgu a jeho startup Receeve prešiel klasickým venture oblúkom – od nápadu cez rast až po úspešný exit. Paul Jozefak však nie je len ďalší „navrátilec“, ktorý sa po rokoch vracia k svojim koreňom s mentorstvom a kapitálom.

Je to človek, ktorý vo venture kapitále patril medzi najvplyvnejších investorov v Európe, ale v istom momente sa rozhodol prejsť „na druhú stranu“. Nie preto, že by musel. Ale preto, že chcel opäť cítiť nepohodlie, neistotu a adrenalín budovania niečoho vlastného.

V tomto rozhovore rozpráva priamo a otvorene priznáva, že ako investor sa začal cítiť odtrhnutý od reality, a že radšej zarába menej, no robí niečo, čo má hmatateľný zmysel. Opisuje, ako mu kombinácia americkej dravosti, nemeckej disciplíny a slovenskej striedmosti pomohla zvládnuť všetko od fundraisingu cez prepúšťanie zamestnancov až po expanziu do Latinskej Ameriky.

Z rozprávania Paula Jozefaka sa nebuduje mýtus o startupe ako o romantickej ceste za inováciou. Naopak, hovorí o „žraní hliny“, byrokracii, o tom, prečo by dnes nezakladal firmu v Nemecku, aj o tom, prečo sú niektorí startupisti úspešní a iní nie – a nie je to len o nápade.

„Skvelí zakladatelia bývajú trochu blázniví. Nepôsobia normálne, a to je dobre,“ hovorí muž, ktorý síce sám tvrdí, že nie je najlepší investor, ale je vraj dosť dobrý operátor. A podľa toho, ako dopadol jeho príbeh s Receeve, mu túto sebareflexiu možno pokojne veriť.

• Prečo prestal byť investorom a začal budovať vlastný startup?
• Čo ho naučil život medzi tromi kultúrami?
• Ako sa zmenil jeho pohľad na riziko a neúspech?
• Čo mu v investičnom svete začalo chýbať? 

Narodili ste sa v Bratislave, vyrastali ste v USA a dnes vediete vlastný fintech startup Receeve v Hamburgu. Ako tento migračný oblúk ovplyvnil váš pohľad na riziko, prácu a podnikanie?

Startup Receeve sme medzičasom predali austrálskej firme Indebted, ktorá sa venuje vymáhaniu pohľadávok. Pre nás to bol prirodzený záver celého startupového cyklu – od nápadu až po exit, ako to býva vo svete venture kapitálu. To, že som synom imigrantov, ktorí odišli zo Slovenska do Spojených štátov, malo obrovský vplyv na môj životný postoj.

Od malička som mal v sebe silnú túžbu niečo dosiahnuť, stále som mal pocit, že sa musím presadiť. Rodičia na nás kládli vysoké nároky v škole, ale nikdy nám neurčovali, akú cestu si máme zvoliť. Veľmi skoro som si musel začať zarábať vlastné peniaze a v kombinácii s naším rodinným príbehom to vo mne vypestovalo odolnosť. Nikdy mi nevadilo „žrať hlinu“, ak to malo priniesť skúsenosť alebo posun vpred. Neistotu som prijímal ako súčasť cesty – vedel som, že sa raz môže vyplatiť. Práve takýto postoj ma naučil vytrvať.

V 90. rokoch ste pôsobili vo finančnom sektore, neskôr v medzinárodnej advokátskej kancelárii Davis Polk & Wardwell a napokon ste v SAP Ventures riadili investície naprieč Európou. Ktorá z týchto skúseností vám najviac pomohla pri zakladaní vlastného startupu?

Bolo to práve prepojenie všetkých týchto rolí, ktoré mi dalo široký základ – od poradenstva, cez právo, startupy, venture kapitál až po korporátny manažment. Nikdy som sa nešpecializoval len na jednu oblasť a práve táto všeobecná skúsenosť bola extrémne užitočná. Ako zakladateľ startupu a CEO ste totiž zo začiatku na všetko úplne sám – každý deň máte na hlave inú čiapku. Mnohé veci, ktoré som neskôr musel riešiť v Receeve, som už poznal z predchádzajúcich pozícií. Vďaka tomu bol prechod do roly zakladateľa oveľa hladší.

Viac ako 10 rokov ste pôsobili vo venture kapitále, viedli ste fond Neuhaus Partners a zaradili vás medzi najvplyvnejších investorov v Európe. Kedy nastal zlom, keď ste si povedali: „Idem na druhú stranu, chcem niečo vlastné vybudovať?“

Začal som sa cítiť ako nepodstatný článok. Myslím si, že dobrý investor by mal mať vlastnú skúsenosť so startupom. Po viac než desiatich rokoch sa startupové prostredie výrazne zmenilo a ja som mal pocit, že sedieť v správnych radách a radiť zakladateľom bez toho, aby som na vlastnej koži prežíval ich každodenný boj, už jednoducho nestačí. Do venture kapitálu som vstúpil pomerne mladý, takže som stále mal čas zmeniť smer.

Vedel som, že sa k investovaniu môžem kedykoľvek vrátiť. Ale viac než čokoľvek iné som si uvedomil, že som typovo lepšie nastavený na to byť zakladateľom a operátorom. Ako investor som si síce zarobil dobre, ale nemal som za sebou žiadny veľký „homerun“ a chcel som si dať ešte jednu šancu – tentoraz zvnútra. A nikdy som to rozhodnutie neoľutoval.

Startup Receeve, ktorý ste založili, digitalizuje a automatizuje proces vymáhania pohľadávok – od call centier až po strojové učenie. Prečo ste si ako prvý zakladateľský projekt vybrali práve túto menej viditeľnú, no ziskovú oblasť?

So spoluzakladateľom sme už mali skúsenosť s budovaním biznisu v oblasti vymáhania dlhov, keď sme v rámci inovačnej divízie nemeckého koncernu Otto Group vytvorili produkt CollectAI pre ich internú inkasnú jednotku. Ako to však býva pri veľkých korporáciách, nevedeli si poradiť s tým, ako reálne integrovať startupové inovácie.

zdroj: Paul Jozefak

Tie limity nás po čase začali frustrovať. Tak sme sa rozhodli odísť a založiť Receeve – firmu a produkt podľa našich predstáv. Chceli sme niečo, čo má skutočný potenciál narušiť starý poriadok v tomto odvetví, nielen niečo, čo bude fungovať v rámci korporátneho boxu.

Receeve ste na začiatku financovali výlučne z vlastných peňazí, bez zapojenia externých investorov. Bola to vedomá snaha udržať si kontrolu, alebo reakcia na skúsenosti z prostredia venture kapitálu, kde ste videli, ako veľa sa môže pokaziť?

Jednoznačne to bolo zámerné. Zakladateľom vždy hovorím – peniaze od VC si berte až vtedy, keď vás sami naháňajú, nie opačne. Čím dlhšie to odkladáte, tým viac si uchováte z firmy práve v čase, keď to bude najdôležitejšie. V našom prípade to fungovalo, pretože obaja – ja aj môj spoluzakladateľ – sme boli bývalí VC.

Korporát vymenil za Kostariku: „Najväčší luxus je mať priestor na myslenie, nenaháňam sa za platom ani funkciami“

Vedeli sme, ako sa tá hra hrá. Keď sme nakoniec peniaze prijali, oslovili sme kvalitných anjelských investorov a fondy, ale urobili sme to podľa našich podmienok – bez zmlúv, ktoré by boli nevýhodné pre zakladateľov.

Ako niekto, kto kedysi rozhodoval o miliónových investíciách do startupov, dnes sám chodíte na pitch meetingy. Čo vás najviac prekvapilo, keď ste sa z „posudzovateľa“ stali „žiadateľom“?

Našťastie som poznal mechanizmy venture kapitálu a mal som silnú sieť kontaktov. Aby sme získali tých 16 miliónov eur, ktoré sme v Receeve napokon vyzbierali, absolvovali sme cez 100 prezentácií pred investormi. Tým, že sme vedeli, čo robíme, dokázali sme cieliť na správne fondy a byť selektívni. To však nič nemení na tom, že fundraising je peklo. Je to časovo náročné a musíte stále znova prichádzať a presviedčať. Navyše len rok po založení firmy prišla pandémia, čo situáciu vôbec neuľahčilo.

Receeve v súčasnosti pôsobí na viacerých európskych trhoch. Čo robí nemecký fintech ekosystém výhodným pre škálovanie a kde ste pri expanzii narazili na najväčšie bariéry?

V skutočnosti sme dnes globálna firma – pôsobíme v Európe, USA, Austrálii aj Latinskej Amerike. V Nemecku sme začali len preto, že sme tam v tom čase žili. Úprimne, už by som to tak neurobil. Tím v Nemecku by som si síce nechal, ale keby som začínal odznova, firmu by som založil v USA a riadil ju na diaľku. Nemecko je totiž extrémne byrokratické a administratívne náročné. Pre startupy je to veľmi ťažké prostredie a keby som mohol, radšej by som sa mu vyhol.

zdroj: Paul Jozefak

Ako vnímate konkurenciu v oblasti správy pohľadávok? Čím sa Receeve strategicky odlišuje od zavedených hráčov a čo investori a klienti považujú za vašu najväčšiu výhodu?

Našou hlavnou výhodou je softvér a architektúra celej platformy. Sme B2B SaaS firma, ktorá digitalizuje celý proces inkasa – zhromažďuje dáta, funguje autonómne a vďaka umelej inteligencii automatizuje jednotlivé operácie. Výsledkom je výrazne vyššia efektivita a výkon. Platforma je modulárna, takže klienti si vedia jednoducho pripojiť aj externých dodávateľov. Navyše poskytujeme prístup typu „white-glove service“ – klientov nenechávame, aby si všetko riešili sami. Spolupracujeme s nimi tak, aby čo najrýchlejšie dosiahli návratnosť a skutočnú hodnotu.

Žili ste a pracovali v USA, dnes podnikáte v Nemecku a stále si udržiavate väzby na Slovensko. Ktoré kultúrne a mentálne rozdiely medzi týmito troma krajinami vás ako lídra najviac formovali?

Spojené štáty mi dali podnikateľského ducha. Nemecko ma naučilo disciplíne a štruktúre. Slovenské korene vo mne vypestovali šetrnosť. Táto kombinácia ma naučila narábať s investorským kapitálom veľmi opatrne – od začiatku sme dávali pozor, aby sme neminuli ani cent zbytočne. Každá z týchto kultúr mi do spôsobu vedenia firmy priniesla niečo dôležité.

V jednom rozhovore ste povedali: „Nie som najlepší investor, ale som dobrý operátor.“ Aký je podľa vás rozdiel medzi týmito dvoma rolami a ako sa to odráža v tom, ako vediete vlastnú firmu?

Investor musí mať šiesty zmysel na ľudí a nápady. Musí vidieť roky dopredu a veriť, že zakladateľ tú cestu zvládne. Zároveň musí mať hlboké znalosti sektora, aby vedel odhadnúť, čo má potenciál na škálovanie. Je to o rozpoznávaní vzorcov a odvahe uveriť. Naopak, operátor je priamo v teréne a beží smerom k problémom, aj keď netuší, ako dopadnú. Buduje tím, predáva víziu, zháňa kapitál a udržiava firmu pokope. Je to chaos – a mne to vyhovuje. Vždy som bol lepší vo výkone než v analýze z diaľky.

zdroj: Paul Jozefak

Dlhodobo sa snažíte podporovať slovenské startupy v skorých fázach, napríklad mentoringom alebo investičným poradenstvom. Kde ste videli najväčšiu slabinu slovenského ekosystému, keď ste sa sem ako investor vracali?

Dlhý čas bol najväčšou prekážkou spôsob myslenia. Ľudia rozmýšľali príliš v malom a neboli pripravení obetovať svoj čas a komfort. To sa však za posledných dvadsať rokov výrazne posunulo. Čo však naďalej chýba, je veľký príbeh úspechu – výrazný, venture-backed exit zo Slovenska. Práve takéto výhry motivujú ďalšiu generáciu. Prilákajú talent, vytvoria nové siete a pritiahnu ďalších investorov. Slovensko ide správnym smerom, ale v porovnaní s inými európskymi krajinami ešte dobieha.

Spomenuli ste, že vás presvedčil tím startupu Vectary, hoci ste ich produkt najprv celkom nechápali. Čo podľa vás definuje „dobrého zakladateľa“ a čo si pri rozhodovaní o spolupráci všímate na ľuďoch najviac?

Skvelí zakladatelia sú zmesou geniality, húževnatosti a správnej dávky ilúzie. Tí najlepší často pôsobia trochu excentricky alebo intenzívne – rozhodne nie sú priemerní. Na to, aby ste v startupoch uspeli, musíte byť výnimoční. Hľadám ľudí, ktorí sa očividne nevtesnajú do bežnej šablóny. Sú posadnutí riešením problému, neúnavní v exekúcii a väčšinou operujú v inom mentálnom priestore ako zvyšok sveta. V dave ich nenájdete.

Ak by Receeve dnes neexistovalo a mali by ste 25 rokov, skúsenosti z venture kapitálu, biznisu aj práva, a stáli by ste na štarte – aký typ startupu by ste v roku 2025 zakladali a prečo?

Vytvoril by som niečo extrémne štíhle – minimum ľudí, maximálne využitie umelej inteligencie vo všetkých funkciách. Cieľom by bolo čo najrýchlejšie dosiahnuť produkt-market fit a prvé príjmy. V Silicon Valley dnes rastie presvedčenie, že sa dajú vybudovať miliardové firmy aj s menej než desiatimi ľuďmi. Presne tento typ výzvy by som si rád zobral.

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory