Slovenka Michaela Musilová sa vrátila zo simulovanej misie na Mars

Simulovaná misia trvala necelé tri týždne a prebiehala na Marťanskej púštnej výskumnej stanici Mars Desert Research Station v americkom Utahu. Stanicu postavila nezisková spoločnosť Mars Society v roku 2001 vo vysokých nadmorských výškach studenej púšte v Utahu. Vďaka prírodným podmienkam, geologickým útvarom a extrémnym organizmom, ktoré tu dokážu prežiť, je toto miesto jedným z najpodobnejších Marsu na Zemi.

Foto: theatlantic.com

Stanicu vybudovali, aby ľudí pripravila na náročnosť a prekážky, ktoré by ľudí mohli čakať na červenej planéte. Tvoria ju štyri budovy – ubytovňa skleník, takzvaný „vedecký dóm“ a observatórium. Ubytovňa má tvar valca, má dve poschodia a len 8 m v priemere. Opustiť ju je možné len v astronautickom skafandri a posádky v nej musia prežiť len s obmedzeným množstvom elektriny, vody, vysušeného astronautského jedla a iných nevyhnutných vecí.

Foto: FEI STU

Pre náročnosť simulovanej misie je dôležité vybrať dobrú posádku, ktorá bude vedieť úspešne plniť vedecko-technické projekty a spolupracovať aj v krízových situáciách, ktoré môžu v extrémnom prostredí Marsu nastať. Predsedníčku SOSA Michaelu Musilovú v roku 2013 vybrali do prvej britskej posádky na MDRS vďaka konkurzu v Británii. V tom čase bola doktorandkou na Bristolskej Univerzite.

V roku 2016 ju už do projektu vybrala Mars Society ako veliteľku celej medzinárodnej posádky. Podieľala sa aj na výbere členov posádky, ktorí museli byť expertmi z rôznych vedných odborov. „Bol to dobrý výber, pretože aj napriek množstvu problémov sme všetko dokázali v kľude a profesionálne vyriešiť. Išlo napríklad o veterné smršte, snehové búrky a iné krízové situácie, počas ktorých posádka stratila dve tretiny svojej zásoby vody,” povedala Musilová. Jej účasť an projekte podporilo aj Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Foto: FEI STU

Medzi projekty realizované na MDRS patrili:

1. Výskum kolostra (Kozí vŕšok) a beta glukánu (NPPC)
2. Experiment pestovania špenátu výhercov slovenskej súťaže pre študentov Misia Mars (SOSA, Slovenské Elektrárne)
3. 3D tlač tehál s použitím simulovanej marťanskej pôdy
4. Psychologická príprava posádky zvládnutím kritických úloh a schopností rozhodovať sa počas izolácie od Zeme
5. Geologické štúdie povrchu simulovanej červenej planéty
6. Umelecké, vzdelávacie a popularizačné aktivity pre zvýšenie interakcie verejnosti, študentov a výskumnej komunity
7. Štúdie pestovania rôznych plodín na MDRS v spolupráci s Mendelovou a Masarykovou Univerzitou v Brne

Foto: 5thingsilearnedtoday.com

Nové možnosti kozmického vzdelávania

SOSA otvára na Slovensku niekoľko kozmických inkubátorov, ktoré sa budú venovať vzdelávaniu študentov v oblasti kozmických technológií. Prvé dve by mohli vzniknúť vďaka spolupráci s Fakultou elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity (FEI STU) v Bratislave a Leteckou fakultou Technickej univerzity v Košiciach (LF TUKE).

Ide o vhodný doplnok k štúdiu na vysokej škole, počas ktorého SOSA plánuje odovzdávať praktické skúsenosti z vývoja a testovania 1. slovenskej družice skCUBE. Tá bola úspešne otestovaná na konci roka 2015. Na výuke sa budú podieľať členovia technického tímu skCUBE. „SOSA pôsobí v  priestoroch FEI STU v Bratislave od nového roku. Prebehlo tu už niekoľko aktivít pre študentov, ako napríklad workshop o základoch elektroniky a senzorov,“ priblížil dekan FEI STU Miloš Oravec.

Foto: skcube.sk

Študenti sa budú môcť zapojiť aj do iných kozmických projektov – napríklad vedenie riadiaceho strediska pre skCUBE na FEI STU,  práca na suborbitálnom raketovom nosiči Ardea a rozvíjanie spolupráce so zahraničnými univerzitami ETH vo Švajčiarsku a Technion v Izraeli.

„Inkubátory sú teraz v pilotnej prevádzke. Cez rozličné granty sa snažíme získať aj financovanie na podporu týchto pracovísk. Veríme, že tak budeme môcť nadchnúť mladé generácie pre vesmírne bádanie, ktoré má ale obrovské aplikácie aj tu dole na Zemi,“ uzavrela Michaela Musilová.