Slovenka sa živila ako gogo tanečnica na legendárnej Ibize: Je to „Magic Island,“ dejú sa na nej zázračné veci

12. októbra 2023 o 15:14

Katka Slivková vždy túžila stať sa tanečnicou
Keď dostala možnosť ísť tancovať do najznámejších klubov na svete, neváhala ani sekundu
Splnila si sen

Katarína Slivková, Katarína Slivková/Archív

Katka Slivková vždy túžila stať sa tanečnicou
Keď dostala možnosť ísť tancovať do najznámejších klubov na svete, neváhala ani sekundu
Splnila si sen

Katarína Slivková má dnes 36 rokov, vyrastala v dedine vedľa Bratislavy a vždy túžila tancovať pre ľudí. Keď mala 20, spoznala dievča, ktoré tancovali v klube Amnézia na Ibize. To ju zavolalo na casting a Katku si vybrali.

Odsťahovala sa na čarovný ostrov a strávila tam 12 rokov svojho života, kde sa väčšinu času živila ako gogo tanečnica. To však nebola jej jediná práca. Ako kreatívna duša skúsila všeličo, od navrhovania kostýmov po personálnu agentúru.

V rozhovore nám porozprávala, ako vyzerá život na Ibize či ako prebiehala jej bežná pracovná noc a veľa ďalšieho.

Ako sa Katke podarilo presadiť v jednom z najznámejších klubov
Čo všetko pre to, aby mohla žiť na Ibize, musela urobiť
Ako to tam vyzerá mimo sezóny
Či si sadla s miestnymi ľuďmi a mnoho iného

Prečo si sa rozhodla odísť zo Slovenska? Čo ťa k tomu viedlo? Koľko si mala rokov?

V Amnézii som bola skôr medzi tými staršími dievčatami, to bol ten dôvod, prečo som tam išla. Vždy som chcela tancovať pre nočný klub na Ibize, bol to môj sen.

Keď som mala asi 15 rokov, videla som nejaký strelený film, kde mi to pripadalo neskutočné. No a vtedy aj celkovo začal ten internetový svet, začali sme chodiť von, dosť skoro, na párty, techno, t-haus, komerciu možno, nepamätám sa presne už všetky tie štýly elektronickej hudby.

Vtedy sme prišli na to, že niečo také ako Ibiza vôbec existuje a že tam je toho na kvantá a možno by som sa tam našla v tom, čo ma baví. Teda tancovať pre ľudí.

Ako si sa dostala do tej Amnézie?

Spoznala som sa s jednou Slovenkou, ktorá tam rok predtým bola, no a tá zorganizovala casting pre slovenské dievčatá. Tak ma naň pozvala, lebo sme sa náhodou mesiac predtým zoznámili. A vtedy si ma vybrali do Amnézie tancovať.

Ešte som mala také šťastie, že tam robil taký manažér, ktorý vlastne vyberal naozaj rôzne typy tanečníc… Vysoká, nízka, tmavá, blondína a tak.

Takže nebol určený nejaký jeden typ ženy, ktorý si vyberali, čiže mňa vtedy zobrali, lebo s mojou výškou 160 centimetrov a dosť vyšportovanou postavou som nebola úplne ten tanečný typ, ktorý v tej dobe fičal na Ibize, ale vybral si ma.

Slovenka prebýva v luxusných domoch po celom svete zadarmo: House sitting však nie je pre každého

Ja si myslím, že keď sa tam raz dostaneš, akože celkovo na ostrov, že zažiješ tú atmosféru klubov, tak sa odchádza veľmi ťažko. Chceš tam prísť znova. Ja som tam bola prvý rok len krátku dobu, lebo som mala priateľa na Slovensku, ktorému sa to nepáčilo. Chcel, aby som sa vrátila, ale na druhý rok som tam vlastne išla znova.

Čiže si chodila na nejaké turnusy?

Vtedy som tam chodila len na leto, na začiatku. Potom som skúsila aj zimu, ktorá mne celkom nevyhovovala, lebo ostrov je dosť prázdny. Možno keď nemáš úplne že rodinu, deti, tak ťa ten opustený ostrov až tak veľmi nenapĺňa.

Presne to som sa chcela opýtať, že ako sa tam žije mimo sezónu.

Záleží od toho, aký si typ človeka. Keď potrebuješ vyslovene pokoj po tej sezóne, ktorá ťa vlastne úplne vyšťaví tým turizmom, tak je to ideálne, ale ja som dosť extrovertný typ a potrebujem sa socializovať, čiže mne to nevyhovovalo.

Čiže v zime je na Ibize „mŕtvo“?

Je to tak, ako všade v dovolenkových destináciách v Európe. Je tam prázdno, sú tam len lokálni ľudia, alebo tí, čo milujú ten ostrov celý rok, ale nejako to tam nefičí mimo sezónu.

Aj si sa tam spriatelila s nejakými miestnymi?

Pár ich poznám, ale nie sú to úplne veľké priateľstvá. Myslím si, že mentalitou vždy inklinuješ k ľuďom, ktorí sú k tebe blízko. Čiže skôr tá východná Európa. Väčšinou som sa bavila s Bulharkami, Rumunkami, Češkami.

Ale samozrejme, mám tam rôznych priateľov, aj Holanďanov, aj Španielov… Neseparovala som nejako skupiny, že by som sa bavila len s určitými ľuďmi. Kto mi sadne, s tým sa bavím.