Slovenky môžu mať dôchodok vyšší až o 1 400 eur. Stačila by jedna zásadná zmena

Slovensko patrí medzi krajiny s jedným z najvyšších rodových mzdových rozdielov v rámci Európskej únie. Podľa údajov Štatistického úradu SR z roku 2024 je priemerná hrubá mzda žien 1 572 eur, zatiaľ čo muži zarábajú v priemere 1 926 eur mesačne. Tento rozdiel 354 eur predstavuje až 18-percentný náskok v prospech mužov.

Ako upozorňuje Linda Gáliková z investičnej spoločnosti Finax, nejde len o otázku spravodlivosti. „Keby ženy každý mesiac systematicky investovali 354 eur, o ktoré dnes prichádzajú kvôli nižším mzdám, po 30 rokoch by dosiahli majetok takmer 515-tisíc eur, čo po zohľadnení inflácie predstavuje takmer 284-tisíc eur v dnešných cenách,“ hovorí. Podľa výpočtov expertov by si tak ženy na dôchodku mohli prilepšiť o približne 1 400 eur mesačne.

Nie je to len diskriminácia, systém hrá proti ženám

Platová nerovnosť nie je výlučne výsledkom priamej diskriminácie, teda rôzneho odmeňovania za rovnakú prácu. Ide najmä o dôsledok štruktúry trhu práce. Ženy častejšie pracujú v sektoroch s nižším ohodnotením, ako je zdravotníctvo, školstvo či administratíva.

Zároveň tvoria väčšinu v profesiách, ktoré sú chronicky podhodnotené – podľa sčítania SODB z roku 2021 až 98 % pôrodných asistentiek a 97 % predavačiek sú ženy. Ich dominancia v týchto profesiách je takmer absolútna. 

Rozdiely prehlbujú aj kariérne prerušenia spôsobené materskou a rodičovskou dovolenkou či častejšie využívanie skrátených úväzkov. Slovenské ženy navyše v nižšej miere zastávajú technické alebo manažérske pozície. Napriek tomu majú podľa dát vyšší podiel vysokoškolského vzdelania ako muži.

zdroj: SLSP

Rovnosť v odmeňovaní za rovnakú prácu sa už síce dostala do Ústavy SR, no ako upozorňujú odborníci, ide len o prvý krok. Samotný mzdový rozdiel je totiž len z malej časti spôsobený priamym nerovným odmeňovaním.

„Znižovaniu rozdielov nepomôže len legislatíva o rovnakom odmeňovaní, ale najmä podpora návratu žien na pracovný trh po rodičovskej dovolenke či rozvoj dostupnej a kvalitnej starostlivosti o deti,“ konštatuje v analýze Slovenskej sporiteľne makroekonomický analytik banky Marián Kočiš.

Najväčšie rozdiely sú v Bratislave a medzi elitou

Regionálne rozdiely ukazujú, že najväčšia platová nerovnosť v súčasnosti existuje v Bratislavskom kraji. Tam ženy zarábajú v priemere 1 929 eur, zatiaľ čo muži za svoju prácu dostávajú až 2 194 eur, čo predstavuje rozdiel viac ako 22 %.

Výrazné rozdiely sú aj v najvyšších príjmových skupinách. Ženy patriace medzi najvyššie zárobkové percento obyvateľov Slovenska dostávajú mesačnú mzdu v priemernej výške 2 425 eur, pričom muži v rovnakej kategórii zarábajú až 3 044 eur mesačne – teda o vyše 600 eur viac.

S klesajúcou mzdou sa rozdiely medzi mužmi a ženami postupne znižujú, no v žiadnej kategórii nie sú platy vyrovnané. Aj preto ženy „pracujú“ v prepočte posledné dva mesiace v roku zadarmo.

Neplatená práca a investičné ticho

Okrem nižšieho zárobku ženy často vykonávajú aj množstvo neviditeľnej, neplatenej práce – starajú sa o domácnosť, deti, seniorov. Táto práca nemá finančný ekvivalent, no ovplyvňuje ich schopnosť tvoriť si úspory alebo investovať.

„Pasívne investovanie je presným opakom neplatenej práce. Dokáže generovať príjem bez potreby každodennej aktivity,“ zdôrazňuje Gáliková. Pokiaľ by ženy investovali rozdiel v plate pravidelne počas 30 rokov a následne si nechali vyplácať rentu 20 rokov, ich dôchodok by bol o stovky eur mesačne vyšší. Takýto model predpokladá priemerný ročný výnos 8 % počas fázy sporenia a 2 % počas fázy čerpania.

Následky sa prejavujú už dnes a ovplyvnia budúcnosť

Neférové odmeňovanie má reálny vplyv aj na širšie sociálne trendy. Mladí ľudia na Slovensku odchádzajú z rodičovského domu najneskôr v rámci krajín Európskej únie – až vo veku takmer 31 rokov. Jednou z príčin je slabá finančná samostatnosť, čo je opäť výsledkom nízkych miezd a vysokých nákladov na bývanie.

Z analýzy Slovenskej sporiteľne vyplýva, že mladí ľudia čelia výraznému tzv. housing cost overburden, teda nadmernému zaťaženiu nákladmi na bývanie. Hoci na Slovensku tento ukazovateľ u mladých zatiaľ neprekračuje európsky priemer, je to najmä preto, že mnohí bývajú dlhodobo u rodičov, ktorí už majú vlastné bývanie.

Dlhšie zotrvávanie v rodičovskom dome však znamená aj neskoršie rozhodovanie sa o vstupe do partnerstva, ale aj o  rodičovstve či zakladaní si vlastnej domácnosti. To všetko má vplyv na demografický vývoj krajiny. Kombinácia nízkych platov, slabého zastúpenia žien v lukratívnych odboroch a obmedzených možností na investovanie tak vytvára uzavretý kruh, z ktorého je ťažké uniknúť bez systémových reforiem.

Investičné ticho žien je neviditeľným problémom

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy