Slovenka Simona vyhrala boj nad depresiou: „Uvedomila som si, že úspech nie je všetko“

23. apríla 2024 o 14:12

Mladá žena priznáva, že to nebol ľahký boj
Teraz už je vyliečená
Študuje, pracuje v Európskom parlamente a žije v Bruseli

Po tom, ako úspešne prekonala ochorenie, sa rozhodla o svojej ceste hovoriť, archív Simony Chmelíkovej

Mladá žena priznáva, že to nebol ľahký boj
Teraz už je vyliečená
Študuje, pracuje v Európskom parlamente a žije v Bruseli

Mladá Slovenka Simona Chmelíková z Banskej Bystrice má za sebou ťažké obdobie. Cítila, že je toho na ňu príliš a necíti sa v psychickej pohode. Rozhodla sa preto vyhľadať psychoterapeutku, ktorá jej oznámila, že trpí depresiou. Začal sa beh na dlhú trať, ktorý však Simona vyhrala. Pravidelne cvičí, pracuje na sebe a zamestnala sa v Európskom parlamente.

Pre Startitup porozprávala o tom, aké to je žiť s depresiou a aké to je naučiť sa zas žiť po jej prekonaní. Hovorí, že nad ochorením sa vyhrať dá, ale človek musí tomu veriť.

Kedy prišla na to, že ide o depresiu?
Mala samovražedné myšlienky?
Ak postupovala ďalej?
Zistila, čo jej ju spustilo?
Ako sa jej podarilo vyliečiť sa?

Vedela si hneď, že tvoj zlý psychický stav súvisí s tým, že máš depresiu?

Bohužiaľ, nevedela. Psychoterapiu som vyhľadala ešte predtým, ako som vedela, že trpím týmto ochorením. Začala som s ňou vtedy, keď som bola na rehabilitáciách v Rehabilitačnom centre v Kováčovej. Po ukončení týchto rehabilitácií som prišla na to, že psychoterapiu stále potrebujem.

V tomto období sa mi stali v živote veľmi nepríjemné situácie. Po prvých sedeniach som zistila, že tráum mám asi viac. V januári 2023 som sa začala so svojou psychoterapeutkou strétavať už na inom pracovisku.

Kedy si teda prišla na to, že ide o toto ochorenie?

Na jednom sedení v januári 2023 som jej hovorila, ako som nešťastná, ako mi je stále do plaču a celý svet je na nič a škaredý. Povedala som jej aj to, že mám myšlienky na samovraždu. Ona sa vtedy zastavila a povedala mi: Simonka, máte depresiu. Ja som sa na tom zasmiala. Ja? Z čoho ja môžem mať depresie? Všetko mám a celý život je predo mnou. Bolo to prvýkrát, kedy mi také niečo povedala.

Čo si potom robila? Ako si to prijala?

Išla som za mojou mamou a povedala som jej, že mám depresiu. Pochopila a bola mi počas celého môjho ťažkého obdobia oporou. Bola perfektná, veľmi mi pomáhala. Lenže keď som znova išla na sedenie, tak sa niečo stalo. Smutný človek vie, že je smutný, a vie aj prečo.

Napríklad, keď mu zomrel niekto blízky, prišiel o priateľa alebo ho vyhodili z práce. Ale depresívny človek nevie, prečo je smutný. Len plače, všetko je veľmi emočné, s nikým sa nechce rozprávať. Aj obyčajná aktivita ísť na záchod je jedna z najťažších aktivít celého dňa.

Takže aj keď som vedela, že mám depresie, aj ísť na psychoterapiu bolo náročné. Ja som vďačná, že tam bola so mnou moja mama a na sedenie ma odviezla.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM