Slovenka robí psieho psychológa vo Švédsku: Ľudia nevidia, koľko tu stoja služby či bývanie

Slovenka Miroslava Bačová pracuje vo Švédsku už 8 rokov, kde sa aktívne venuje svojmu podnikaniu. Pracuje ako psí psychológ, čo je už od pomenovania tohto povolania veľmi nevšedná práca.

V rozhovore sa dozvieš, ako sa podniká vo Švédsku, akí sú Švédi ľudia a prečo plánujú pol roka dopredu. Súčasne ti prezradíme, ako vyzerá deň psieho psychológa a či by sa Miroslava chcela vrátiť späť na Slovensko.

Ako si sa dostala do Švédska a prečo si odišla zo Slovenska? Aký je tvoj príbeh odchodu do Škandinávie?

Do Švédska som sa dostala úplnou nahodou, nikdy to nebola krajina, ktorá ma lákala. Osud to ale zariadil inak a môj vtedajší priateľ tu dostal prácu s kontraktom na 5 rokov, tak som si povedala, že to skúsim a pôjdem s ním. Dala som výpoveď v práci v Bratislave, vybavila potrebné papierovačky pre mňa a pre psa, pobalili sme si veci a vybrali sa na cesty. Bolo to v marci 2012, pamätám si to hnusné zachmúrené počasie počas celej 1200km cesty a aj to, ako som celou cestou uvažovala, či to bolo správne rozhodnutie. Bolo!

Prečo si sa rozhodla založiť vlastnú firmu? S čím presne podnikáš?

Robiť so psami bol odmalička môj sen a tu sa mi naskytla príležitosť dostať tento sen aj do reálnej formy. Moja firma sa orientuje hlavne na psie kurzy – od tých najjednoduchších šteniatkovských, cez základnú poslušnosť, až po rôzne špecializované kurzy ako stopovanie osôb, divej zvery alebo „rally obedience“ (pozn. red. jeden z tímových psích športov). Okrem toho pracujem ešte aj ako psí psychológ a dokončujem si certifikát na psieho kaderníka.

Čo je to psí psychológ, opíš nám prosím, toto povolanie, čo to obnáša, ako vyzerá práca takého človeka a čo presne robí?

Psí psychológ je človek, ktorý pomáha psom s rôznymi formami problémového správania, napr. so separačnou úzkosťou, strachom z ľuďí alebo rôznych predmetov či situácií, stresom, agresivitou voči iným psom atď. Majitelia takýchto psov mi zvyčajne napíšu a v skratke opíšu o aký problém ide, dohodneme si stretnutie a ja cestujem za nimi, pretože potrebujem psa vidieť v jeho prirodzenom prostredí.

Po úvodnom pohovore, kde mi opíšu problém a odpovedajú na moje otázky, nasleduje analýza problému, možné riešenia a tréningový plán. Majitelia si vedú denník, kde zapisujú všetky podstatné veci a po mesiaci alebo dvoch sa v prípade potreby stretneme znova a upravíme plán.

Táto práca je dosť náročná, keďže každý pes je unikát a neexistuje žiadny jednotný postup na vyriešenie problémov, často je to spojenie viacerých faktorov a zo strany majiteľov vyžaduje veľa trpezlivosti a odhodlania. Napríklad vyriešenie tzv. vodítkovej agresivity (pozn. red. pes vykazuje znaky agresivity voči iným psom na prechádzke, robí výpady a šteká) môže trvať mesiac, ale aj tri roky. Najprv musíme zmeniť pocity, ktoré štartujú reakciu, až potom sa môže prerobiť správanie.

zdroj: archív Miroslava Bačová

Ako sa človek dokáže stať psím psychológom a založiť na to firmu vo Švédsku?

Štúdium trvá dva roky, dá sa to študovať na viacerých školách vo Švédsku. Nie je to platené štátom, takže musíš rátať aj s mastnou počiatočnou investíciou. Po prvom roku skladáš inštruktorské skúšky, po druhom roku skladáš skúšku zo psychológie. Po štúdiu dostaneš certifikát a môžeš sa stať členom komory pre firmy v psej brandži. A potom už len založíš firmu a dúfaš v to najlepšie.

Aké je to zakladať firmu vo Švédsku? Akí sú Švédi?

Založiť firmu vo Švédsku je veľmi jednoduché, maju veľmi dobre prepracovaný systém. Nikam nemusíš chodiť a všetko vybavíš online. Existuje stránka, ktorá ťa odnaviguje, ako všetko urobiť. Daňový úrad ti pošle rozhodnutie o dani a môžes začať podnikať. Na otázku, akí su Švédi, sa mi dosť ťažko odpovedá, nedá sa ich zaškatuľkovať. Ľudia, s ktorými sa stretávam ja, sú veľmi príjemní a otvorení, veľa mojich zákazníkov sa stalo mojimi priateľmi. Jediné, čo môžem povedať, je že určite nie sú najspontánnejší národ na svete, všetko sa tu plánuje pol roka dopredu.

Nemajú pred Slovákmi predsudky?

S predsudkami som sa ja osobne nestretla, firma funguje aj napriek mojmu nešvédskemu priezvisku. Po ukončení štúdia som dokonca na tej škole dostala ponuku pracovať ako inštruktor. Nepríde mi to tak, že ak si z inej krajiny, tak nemáš šancu. Na druhej strane, ak sa nevoláš Hansson, musíš sa trochu viac snažiť presvedčiť o tvojich kvalitách.

Psí psychológ znie veľmi výnimočne a pravdepodobne nie je na trhu veľa ľudí s touto prefesiou. Dokáže ťa to uživiť? Musíš vedieť po švédsky?

Dopyt stúpa úmerne s rastúcim počtom psov v krajine. Uživiť ma to dokáže len v prípade, že poskytujem aj iné psie služby, inak by to bolo ťažké. Nedá sa špecializovať len na jeden smer, človek musí byť flexibilný a robiť viac vecí naraz, aj keď stále v tom odbore. Keby som bývala vo vačsom meste, možno by sa dalo žiť len z toho. Na druhej strane je práve táto práca psychológa aj dosť časovo náročná, keďže to nie je len pohovor a pár cvičení, ale aj predpríprava, spracovanie údajov a vyhotovenie plánu, takže ja som rada že mám aj kurzy, privátne tréningy a teraz hlavne veľa strihania.

Popritom pracujem ešte ako inštruktor v dvoch iných psích firmách, ktoré si ma najímaju. Švédčina je podmienkou, bez nej by som sa nikam nepohla. Ak chcem poskytovať kvalitné služby, nemôžem vyžadovať od zákazníka komunikáciu v angličtine.

zdroj: archív Miroslava Bačová

Ako vyzerá deň psieho psychológa?

Každý deň vyzerá úplne inak. Vzhľadom k tomu, že mám rôzne práce na rôznych miestach, tak je to veľmi pestré. Snažím sa to vždy nakombinovať tak, aby som popri strihaní, kurzoch a problémových psoch mala čas aj na môjho vlastného psa, priateľa a beh. Nevýhoda takejto práce je tá, že človek musí čakať, kým sa zákazník vráti z práce, čiže kurzy začínajú najskôr o piatej poobede a končím okolo deviatej. Doobeda zvyknem strihať, potom mám čas na seba a poobede znovu pracujem. Jarné, letné a jesenné víkendy mám vyhradené na kurzy. Človek sa v Škandinávii naučí využiť každý slnečný deň naplno.

Vrátila by si sa naspäť na Slovensko?

Nad návratom na Slovensko neuvažujem, popravde ani mi to nenapadlo. Za tých 8 rokov som si tu vybudovala zázemie, som tu šťastná a cítim sa tu doma.

zdroj: archív Miroslava Bačová

Čo ťa vo Švédsku najviac šokovalo?

Veľmi pozitívne ma šokovalo kritické myslenie ľuďí, overovanie si faktov. Slovensko sa v tomto ešte má čo učiť. Negatívne ma šokovalo, ako tu ľudia šoférujú. Síce jazdia pomaly, ale zato dosť chaoticky, bez blinkrov, niekedy mi to príde, že nevedia pravidlá a majú pocit, že su ná ceste sami. Nikdy nezabudnem na príhodu z Göteborgu, keď som šla v skorej rannej premávke za nejakým pánom, ktorý len tak znenazdajky zastal na kruhovom objazde, otvoril dvere a začal niečo vylievať z PET fľaše, bez akéhokoľvek prehľadu o premávke za sebou.

Čo by si mohli slovenskí podnikatelia zobrať ako ponaučenie zo Švédska?

Švédi sú cieľavedomí a neboja sa naštartovať firmu, ak si myslia, že má potenciál. Tá priebojnosť je tu úplne iná ako na Slovensku. Možno by to bolo ľahšie na Slovensku, ak by systém fungoval rovnako dobre ako tu, možno by to nakoplo viac ľudí splniť si sen. Takže je to skôr o vláde ako o podnikateľoch. Štát má predsa pomáhať podnikateľom, podnikateľ produkuje zisk a platí dane. Ale na Slovensku je toľko obštrukcií a vecí ktoré nefungujú, že ja by som do toho za momentalného stavu nikdy nešla.

S čím možno nie si spokojná a chýba ti zo Slovenska vo Švédsku?

Okrem rodiny a starých kamarátov mi tu nechýba nič. Alebo možno aj áno, pivo za rozumnú cenu.

zdroj: archív Miroslava Bačová

Je ľahké len tak sa zbaliť a odísť?

Ľudia na Slovensku si často myslia, že akonáhle človek prekročí hranice Slovenska a začne robiť niekde inde, tak mu peniaze začnú samé naskakovať na konto. Ono to ale takto nefunguje, teda nie vo väčšine prípadov. Nechať všetko doma, začat od piky, naučiť sa nový jazyk ktorý absolútne nie je príbuzný nášmu, hľadať prácu a aklimatizovať sa v spoločnosti je podľa mňa veľmi psychicky náročné, peniaze nie sú všetko.

Ale keď už som pri tých peniazoch. Ľudia vidia často hrubý resp. čistý zárobok odsťahovalca. Nevidia však koľko tu stoja služby, bývanie atď. Ja ako podnikateľ, ktorý poskytuje služby, mám tiež celkom vysoko nastavené ceny, ale je to kvôli tomu, že DPH je tu 25% a z toho, čo ostane po odpočte DPH ešte platím 40% na daniach. Čiže mne ostane necelá polovica zo sumy, ktorú zákazník zaplatil. Takže keď niekomu poviem, že beriem 140 euro za psa na šteniatkovskom kurze, zdá sa mu to možno veľa, v konečnom dôsledku to ale pre mňa až taký hrozný zárobok nie je.

Aká je situácia s migrantami vo Švédsku? Na Slovensku sa Švédsko veľakrát vykresľuje ako dosť nebezpečná krajina, lebo tam ženy údajne znásilňujú.

Áno, všimla som si veľa negatívnych článkov o Švédsku, konkrétne aj o Göteborgu, kde som žila skoro 6 rokov a môžem povedať, že som sa tam cítila oveľa bezpečnejšie ako v Bratislave. Nikdy som nemala problém ísť sama domov električkou v noci, nikdy sa mi nič nestalo. Videla som, že sa píše aj o nejakých „no-go“ zónach, príde mi to celkom vtipné, lebo do jednej takejto som chodila pár rokov po služobné auto, keď som ešte robila ako upratovačka a jediné, čo sa mi tam stalo, bolo že za mnou vybehol asi 3-ročný chlapec, ktorý sa hral pred domom, objal ma okolo stehna a povedal mi: „Ty máš také isté pekné hnedé oči ako ja!“ Takže ak sa bojíte trojročných detí, neodporúčam navštevovať túto oblasť Göteborgu.