Slovákov onedlho čaká prepnutie na letný čas. Niektoré štáty zaužívaný zvyk úspešne ignorujú

V roku 2021 sa uskutočnili tri prieskumy verejnej mienky v Spojených štátoch – Associated Press, Langer Research Associates a CBS News, na tému, či by sme mali mať aj naďalej letný čas zhruba od začiatku marca do začiatku novembra a štandardný čas od novembra do začiatku marca.

Prieskumy ukázali, že Američania sú rozdelení presne na polovicu. Zatiaľ čo len 31 % Američanov si želalo, aby sa hodiny každý rok posúvali tam a späť, tak približne dve tretiny Američanov boli podľa priemeru troch prieskumov rozdelený v názore na to, čo robiť.

Priemer prieskumov ukázal, že 36 % respondentov si želá celoročný letný čas. Tesne za nimi bolo 30 % tých, ktorí chceli celoročný štandardný čas. Výsledky boli také tesné, že celoročný štandardný čas v skutočnosti viedol v dvoch z troch prieskumov nad celoročným letným časom.

Aby bolo jasné, ani štandardný čas, ani letný čas nepridávajú do dňa dodatočné množstvo slnečného svetla. Všetko sa odvíja od toho, či chcete, aby slnko vychádzalo o hodinu skôr alebo zapadalo o hodinu neskôr.

V týchto štátoch sa hodiny nikdy nemenia

Vo svete však existujú štáty, kde sa hodiny nemenia. Každý rok, keď sa my posunieme o hodinu dopredu, Havaj a väčšina Arizony zostávajú v štandardnom čase. A keď sa my ostatní vrátime späť, Havaj a väčšina Arizony nás privítajú v čase, ktorý majú po celý rok.

Arizona údajne nemení čas z jednoduchého dôvodu: v lete je tam naozaj horúco. Ak sa chcete po príchode z práce zabávať vonku, tak určite všetkých poteší, ak slnko zapadne skôr, teda nie je ani tak horúco.

Havaj nemení hodiny, pretože na to naozaj nie je dôvod. Keďže sa nachádza oveľa bližšie k rovníku, množstvo slnečného svetla, ktoré dostanete v srdci zimy alebo leta, sa líši len málo. Načo sa teda zahrávať s hodinami?

Arizona a Havaj už niekoľko štátov prinútila zamyslieť sa nad tým, či sa štáty môžu svojvoľne rozhodnúť, že prestanú meniť čas.

Hnutie, ktoré riadi čas

Štáty sa môžu rozhodnúť pre zmenu hodín, ale môžu to urobiť len v jednom smere. Zákon o jednotnom čase z roku 1966 umožňuje štátom dodržiavať štandardný čas len počas celého roka.

Práve, preto vzniklo hnutie pod vedením amerického senátora Marca Rubia z Floridy, ktoré má umožniť štátom, aby sa rozhodli pre celoročný letný čas. Rubio poznamenal, že jeho cieľom nie je nútiť štáty, aby mali letný čas.

Teoreticky by takýto krok mohol viesť k tomu, že by sa štáty riadili rôznymi časovými pravidlami. Je ľahké si predstaviť, že by to viedlo k zmätku, ale možno by to nebolo až také zlé, keď mnohí z nás poznajú čas vďaka tomu, čo hovoria naše telefóny.

Takto to bolo kedysi v celých Spojených štátoch. V roku 1940 31 štátov a Washington dodržiavali letný čas, zatiaľ čo aspoň časti 17 štátov ho nedodržiavali.

Neschopnosť dosiahnuť jednotnosť v období, keď sme si museli hodiny nastavovať sami, je jedným z dôvodov prijatia zákona o jednotnom čase v roku 1966.

Celoročný letný čas už Američania vyskúšali, úspešný však nebol 

Za posledných 80 rokov sme už viackrát prešli na celoročný letný čas a nikdy sa neudržal. Letný čas sme si ponechali natrvalo počas väčšiny druhej svetovej vojny, uvádza portál Newspapers. Tento nápad bol zavedený s cieľom šetriť palivo a zachovať štandard.

Počas energetickej krízy v 70. rokoch sme sa v zime 1973 – 1974 opäť pokúsili o trvalý letný čas. Cieľom bolo opäť šetriť palivo, píše The Mercury News.

CNN uvádza, že experiment sa skončil po roku. V prieskume spoločnosti Opinion Research Corp., ktorý sa uskutočnil v čase, keď sme prestali mať celoročný letný čas, sa 53 % respondentov vyslovilo proti jeho zachovaniu.

Zdravotné a ekonomické účinky sú nejasné

Diskusia o tom, čo by sme mali robiť s hodinami, by sa dala ľahšie vyriešiť, keby existoval buď zdravotný, alebo finančný stimul pre jednu alebo druhú stranu, uvádza reportér zo CNN.

Problémom je, že na každý argument existuje protiargument. Existujú napríklad štúdie, ktoré dokazujú, že keď ľudia stratia hodinu spánku navyše, dochádza k väčšiemu počtu dopravných nehôd.

Zároveň existujú aj štúdie, ktoré ukazujú, že počet lúpeží klesá, keď je na konci dňa o hodinu viac slnečného svetla. Vieme tiež, že ľudia trpia viac infarktmi na začiatku letného času. Naopak, zdá sa, že ľudia sú šťastnejší, keď je o hodinu viac denného svetla.

Samozrejme, je tu aj ekonomika, ktorá platí za všetku tú zábavu na slnku. Hoci sa ako dôvod zavedenia letného času často uvádzala úspora energie, ušetrenej energie nie je veľa.

Namiesto toho sa za letný čas snažili lobovať najmä rôzne odvetvia hospodárstva. V polovici 20. storočia chceli lobistické skupiny v odvetví rekreačných športov, napríklad autocvičiská, aby viac zákazníkov vyšlo von po dni strávenom v kancelárii. Je to jednoduchšie, keď je na konci dňa viac svetla, uvádza portál Time.

Filmovému priemyslu sa však letný čas nepáčil. Je menej pravdepodobné, že pôjdete do kina, keď je vonku svetlo. Napriek mýtu sa nepáčil ani poľnohospodárom, pretože im sťažoval ranný odvoz potravín na trh.

Priepasť medzi vládou a občanmi

Európska únia ešte v roku 2018 avizovala, že dôjde k zrušeniu striedania času. V lete 2018 prebehla online anketa občanov Európskej únie, kde sa náhodne ľudí pýtali, ktorý čas preferujú. Výsledkom ankety bolo, že väčšina ľudí by si ponechala letný čas, aj keď jednotlivé vlády by skôr preferovali ponechanie zimného času.

Rozlišovanie zimného a letného času tak ostáva v platnosti aj naďalej, keďže dohoda v Európskej únii sa zatiaľ nezrodila. Zrušenie striedania letného a zimného času sa nateraz opäť odkladá, a to najmenej do roku 2027.