Slovenka Viktória: Ako 16-ročná rečnila na TEDx, je mimoriadne nadaná a angažuje sa v politike

Victoria Nguyen má 16 rokov, študuje na škole pre mimoriadne nadané deti a na Gymnáziu. V minulosti študovala vo Veľkej Británii, má rada knihy, baví ju politológia a taktiež ekonómia. Vo svojch 16-rokoch sa predstavila na prestížnej konferencii TEDx, kde rečnia zvyčajne dospelí ľudia, ktorí prežili zaujímavý príbeh.

Taktiež sa tu predstavujú odborníci, ktorí prednášajú o medicíne, životospráve, technológiách, vede a výskume. S Victoriou sme sa rozprávali o jej skúsenosti na TEDx a o tom, prečo ju aktivizmus baví.

Ako si sa ako 16-ročná dostala na TEDx?

Sama som organizátorkou TEDx, ale pod hlavičkou inej organizácie, a to TEDxYouth Bratislava. My organizujeme event primárne pre študentov, prispôsobujeme tomu rozhovory, aj celkový obsah podujatia. S organizátormi TEDxUniverzitaKomenského som sa stretla v Ríme, keď sme ako „delegácie” išli na podujatie pre organizátorov. Samozrejme to boli veľmi šikovní a milí ľudia, a preto veľká časť networkingu v Ríme bola práve s nimi. Bližsím spoznávaním sme sa o sebe viac dozvedeli a rozprávali sa o tom, čo vo svojom osobnom/pracovnom živote robím, z čoho boli viac menej veľmi prekvapení. Tam vznikla táto myšlienka, zakomponovať ma ako organizátorku iného TEDxu k rečníkom.

O akej téme si rozprávala?

Témou celého TEDx UniverzitaKomenského bola zmena a myslím, že všetkým bolo jasné, že musel existovať nejaký prechod medzi angažovaným človekom a bežným stredoškolákom. Téma, ktorú som načrtla, bolo najmä dobrovoľníctvo a angažovanosť. Musím povedať, že to bol skôr taký skrátený životný príbeh človeka, ktorý si vždy myslel, že už je dostatočne dobrý a nič viac na osobnostný rozvoj nepotrebuje.

zdroj: Viktória Nguyen

Prečo práve tento príbeh?

Tento príbeh je pre mňa napríklad zatiaľ najväčším míľnikom v živote a stále cítim veľmi silné emócie šťastia, keď sa na to retrospektívne pozriem. Môj talk mal špecifické body, ktoré som v mojom živote opisovala. Bola to škola, na ktorú chodím (Škola pre Mimoriadne Nadané Deti a Gymnázium) a tanec, ktorý bol kedysi pre mňa to, čo sú projekty teraz. Najradšej by som ten dôležitý bod nazvala bodom zlomu, ale príliš sa mi to spája s aktuálnou politikou. Chcela som obecenstvu dať aj taký reálny pohľad do toho, čo robím, aby to nebolo len opisovo, že takto som začala a toto spravte ak chcete byť ako ja, a preto som veľkú časť talku venovala menovaniu aktivít a aj opisu toho, čo moja práca obnáša.

Mala si potrebu šíriť svojím spôsobom nejakú osvetu?

Postupnou gradáciou som sa dostala k bodu prečo vôbec toho toľko robím, čo bola asi najzvláštnejšia časť talku aj kvôli prepojeniu s publikom a v neposlednom raze aj pre silu tých slov. Sama som sa zamýšľala viackrát nad tým, či mám dostatok vedomostí na to prezentovať niečo takto verejne na prestížnom podujatí a vždy som asi dospela k záveru, že hovorím o svojom reálnom príbehu a živote. Sama som veľmi hrdá na zmenu, ktorú som spravila a príde mi dôležité myšlienku šíriť do sveta, kde to môže „zasadiť semienko“ aj do ďalších ľudí. Hovorila som aj na pódiu, že nezávisle od veku. Myslím si, že veľa ľudí hľadá niečo, čo ho bude napĺňať dokonca aj celý život. Pre spojenie dobrého s užitočným možno ľudia niečo také do svojho života aplikovali. Dokonca som mala niekoľko veľmi pozitívnych ohlasov z publika, kedy mi pani prišla povedať, že som ju motivovala spraviť niečo, po čom celý život túži.

Čo bolo pre teba z tejto skúsenosti najzaujímavejšie?

Musím povedať, že to bola jedna z najzaujímavejších a ruka v ruke aj najťažších skúseností. Tento môj príbeh zmeny pozná veľa priateľov, ktorí boli pri celom procese alebo si to z pozadia všímali. Avšak hovoriť niečo, čo je pre mňa vážne veľmi plné rôznych emócii nebolo najľahšie. Veľmi ma napríklad prekvapilo, aký som mala pred generálkou stres. Som z rôznych súťaží zvyknutá hovoriť pred veľkým množstvom ľudí, dokonca pred ľudmi, ktorí o danej tématike vedia viac ako ja.

Nie každému sa o svojom životnom príbehu hovorí ľahko, nebála si sa reakcie ľudí?

Nezávisle od toho, že text som ovládala od predu aj od zadu, a ešte to bol aj môj životný príbeh, mala som z toho miernu úzkosť. Myslím, že keby ma kamarát v ten deň neodprevadil až pred vstup do Univerzity Komenského, tak tam pravdepodobne ani neprídem. Najzaujímavejšou skúsenosťou bolo však asi vytváranie celého contentu textu. Zamýšľala som sa neustále nad tým, čo chcem aby v tej minúte cítili diváci. Bolo to rozmýšľanie nad niečim, čo stálo na strašne náhodných podkladoch. Predpokladala som napríklad, že obecenstvo budú v nadpolovičnej väčšine študenti, a nebolo. Prispôsobovala som celý text ľuďom a nemalo to chronológiu ako by som asi zvolila sama, keby som niekomu išla tento príbeh opísať. Myslím si však, že ten text mal hlavu aj pätu a bol vcelku dobre premyslený, hlavne vďaka mojej koučke.

zdroj: Viktória Nguyen

Ako si sa cítila pred vystúpením, keď 16-ročné dievča ide povedať niečo múdre nejakému publiku?

Šokovalo ma pri mne, že pred generálkou mi išlo srdce vyskočiť, ale v deň D som bola absolútne kľudná. Tiež pre mňa bolo prekvapením, od koľkých ľudí som počas dňa dostala virtuálnu podporu, veľmi ma to potešilo a bola som si o niečo istejšia, že to bude super. Možno takou poslednou vecou, ktorá ma šokovala bolo, ako skvelo event dopadol bez sklzu a všetkým snáď bez chyby. Všetko ma šokovalo vo veľmi pozitívnom smere.

Dalo ti to vlastne niečo? Aká to bola pre teba skúsenosť?

Veľmi ťažká otázka, lebo viem, že ma to naučilo veľa ale mám pocit, že zručnosti, ktoré som využívala som akurát mala šancu trénovať aj predtým. Myslím si, že najväčšia skúsenosť bola práve to prepojenie s publikom a odovzdávanie nejakých pocitov tak, aby boli pochopené správne.

Je verejné angažovanie ťažké? Ako sa k tomu stavaju ľudia?

Zobrala by som to možno z dvoch takých, možno by sa zdalo kontradikujúcich vecí, prvou je, že si určite ľudia myslia, že nie je náročné robiť dobrovoľníctvo alebo sa angažovať, keď má človek „iba” školu. A druhou vecou, ktorá je tiež využívaná ako argument prečo niečo nerobiť je, že nevedia predpokladať časový rozsah na nejakú aktivitu. Zväčša je to oveľa menej, ako si človek nastaví, aspoň pri tých, ktorí si radi dávajú rezervu. Čiže by som to zhrnula, že nás to nemusí nutne stáť príliš veľa času, ale je to obrovskou záťažou, nezávisle od toho, čo máme ako hlavnú životnú aktivitu.

Ako sa na teba pozerali ostatní? Nie je bežné, že 16-ročné dievča vystupuje na konferencii TEDx

Ako som spomínala už vyššie, dostala som niekoľko veľmi pekných odoziev od publika, preto to vôbec nie je otázka, ktorú by som si sama kládla. Určite boli aj ľudia, ktorým môj talk nesadol alebo ho až tak neprecítili, ale myslím si, že akurát ľudia, ktorí chodia na podujatia ako je TEDx majú otvorené mysle a sú to podporovatelia šírenia hodných myšlienok, rovnako ako ja.

zdroj: Viktória Nguyen

Čomu sa teraz venuješ?

Aktuálne sa venujem príprave TEDxYouth Bratislava eventu, ktorý sa nám už vcelku blíži. V TEDxe sa starám o financie, čo predstavuje najmä komunikáciu so sponzormi, písanie a vyhodnotenie grantových výziev a dotácií a taktiež aj disponovanie s budgetom nášho eventu. Partnerstvá a dotácie si u mňa našli vcelku významnú pozíciu, venujem sa tejto oblasti aj v ďalších organizáciach, ako napríklad Platforma Udržatelnosti, Aprogen Modelové Zasadnutie OSN, Študentské voľby do Národnej Rady a snažím sa takto pomôcť kde sa dá. Pomimo toho stážujem a robím dobrovoľníčku v dvoch mimovládnych organizáciach.

Máš nejaké politické ambície? Vyzerá to tak, že v spoločenskom živote sa veľmi angažuješ.

Moje plány sa však v poslednom čase museli zmeniť a v týchto dňoch nastupujem ako pomocná ruka do jednej parlamentnej politickej strany. Venujem sa aktuálne veľa môjmu vlastnému projektu Ctrl F, ktorý ma slúžiť ako poradenstvo a program pre študentov, ktorí hľadajú ideálne pole pôsobenia či už na škole alebo v zamestnaní. Toto dopĺňajú už len nejaké menšie projekty, v ktorých som zapojená. Obrovské miesto si tento rok u mňa našlo samoučenie sa, pričom som sa začala učiť 3 nové jazyky (Francúzštinu, Čínštinu a Arabčinu) a 3 odbory, ktoré však pre mňa nie sú úplne novinkou, ale snažím sa v nich trochu predbehnúť učivo, ktoré ma čoskoro dobehne na vysokej škole.

zdroj: Viktória Nguyen

Mala si aj obavy, že to nedopadne dobre a ľudia sa budú na teba čudne pozerať?

Obavy som určite mala, ale sebavedomie mi nikdy nechýbalo, čiže to nenarobilo nijaké značné problémy.

Zopakovala by si si tvoj prejav pred ostatnými?

Tým, že TEDx aj organizujem, som veľkou fanúšičkou celého konceptu TED aj TEDx a už sa tomu asi nevyhnem a z pozície organizátora tam budem musieť byť. Keby som aj nebola organizátorkou, určite by som si takúto akciu zopakovala či už z publika alebo rečníckeho pohľadu.

S odstupom času, ako sa na to pozeráš? Urobila alebo povedala by si niečo iné?

Nie. Všetko, čo som hovorila išlo veľmi úprimne a prirodzene tak, ako som to v tom čase cítila a myslím si, že reálne udalosti sa ani veľmi zmeniť nedajú. Ak by som sa mohla vrátiť, tak si text prejdem možno ešte zopárkrát, ale myšlienkovo som spokojná s tým, čo som povedala.